Taliansko

Základné fakty
Štátne zriadenie: parlamentná republika
Administratívne usporiadanie: 20 krajov
Rozloha: 301 278 km2
Zemepisná poloha: 8.°-16.° východnej dĺžky; 36.°-47.° severnej šírky
Hlavné mesto: Rím (2 649 765 obyvateľov)
Iné významnejšie sídla: Miláno (1,3 mil. obyvateľov), Neapol (1,0 mil.), Turín (0,9 mil.),
Palermo (0,7 mil.), Janov (0,7 mil.)
Najvyšší bod: Mont Blanc(Monte Bianco), 4807 m
Najvýznamnejšie rieky: Pád, Adige, Tibera, Arno
Úradný jazyk: taliančina,
Mena: Euro(EUR)
Členstvo: EÚ, RE, NATO, OECD, OBSE, OSN, ZEU, AfDB, AsDB, EBRD, IBRD, IMF
Počet obyvateľov: 57,3 mil.
Hustota zaľudnenia: 190,1 obyv./km2
Rasové a národnostné zloženie: Taliani (94 %), Sardínčania (3%) Friulovia, Ladinovia
(1%), Nemci a Francúzi (1%), iné (1%)
Náboženstvo: rímsko- katolícke (83 %)
Priemerná dĺžka života: muži - 75 rokov, ženy - 86 rokov
Ročný prírastok: 0,0%
Gramotnosť: 98,1%
Obyvateľov na jedného lekára: 211

História


Počas dlhej histórie siahajúcej až do dôb pred Kristom bolo Taliansko osídlované mnohými veľmocami. Najprv to boli indoeurópske kmene, Gréci,.. Veľký význam časom dostával Rím. Chvíľu bol hlavným mestom Talianska Konštantínopol. Okolo roku 400 dobývali Taliansko Vandalovia a aj Berberi. Rímska ríša po týchto udalostiach padla a začalo sa budovať nové administratívne členenie. V 14. storočí sa Taliansko skladalo zo 100 štátov a štátikov. Roku 1922 sa po obsadení mnohými európskymi veľmocami Taliansko stalo fašistickou republikou a spojencom Hitlerovho Nemecka, najmä vďaka nátlaku Mussoliniho. Dnes už je Taliansko demokratickou republikou, spoluzakladajúcim členom NATO a členom EÚ so spoločnou menou EUR. Podnebie a príroda

Taliansko má na severe chladné podnebie so studenými zimami, na juhu sa teploty vyšplhajú často až na tropické hodnoty. Svojim tvarom pripomína čižmu. Medzera na jej spodku, teda Tarentský záliv, bol vytvorený početnými výbuchmi sopiek a neskorším ponáraním častí pevniny. Taliansko sa nachádza na Apeninskom polostrove. Jeho názov vyplynul z pohoria rozkladajúceho sa na talianskom území. Okrem toho je tu aj časť pohoria Alpy, v severnej časti krajiny. A práve tu je aj najvyšší vrch tohto štátu a zároveň aj celej Európy, Mont Blanc, vysoký 4807 metrov. Ďalším pohorím sú Dolomity, vytvorené pred 65 miliónmi rokov.

V Taliansku sú svetovo známe sopky Etna na Sicílií (3340 m) a Vezuv neďaleko Neapolu, vysoký 1277 metrov. Obe sú známe svojimi katastrofálnymi výbuchmi. V blízkosti Alp sa nachádza Pádska nížina.
Z jazier tu vynikajú hlavne Gardské a Comské. Gardské má rozlohu až 370 km2. Talianskym územím pretekajú rieky Pád(652 km) a Adige(410 km). Medzi menšími sú napríklad Tibera a Arno. Niektoré rieky znečisťujú najmä Tyrrhenské more, kam sa z veľkých miest vyplavujú všetky nečistoty. Mimochodom, Talianku republiku obkolesuje až 5 morí: zo západu Ligúrske a Tyrrhenské, z juhu Stredozemné a Iónske a z východu Jadranské. V tejto krajine nie sú ojedinelé ani zosuvy pôdy, ktoré sú početné na južnej polovici krajiny. Na severe vynikajú kyslé dažde, ktoré sú dôsledkom veľkých priemyselných centier ako Miláno, Turín alebo Janov. Taliansko dobývajú aj obrovské katastrofálne zemetrasenia. Jedno z najväčších a časovo k našej dobe najbližších bolo v Syrakúzach roku 1990.
Svoju mnohotvárnu pôdu taliani využívajú zo 41% ornou pôdou, z 15% pasienkami a z 21% lesmi. Po celom Taliansku je rozosity vinič, ryža, pšenica a iné druhy obilnín. Okrem toho sa tu ešte pestujú citrusové plody, olivy a vo veľkom množstve aj rajčiny. Najvýhodnejšie podmienky na pestovanie sú na severe v Pádskej nížine. Naopak, na juhu treba často zavlažovať, aby bola úroda dobrá. Väčšie ostrovy patriace Taliansku sú: Sardínia s rozlohou 24 090 m2, Sicília s rozlohou 25 710 km2 a Elba. Známy je aj menší ostrov Capri, nachádzajúci sa neďaleko talianskej pevniny. Okrem týchto ostrovov je tu ešte aj mnoho iných s menšou rozlohou.
Apeninský polostrov ešte skrýva malé štáty San Marino a Vatikán- mestský štát, ktorý je sídlom pápeža a celej rímskokatolíckej cirkvi.

Hospodárstvo a priemysel

Taliansko hospodárstvo je výkonné. Jeho centrom je sever krajiny, kde vyrástli veľké mestá sústrediace sa na priemysel. Na severe je život rozvinutejší, ľudia bývajú väčšinou v mestách, na juhu je život ťažší a ľudia bývajú väčšinou v dedinách. Miláno sa stalo jednou zo svetových módnych veľmocí a sídli tu mnoho módnych návrhárov. V Turíne zas sídli automobilka Fiat, je to jedno z hlavných finančných miest v krajine (je tu mnoho sídiel bánk). V strede krajiny, v hlavnom meste Rím sa sústreďuje hutnícky a finančný priemysel. Na talianskej pôde sa prakticky nenachádzajú žiadne nerastné suroviny, a tak ich musia taliani na výrobu rôznych vecí dovážať z okolitých krajín. Ich najväčším importérom je Spolková Republika Nemecko, potom nasleduje Francúzsko a Spojené Štáty Americké.

Najviac taliani vyvážajú stroje (36%), odevy (17%) a papier a drevo (13%). Najväčší podiel zamestnanosti tvoria služby, potom nasleduje priemysel a poľnohospodárstvo. Podľa meraní v roku 1997 je miera inflácie 2,7% a nezamestnanosť dosahuje 12,2%, čo predstavuje 32 000 ľudí. Veľkú časť talianskych príjmov predstavuje cestovný ruch. Ľudia majú záujem najmä o prímorské letoviská. Na lyžovačku ľudí lákajú pohoria Alpy a Dolomity, v tomto smere je dôležité mesto Turín, kde sa aj budú v roku 2006 zimné olympijské hry. Historickými pamiatkami Taliansko láka do miest Rím so svojom koloseom a mnohými inými kultúrnymi pamiatkami, do Pise so svojou preslávenou šikmou vežou, do Milána, mesta módy, do Florencie, Benátok a Neapolu.