Surinam

SURINAM REPUBLIKA SURINAM

ROZLOHA: 163 270 km2 – rozlohou najmenšia, nezávislá krajina Latinskej Ameriky
POČET OBYV. : 435 450 (July 2003 est.)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 2,66 obyv. /km2

ŠTÁTNE ZRIADENIE: prezidentská republika s formou konštitučnej demokracie
ADMINISTRATÍVNE DELENIE: 10 dištriktov

Nezávislosť: 25 November 1975 (from Netherlands)

Prezident: Runaldo Ronald VENETIAAN (since 12 August 2000) – zároveň je aj predseda vlády ! Volený je na 5 roč.volebné obdobie – najbližšie voľby budú v máji 2005.

Parlament: jednokomorový – Národné zhromaždenie - 51 členov - 5 roč.volebné obdobie

Politické strany: Nová fronta pre demokraciu - NF 33
Koalícia milénia - MC 10
Demokratická alternatíva - DNP 2000 3
Ostatné strany - DA '91 2, PVF 2, PALU 1

HLAVNÉ MESTO: Paramaribo (201 000 obyv. )
ÚRADNÝ JAZYK: holandčina
MENA: surinamský gulden (1 surinamský gulden = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 25. november (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE : Indovia (34,2 %), kreoli (33,5 %), Jávania (17,8 %), černosi (8,5 %), Indiáni (1,8 %), iné (4,2 %)
NÁBOŽENSTVO: hinduistické (27 %), rímskokatolícke (23 %), islam (20 %) evanjelické (19 %), iné (11 %)
URBANIZÁCIA: 50,4 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 71 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 31 ‰
ANALFABETI: 7 %
NEZAMESTNANOSŤ: 16,3 %
HDP: 1000 USD/obyv. Susediace štáty: Brazil 597 km, French Guiana 510 km, Guyana 600 km

Ako prví prichádzajú na územie Surinamu holandskí kolonisti v r.1581. Pôvodnými obyvateľmi boli kmene Aravakov a Karibov, ktorí sa od začiatku dostali do postavenia otrokov. Holanďania tu zriadili početné bavlníkové a trstinové plantáže, kam privážali otrokov najmä z Afriky, čo sa prejavilo neskôr na rasovom zložení obyvateľstva. Od r. 1613 – 1667 patrilo územie pod samosprávu Británie a po podpise tzv. Bredského mieru sa v tomto roku stáva holandskou kolóniou pod názvom Holandská Guyana. V r. 1863 bolo zrušené na tomto území otroctvo. Po jeho zrušení prichádza mnoho nových osadníkov najmä z Indie a Indonézie. Od r.1922 – 1954 bol Surinam integrálnou súčasťou holandského kráľovstva, neskôr závislým zámorským územím. V r.

1975 vyhlásil Surinam nezávislosť.

V polovici 90-tych rokov utrpel Surinam veľké ekonomické straty vzhľadom na klesajúce ceny bauxitu a zlata na svetových trhoch, pričom asi polovica obyvateľov žije dnes na hranici chudoby.

Dnes má sporné územie najmä s Guayanou pozdĺž rieky Courantyne, kde sa nachádzajú obrovské zásoby vzácnych kovov – zlata, striebra a strategických surovín (ropa a zemný plyn).



Rozprestiera sa na severovýchode Južnej Ameriky. Na severe krajinu obmýva Atlantický oceán, kde dĺžka pobrežia dosahuje 386 km. Smerom na juh sa rozkladá pomerne úzka, močaristá pobrežná nížina, ktorú ohraničujú početné lagúny a je tu sústredených asi 80% obyvateľstva. Povrch ďalej prechádza do oblasti Guyanskej vysočiny. Najvyšším vrchom je Juliana Top (1280 m n. m.). Najjužnejšie časti pokrývajú rozsiahle dažďové pralesy ako významný ekosystém planéty. Krajinu pomenovali podľa rieky Surinam, ktorú tak nazvali domorodí Indiáni Surina. Kolónia v minulosti známa ako Holandská Guyana získala nezávislosť roku 1975. Pôvodne anglickú kolóniu získali Holanďania po predaji holandského Nového Amsterdamu (New Yorku) Angličanom ako náhradu. Surinam má typické tropické podnebné pásmo so striedaním dvoch období dažďa (apríl – august; november – január). Teploty dosahujú priemerne 23° - 32° C. Zrážky sú početnejšie na severe v pobrežných oblastiach, kde dosahujú okolo 2 032 mm ročne, zvyšok územia má okolo 1 524 mm ročne.

Väčšina riek patrí k úmoriu Atlantického oceána a odvodňujú územie smerom na sever. Najdôležitejšie sú rieky Corantijn (Courantyne) – pramení v pohorí Acari a je dlhá približne 700 km. Guayana môže voľne využívať túto pohraničnú rieku, ale nemá právo sa podieľať na rybolove. Ďalšou riekou je Surinam – má dĺžku 480 km. Najväčším jazerom je v centrálnej časti jazero Van Blommestein.

Základom hospodárstva je ťažba a vývoz zlata, striebra, železnej rudy a bauxitu. Jeho časť sa spracúva na hliník. Využíva sa pri tom domáca hydroenergia.
Pestuje sa ryža, cukrová trstina a banány. Značný je rybolov a lov krabov. Potenciálne prírodné bohatstvo je v drevnej hmote lesov. Ich výrub spomaľujú opatrenia na ochranu prírody.


Významné mestá: Paramaribo (201 000 obyv. ), New Amsterdam, Johannesburg, Calcutta.