Fínsko

Oficiálny názov: Fínska republika
Rozloha: 338 130 km2
Dĺžka hraníc: 2 628 km (Nórsko 729 km, Švédsko 586 km, Rusko 1313 km)
Najnižší bod: na pobreží Baltského mora 0 m
Najvyšší bod: Halti 1 328 m
Počet obyv.: 5 149 000
Vekové zloženie obyv.: 0-14 rokov: 17.7%
15-64 rokov: 66.9%
nad 65 rokov: 15.4%
Hl. mesto: Helsinky (555 000obyv.)

Fínsko sa rozprestiera na Škandinávskom polostrove. Na Východe hraničí s Ruskom, na severozápade so Švédskom a Nórskom a južnú, západnú a severnú časť ju obmývajú vody svetových morí. Fínsko je najrovinatejšou krajinou z krajín Škandinávskeho polostrova. Asi tri štvrtiny z celkovej rozlohy pokrývajú lesy. Štvrtina rozlohy sa rozkladá severne od polárneho kruhu. Ďalším charakteristickým znakom krajiny sú jazerá, ktorých je okolo 188 000 a takmer rovnaký počet ostrovov. Fínsky jazyk patrí do ugrofínskeho jazykového kmeňa. Úradnými jazykmi sú fínčina a švédčina. Švédčinou, ako svojim materinským jazykom, hovorí cca 6 % obyvateľov. Menšinovým jazykom je sami – jazyk Laponcov. Úradné postavenie švédčiny má svoje historické korene – od začiatku 13. storočia až do roku 1809 bolo Fínsko súčasťou Švédskeho kráľovstva. Fínsko je republikou s parlamentným vládnym systémom. Zákonodarnú moc v krajine vykonáva parlament a prezident republiky. Najvyššiu výkonnú právomoc má prezident. Fínsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá v parlamentných voľbách v roku 1906 zaviedla všeobecné hlasovanie a v tom istom roku získali volebné právo ženy. Posledné parlamentné voľby v krajine sa konali v marci a v apríli 1999. Na základe výsledkov volieb bola na ďalšie štvorročné obdobie zostavená 67. nezávislá fínska vláda. V roku 2000 sa konali prezidentské voľby. Tarja Kaarina Halonen-ová získala väčšinu hlasov a stala sa prezidentkou Fínskej republiky. Od roku 1995 je Fínsko členom Európskej únie. V Európskom parlamente je krajina zastúpená 16 poslancami. Je evidentné, že členstvo v EÚ vo veľkej miere ovplyvňuje akcenty na vnútropolitickej scéne. Základnou črtou fínskej politickej scény je stabilita a pozitívna zmena. Od 1. 3. 2000 platí nová ústava, ktorá spresňuje najmä právomoci prezidenta a vlády. K aktuálnym hospodársko-politickým otázkam patrí výstavba 5. reaktora jadrovej elektrárne, riešenie spomalenia hospodárskeho rastu v r.

2001, odstraňovanie nezamestnanosti, bezpečnostná a obranná politika krajiny v budúcich rokoch, deklarovaný boj proti rastúcim prejavom rasizmu a neznášanlivosti proti imigrantom, boj s rastúcim alkoholizmom a narkomániou, zrovnoprávnenie zväzkov homosexuálov a iné.
Fínsko vyhlásilo referendum o vstupe krajiny do EÚ, v ktorom za vstup hlasovalo 56,9% občanov. Hlavným motívom, ktorý viedol Fínov k pozitívnemu hlasovaniu, bolo urobiť Fínsko príťažlivejšie pre zahraničných investorov a zvýšiť konkurencieschopnosť jeho výrobkov na zahraničných trhoch. Fínsko očakávalo zníženie nezamestnanosti, ktorá dosahovala v tom čase až 18%. Fínsko sa okrem iného zaviazalo, že bude patriť k prvým krajinám, ktoré sa pripoja k Európskej menovej únii a zavedú spoločnú európsku menu Euro. Od roku 1995 sa Fínsko stalo plnoplatným členom Európskej únie.