Zejmarská roklina:jedna z roklín v južnej časti Národného parku Slovenský raj, ktorá vyniká rovnakými hodnotami ako ostatné spomenuté rokliny - Národné prírodné rezervácie. Na ploche chráneného územia sa nachádzajú dve výdatné vyvieračky. V lesných porastoch prevláda buk, prímes tvoria smrek, jedľa, javor horský, na vápencových skalách aj borovica. Vegetácia má podobný chrakter ako v ostatných rezerváciách tohto charakteru. NPR Zejmarská roklina bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 72,65 ha. Taktiez sa tu nachádza 9 prírodných re zervácii:Kocúrová, Ostrá skala, Mokrá, Čingovské hradisko, Barbolica, Malé Zajfy, Vyšná Roveň, Muráň, Havrania skala.
Národné prírodné pamiatky
Medvedia jaskyňa:jaskyňa s kvapľovou výzdobou, v ktorej sa našli kosti jaskynného medveďa. Jaskyňa má veľký vedecko-výskumný význam. Nie je verejnosti prístupná. NPP Medvedia jaskyňa bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 188,39 ha.
Dobšinská ľadová jaskyňa:jaskyňa vznikla erozívno - korozívnou činnosťou vôd rieky Hnilec za pomoci atmosférických zrážok, akumuláciou jaskynného ľadu vo vývojových štádiách neogénu. Zaľadnené časti podzemných priestorov tvoria jedinečný prírodný výtvor celosvetového významu. Jaskyňa bola objavená r.1870 a odvtedy je sprístupnená. NPP Dobšinská ľadová jaskyňa bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 360,21 ha.
Nachádzajú sa tu aj 4 Prírodné pamiatky: jaskyňa Čertova diera,Hranovnické pleso, Občasný prameň a Knola.
História:územie Slovenského raja bolo osídlené, i keď nie súvisle, už od mladšej doby kamennej, ako to potvrdzuje napríklad výšinné neolitické sídlisko na lokalite Hradisko v Čingove. Väčšinu výrobkov, ktoré obyvatelia potrebovali k svojmu dennému životu si vyrábali sami. Odev si zhotovovali z ľanu a konope, zdokumentované je aj jeho farbenie modrotlačou, domácky bolo vyrábané i náradie a náčinie. Od nepamäti sa tu dolovali železné a medené rudy a zvyčajne sa na miestach nálezov i spracovávali. V stredovekej histórii plnila Spišská župa funkciu pohraničnej oblasti na tzv. poľskej ceste, vedúcej cez Spiš na juh. Jednou z jej vetiev bola aj Glacká cesta, tiahnúca sa naprieč Slovenským rajom. Intenzívny rozvoj ťažby rúd nastal najmä v 14. stor. a s ňou súviselo i masívne vytínanie drevnej hmoty z tunajších bohatých lesov na prípravu dreveného uhlia, ktoré bolo hlavným zdrojom energie. Baníctvo a hutníctvo poznamenalo vývoj celého regiónu.Výstavba Košicko-Bohumínskej železničnej trate v druhej polovici 19. stor. otvorila tento kraj širokému okruhu návštevníkov. Do povedomia, z pohľadu cestovného ruchu, vstúpilo toto územie najmä objavením Dobšinskej ľadovej jaskyne.