Srbija-Crna Gora; Serbia and Montenegro

Poloha: 18°-23° v. d. a 41°- 47° s. š. Susediace štáty: Rumunsko, Macedónsko, Maďarsko, Chorvátsko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Albánsko
Dĺžka hraníc: 2246 km
Dĺžka pobrežia: 199 km

Rozloha: 102 350 km2 (pričom rozloha pevniny je 102 136 km2 a vodné plochy 214 km2)

Geológia: geologicky najstarší celok, a to nielen Srbska, ale celého Balkánskeho polostrova tvorí Trácko-macedónsky kryštalický masív, v ktorom vyniká pohraničná skupina horstva Šar planina

Geomorfológia: skoro 2/3 územia pokrývajú vrchoviny a pohoria, ktoré nikdy nedosahujú výšku 3000m. Prevláda v nich vrchovinový a stredohorský reliéf so zaoblenými chrbtami a náhornými plošinami. Významnou črtou je veľké rozšírenie krasových javov, predovšetkým v Dinároch. Juhozápad územia zaberá už spomínaná Dinárska sústava. Ktorá sa rozprestiera v širokom páse juhovýchodnom smerom, až po severné hranice Albánska. Rozlišuje sa v ňom prímorské vápencové pásmo Dinárskeho krasu a staršie vnútrozemské pásmo Bosnianskeho rudohoria. Priečnym zlomom je oddelená najvyššia a ťažko prístupná časť dinárskej sústavy – kras Čiernej Hory, kde masívy Durmitor, Maglič, Komovi a Prokletje sú poznačené silnou ľadovcovou činnosťou. Pri pobreží nad Kotorskou bokou sa zdvíha Orjen. Vnútrozemské pásmo – Bosnianske rudohorie je tvorené prevažne z bridlíc, vápencov a serpentinitov.

Východné časti štátu sú taktiež prevažne hornaté. Na východ od údolia rieky Moravy sa tiahnu Východosrbské vrchy, ktoré sú súčasťou severnej vetvy alpskej vrásovej sústavy. Najvyššia je západná Stará planina, po ktorej vedie srbsko-bulharská hranica, a na juh od Niš sa tiahne planina Suva. Severný okraj tvorí tiesňava Dunaja – Železné vráta; najužšie miesto v nej je Kazanská tiesňava (Dunaj tu dosahuje hĺbku 63m = najväčšia riečná hĺbka v Európe)
Územie medzi Západnou a Južnou Moravou a hranicou Macedónska sa nazýva Srbská hornatina – s najväčším pohorím Kopaonik
Južným pokračovaním Veľkej Dunajskej nížiny je nížina Vojvodina, ktorá sa vyznačuje malými výškovými rozdielmi. Iba masív Fruška Gora (539m) vystupuje ako nápadná vyvýšenina. Na nízkej plošine rozvodia Dunaja a Tisy sú rozložené údolné nivy, široké 20-30 metrov, vyplnené slepými ramenami týchto riek.

Podnebie: V Srbsku a Čiernej Hore môžeme vyčleniť tri typy podnebia. V prímorí Čiernej Hory je stredozemské podnebie s horúcim suchým letom a miernou daždivou zimou.