Thajsko

Thajsko (pôvodne Siam – premenované 24.6.1939) Thajské kráľovstvo

(Muang Thai – krajina slobodných)

Rozloha: 514 000 km2
Počet obyv.: 64 265 276
Hustota zaľudnenia: 125,02 obyv./km2

Štátne zriadenie: konštitučná dedičná monarchia
Administratívne delenie: 76 provincií

Nezávislosť: r.1238 – pričom Thajsko nikdy nebolo kolonizované, v r.1997 prijatá nová ústava

Predstavitelia: kráľ Ráma IX. PHUMIPHON ADUNYADET (since 9 June 1946) – v zhode s Thajskou ústavou má len reprezentatívnu funkciu, je hlavou thajských budhistov a za jeho vlády sa vystriedalo niekoľko vojenských režimov.

Predseda vlády: THAKSIN CHINNAWAT (since 9 February 2001)

Parlament: dvojkomorový (Poslanecká snemovňa – 500 miest a Senát – 200 miest) – má 4.roč.volebné obdobie

Politické strany: Thajci milujú Thajcov (TRT) - 248 členov
Demokratická strana (DP) - 128 členov
Thajská ľudová strana(TNP) - 41 členov
Nová strana túžby (NAP) - 36 členov
Národná strana rozvoja (NDP) - 29 členov + 18 iní

Hlavné mesto: Bangkok (Krung Thep), 5 647 800 obyv. Úradný jazyk: thajčina
Mena: baht (1 baht = 100 satangov)
Štátny sviatok: 5. dec. (Narodeniny kráľa)
Rasové a národnostné zloženie: thajské národnosti – Siam, Shan, Lao (80 %), Číňania (12 %), Malajci (4 %), Khmérovia (3 %), iné (1 %)
Náboženstvo: budhizmus (94,8 %), islam (4 %), kresťanské (0,6 %), iné (0,6 %)
Urbanizácia: 21 %
Priemerná dĺžka života: 69 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 38 ‰
Analfabeti: 6,2 %
Nezamestnanosť: 5 %
HDP: 2740 USD/obyv. Susediace štáty: Burma (Mjanmar) 1 800 km, Laos 1 754 km, Cambodia 803 km, Malaysia 506 km

Thajčania odvodzujú svoj pôvod od ľudu, ktorý sa tu prisťahoval v rozmedzí rokov 200-1100 n.l. z oblasti južnej Číny. V polovici 14.stor.bolo založené Thajské kráľovstvo a v tomto období Thajsko vedie mnohé vojny so svojimi susedmi, Barmou, Malajziou a Kambodžou – avšak nikdy nebolo kolonizované. V r. 1782 bolo založené hlavné mesto – Bangkok. Dňa 27.6.1932 úspešne prebehlo povstanie proti vláde a došlo k vyhláseniu konštitučnej monarchie. Thajsko sa stalo členom OSN ako 55.štát v poradí 15.12.1946 a v septembri 1954 sa stalo zakladajúcim členom paktu SEATO. Počas vietnamskej vojny od r.1969 bolo Thajsko základňou agresie USA proti Vietnamu a v novodobých dejinách sa striedali obdobia vojenských vlád a nepokojov. Povrch:

Nachádza sa na polostrove Zadná India na brehu Thajského zálivu. Juh krajiny značne zasahuje na Malajský polostrov.

Stred Thajska vypĺňa nížina v povodí rieky Menam (Chao Phraya), ktorej vlahu prinášajú letné monzúny. Na východe sa rozprestiera riekou Mekong ohraničená Khoratská plošina. Porastená je riedkymi lesmi a pasienkami. Na severe a severozápade sa tiahnu pohoria v severo-južnom smere (Ping). Uzatvárajú menšie panvy a kotliny. Najvyšším vrchom je Doi Inthanon
(2595 m n. m.).

Podnebie:

Thajsko má tropické monzúnové podnebie. Od mája do septembra prináša JZ monzún od Indického oceánu teplý, vlhký vzduch s výdatnými zrážkami. Od októbra do februára sa mení na SV monzún, ktorý prináša zo S suchý, studený vietor. Priemerná teplota je 28° C, zrážky sa pohybujú od 1525 mm ročne na S až na 2540 mm na Malajskom polostrove. Vnútrozemie (Khoratská plošina) má okolo 1270 mm zrážok ročne.

Vodstvo

Najvýznamnejšie rieky: Mekong – najvýznamnejšia rieka celého regiónu. Tvorí prirodzenú hranicu medzi Thajskom a Laosom. Jej dľžka je 4184 km.
Chao Phraya – najdôležitejšia rieka Thajska, pramení v severných častiach územia krajiny. Má dĺžku 225 km a vlieva sa na juhu do Thajského zálivu. Preteká hlavným mestom Bangkokom a je významnou dopravou a komunikačnou tepnou.

Hospodárstvo

Má značné nerastné bohatstvo (cín, zinok, meď, mangán, drahé kamene), ale energetické suroviny musí dovážať. Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú výroba modernej elektroniky, potravinársky a textilný priemysel. Zamestnávajú lacnú pracovnú silu. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi plodinami sú ryža, maniok, kukurica a prevažne na export určená juta, bavlník, kaučuk, cukrová trstina, ovocie, sezam. V hornatých častiach krajiny časť obyvateľstva žije z nelegálneho pestovania maku, výroby ópia a obchodu s drogami. Chov zvierat (byvoly, hydina, hovädzí dobytok) nie je významný. Pre rozsiahle ničenie lesov sa znížil vývoz dreva. Rybolov je dôležitý (spracovanie rakov). Cestovný ruch je význačným zdrojom príjmom pre krajinu. Veľmi atraktívne sú kultúrnohistorické pamiatky, zaujímavosti prírody a zábavné strediská.