Madagaskar
Rozloha: 587 041km2
Počet obyvateľov: 15 500 000(1999)
Štátne zriadenie: republika
Hustota zaľudnenia: 26obyv./km2
Hlavné mesto: Antananarivo (802 000obyv.)
Iné mestá: Toamasina, Fianarantsoa, Mahojanga
Najvyšší bod: Maromokotro (2876m)
Rieky: Mangoky – najdlhšia (560km), Onilaky, Ikopa, Mahajilo
Náboženstvo: animistické 47% ,rímskokatolícke 26% ,protestantské 23% ,kresťanské 2% ,islam – suniti 5%

Madagaskar leží v Indickom oceáne na štvrtom najväčšom ostrove na svete. Od afrického kontinentu je oddelený iba 400 kilometrov širokým Mozambickým prielivom a s Afrikou má pramálo spoločného. Od východnej afriky sa oddelil pred asi 165miliónmi rokov a i teraz sa stále pohybuje rýchlosťou temer dva centimetre za rok smerom na juhovýchod. K štátu patrí okrem hlavného ostrova aj viacero menších ostrovov(Nosy Be 293km2, Sainte Marie 165km2) a 450km dlhý pás koralových útesov, ktoré sa ťahajú popred juhovýchodné pobrežie. Podstatnú časť povrchu hlavného ostrova zaberá 1300-1800 m vysoká náhorná plošina, z ktorej sa dvíhajú vyhasnuté sopky. Madagaskar je ostrov sopečného pôvodu, o čom svedčí množstvo strmých kopcov týčiacich sa prakticky už od mora. Najvyšší vrch krajiny leží v pohorí Tsaratanana. Madagaskar v súčasnosti patri medzi najmenej rozvinuté a najchudobnejšie štáty na Zemi. Má bohaté ložiská nerastných surovín: grafit, železná ruda, kryštalické bridlice, polodrahokamy, urán, chróm, titán. Z priemyselných odvetví sú tu zastúpené textilný a potravinársky priemysel a montáž automobilov. Väčšina obyvateľstva sa živí poľnohospodárstvom. Pestujú ryžu, maniok, kukurica, ovocie. Na export sa pestuje korenie, klinčeky, vanilka, káva, tabak, cukrová trstina. Veľký význam tu má rybolov. Ostrov má jedinečný svet rastlín a živočíchov – veľhady, opice, chameleóny, baobaby.
Fauna Madagaskaru je nesmierne pestrá, nechýba ani množstvo pestrofarebných motýľov a rozmanitý zástupcovia hmyzej ríše. Ak máte rešpekt pred jedovatými živočíchmi, vyberte sa na madagaskar. Okrem škorpióna tam totiž žiaden jedovatejší druh nežije. Extrémne podmienky príroda vykompenzovala mnohými zlepšovákmi, a tak mnohé kry a dreviny majú namiesto veľkých listov malé tuhé lístky s chlpatým či voskovým povrchom, aby straty vody boli čo najmenšie. Veľmi zaujímaním stromom je napríklad baobab, ktorého kmeň slúži ako zásobáreň vody.