Sú však nesplavné aj vtedy, keď dosahujú pomerne veľké dĺžky, pretože sú plytké. Maximálnu úroveň hladiny dosahujú na jeseň a v zime. Vtedy sa často vylievajú. Naopak v lete trpia nedostatkom vody a menia sa často v úbohú spleť potokov.
Väčšie rieky pramenia v horách na východe: Eufrat a Tigris, Kura, Araks. Eufrat preteká tureckým územím asi na 1/3 svojej dĺžky, Tigris tečie v dĺžke 452 km. Pramene východotureckých riek tvoria vodopády s hlbokými kaňonmi obklopené ľadovcami. Ďalšie turecké rieky sa delia na dve skupiny: jedni sa vlievajú do mora alebo do jazier, druhé sa strácajú v zemi.
Takmer 500 vodných tokov ústi na pobreží do Čierneho mora, medzi ne patrí Kizilirmak (1151 km), Sakarya (790 km), Yesilirmak (416 km) a Corak (368 km). Najväčšia z riek ústiacich do Marmarského mora je Susurlu (260 km), ktorá sa v lete dá prebrodiť. Stovky horských riečok sa vlievajú do Stredozemného mora, väčšie rieky sú však len Seyhan (516 km) a Ceyhan (474 km), ktoré sa pravidelne vylievajú. Rieky Goksu (250 km) a Aksu (150 km) majú spoločnú deltu v nížine pri Antalyi.
Jazerá a bariny zaberajú takmer 10 000 km2 (1,3% tureckého územia), z toho 8434 km2 pokrývajú jazerá rôzneho pôvodu: horské, krasové, vulkanické a slané. Najväčšie jazero Van 3765 km2 je sopečného pôvodu.
Skupina slaných jazier, najväčšie Tuz Golu 1620 km2, sú rozložené medzi mestami Ankara a Konya. V strednej Anatolii sa nachádzajú teplé jazierka vo vápencovej krajine Pamukkale.

2.6 Rastlinstvo a živočíšstvo
Kultúrne aj divoko rastúce porasty sú v Turecku veľmi bohaté a rozmanité. Flóra má cez 6500 druhov rastlín, medzi najvýznamnejšie patrí libanonský céder a gigantické platany. Jednotlivé rastliny sú spravidla pevne lokalizované. Na pobreží Čierneho mora sú početné listnaté lesy, v ktorých rastú duby, buky, javory, gaštany, na východe citrusové kultúry a čaj. V okolí Samsunu sa darí tabaku. Pozdĺž morského pásu sú vždyzelené dreviny, v ostatných častiach krajiny tvoria väčšinu lesov ihličnany. Na pobreží sa tiahnú pásy viníc, olivových hájov a sadov ovocia, najviac marhúľ a broskýň. Na úrodné prímorské oblasti postupne nadväzujú suché vnútrozemské náhorné roviny. Najmenej rastlinstva je okolo slaných jazier.
Vo všetkých horských oblastiach žijú medvede, šakaly, hyeny, kuny a menšie hlodavce. V nižších polohách v lesoch sú jelene a diviaky. V celej Anatólii je početné zastúpenie zajacov, líšok a vlkov, na horských svahoch sú to muflóny, gazely, antilopy. V jazerách žijú bobry.