Škandinávia

Škandinávia je krásna krajina, plná nádherných lesov, čistých jazier a riek, mohutných zaľadnených pohorí a dlhých hlbokých fjordov. Je krajinou premenlivého počasia, kde veľmi často prší a občas od Severného ľadového oceánu zaduje studený severák. No napriek severným zemepisným šírkam tu v lete býva často veľmi teplo.
V severnej časti Škandinávie sa rozprestiera rozľahlá krajina domorodých Saamov - Laponsko ( Lappi, Lapland ), po ktorej sa voľne alebo pod dohľadom kočovných pastierov pohybujú stáda sobov, či losov. Laponsko je krajina za polárnym kruhom ( fin. Napapiiri, saam. Tuomaan Tupa ), čiže je tu v zime polárna noc a v lete naopak polárny deň, kedy Slnko celé mesiace nezapadne, alebo ak zapadne, tak len na veľmi krátky čas. Zvláštnosťou tiež je, že čím je človek vo vyšších zemepisných šírkach, tým sa miesto západu Slnka presúva viac k severu. V miestach, kde počas polárneho dňa nezapadá, len skĺzne k obzoru ( na severe ) a začína svoju púť opäť smerom nahor. Pre domorodých Saamov je najkrutejším obdobím polárna noc. Teploty tu často klesajú pod mínus 30° C, všetko navôkol na celé mesiace zakryje sneh a kočovníci sa aj so svojimi stádami sťahujú z hôr smerom na juh. Útechou im môže byť snáď len pohľad na svetlá polárnej žiary nad obzorom.
Škandinávia je najstaršou súčasťou európskej pevniny. Podľa veku a odlišného vývoja ju možno rozdeliť na rovinatý baltský štít, ktorý tvorí prahorný a starohorný horninový podklad Škandinávie a horskú oblasť Skandy, ktoré sú na baltský štít nasunuté. Baltský štít tvoria silno metamorfované horniny, hlavne ruly, granulity, migmatity, svory ale aj kremence, vápence a pieskovce v rôznom stupni premeny. Skandy sú zbytkom mohutnej horskej sústavy, ktorá vznikla uprostred prvohôr kaledonským vrásnením a odvtedy sú vystavené neustálej denudácii ( poklesom v dôsledku erózie ). Až štvrtohory sú významnou etapou vo vývoji Škandinávie, kedy ľadovec pokryl celú Škandináviu a postupne vytvoril súvislý ľadovcový štít, ktorý zasahoval až dovnútra európskeho kontinentu, kde možno ešte aj dnes nájsť horniny pochádzajúce zo Skánd. Od 8000 rokov pred. n. l. sa Škandinávsky polostrov v dôsledku topenia pevninského ľadovca neustále dvíha - tieto zdvihy dosahujú najväčších rozmerov v Botnickom zálive a to približne 1 meter za 100 rokov. V dôsledku týchto zdvihov ( intenzívnejšie sú v SZ časti polostrova ) je v západnej časti Škandinávie typické fjordové pobrežie s dlhými a hlboko vrezanými zálivmi.

Štvrtohorné zaľadnenie prispelo taktiež k zarovnaniu krajiny a k vzniku jazerných panvy s tisícami jazier, najmä v rovinatom Fínsku ( na jazerá tu pripadá až štvrtina rozlohy územia ) a tiež južnom Švédsku a Nórsku. Riečna sieť je vplyvom klimatických podmienok ( častý dážď ) a nepriepustného alebo zle priepustného skalného podkladu veľmi hustá a rieky sú celoročne dobre zásobené vodou. Význačným rysom je tiež veľký podiel močiarov a rašelinísk na celkovej rozlohe. Na rozdiel od ostatných častí Európy je riečna sieť Škandinávie vývojovo veľmi mladá ( mohla sa vyvinúť až po ústupe ľadovca ), a preto majú rieky nevyrovnaný spád a často tvoria pereje a vodopády. Rastlinstvo a živočíšstvo je v dôsledku štvrtohorného zaľadnenia i celkových klimatických podmienok pomerne chudobné. Škandinávske krajiny však majú dosiaľ najväčšiu rozlohu lesov v Európe ( Fínsko až 65 % ). V najsevernejších častiach Škandinávie prevládajú lišajníky, machy a nízke kríky. Vo vlhších oblastiach, na rašeliniskách, rastie rašeliník ( Sphagnum ), či krovité druhy vŕb. Pre Škandináviu typickou rastlinou je Rubus Chamaemorus - čo pripomína malinu a v celej Škandinávii sa vyskytujú rozľahlé porasty čučoriedok a vďaka vlhkému prostrediu aj množstvo húb. Medzi typické zvieratá patria soby, losy a pes Husky, z hmyzu potom hlavne komáre. V Škandinávii je z celej Európy doposiaľ najlepšie zachovaný pôvodný ráz krajiny. Je tu zriadených množstvo národných parkov, medzi ktorými sú najznámejšie Jotunheimen, Stora Sjofallet či Abisko.