Vedecké merania ukázali,že najvačšie kmene baobabov sú schopné nahromadiť naraz až vyše 2000 litrov životodarnej tekutiny.
Ostrov je rozmanitý – môžete tu nájsť horské aj nížinaté dažďové pralesy, suché opadavé lesy, chladné horské borové háje, územia posiate ryžovými poliami, banánovými plantážami, savanu s termitišťami i baobabmi, ktorých rozkvitnuté kvety vydržia len niekoľko hodín. Juh ostrova pokrývajú vysoké biele piesočnaté duny.
Podnebie je na horách subtropické až mierne, na pobreží tropické, sever a východ je pod vplyvom pasátových dažďov veľmi vlhký, zatiaľ čo v stredných častiach náhornej plošiny a na juhu je podnebie suchšie a dalo vznik savanám.
Vypaľovanie pralesov pre získanie poľnohospodárskej pôdy je na Madagaskare závažným problémom. Od roku 1950 do dnešných čias tu ostala len asi patina pôvodnej rozlohy lesov, ktoré vytvárajú akési ostrovčeky v mori „skultúrnenej“ krajiny. Ak to bude takto pokračovať, odborníci odhadujú, že stačí dvadsať rokov, aby pralesy na Madagaskare zmizli úplne.
Ostrov Madagaskar má mnoho prívlastkov. Jedným z nich je Červený ostrov, podľa do červena sfarbenej lateritovej pôdy. Druhým z najčastejšie používaných pomenovaní je ostrov-kontinent a prišiel k nemu vďaka rozmanitosti a pestrosti, či už ide o rôzny typ krajiny, rôznorodosť dodnes zachovaných tradícií. Okrem toho sú na Madagaskare dodnes miesta, kam ešte ľudská noha nevkročila. Väčšina obyvateľov žije na náhorných plošinách a viac ako 70% stále žije na dedinách.