Srbsko a Čierna Hora

Srbija-Crna Gora; Serbia and Montenegro

Poloha: 18°-23° v. d. a 41°- 47° s. š. Susediace štáty: Rumunsko, Macedónsko, Maďarsko, Chorvátsko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Albánsko
Dĺžka hraníc: 2246 km
Dĺžka pobrežia: 199 km

Rozloha: 102 350 km2 (pričom rozloha pevniny je 102 136 km2 a vodné plochy 214 km2)

Geológia: geologicky najstarší celok, a to nielen Srbska, ale celého Balkánskeho polostrova tvorí Trácko-macedónsky kryštalický masív, v ktorom vyniká pohraničná skupina horstva Šar planina

Geomorfológia: skoro 2/3 územia pokrývajú vrchoviny a pohoria, ktoré nikdy nedosahujú výšku 3000m. Prevláda v nich vrchovinový a stredohorský reliéf so zaoblenými chrbtami a náhornými plošinami. Významnou črtou je veľké rozšírenie krasových javov, predovšetkým v Dinároch. Juhozápad územia zaberá už spomínaná Dinárska sústava. Ktorá sa rozprestiera v širokom páse juhovýchodnom smerom, až po severné hranice Albánska. Rozlišuje sa v ňom prímorské vápencové pásmo Dinárskeho krasu a staršie vnútrozemské pásmo Bosnianskeho rudohoria. Priečnym zlomom je oddelená najvyššia a ťažko prístupná časť dinárskej sústavy – kras Čiernej Hory, kde masívy Durmitor, Maglič, Komovi a Prokletje sú poznačené silnou ľadovcovou činnosťou. Pri pobreží nad Kotorskou bokou sa zdvíha Orjen. Vnútrozemské pásmo – Bosnianske rudohorie je tvorené prevažne z bridlíc, vápencov a serpentinitov.

Východné časti štátu sú taktiež prevažne hornaté. Na východ od údolia rieky Moravy sa tiahnu Východosrbské vrchy, ktoré sú súčasťou severnej vetvy alpskej vrásovej sústavy. Najvyššia je západná Stará planina, po ktorej vedie srbsko-bulharská hranica, a na juh od Niš sa tiahne planina Suva. Severný okraj tvorí tiesňava Dunaja – Železné vráta; najužšie miesto v nej je Kazanská tiesňava (Dunaj tu dosahuje hĺbku 63m = najväčšia riečná hĺbka v Európe)
Územie medzi Západnou a Južnou Moravou a hranicou Macedónska sa nazýva Srbská hornatina – s najväčším pohorím Kopaonik
Južným pokračovaním Veľkej Dunajskej nížiny je nížina Vojvodina, ktorá sa vyznačuje malými výškovými rozdielmi. Iba masív Fruška Gora (539m) vystupuje ako nápadná vyvýšenina. Na nízkej plošine rozvodia Dunaja a Tisy sú rozložené údolné nivy, široké 20-30 metrov, vyplnené slepými ramenami týchto riek.

Podnebie: V Srbsku a Čiernej Hore môžeme vyčleniť tri typy podnebia. V prímorí Čiernej Hory je stredozemské podnebie s horúcim suchým letom a miernou daždivou zimou.
Jar sa začína už v marci: vtedy je tu už teplé počasie; mimoriadne príjemná je tu ale jeseň, až do konca októbra ® jesenný priemer je 19,3°C, letný priemer 27,1°C a januárový 8,2°C !!!
Pre podnebie všetkých horských oblastí sú príznačné krátke svieže letá a studené dlhé zimy s množstvom snehu. Priemerná teplota v júli je 15,9°C, v januári –6°C.
Kontinentálne podnebie je v severovýchodnej časti krajiny, prevažne v nížinách. Tepelné rozdiely počas roka sú veľmi veľké.Priemerná teplota v júli je 23°C a v januári -1°C.

Vodstvo: V čiernomorskom pomorí je hlavnou riekou Dunaj, ktorý repteká cez srbské územie v dĺžke 362 km a potom ďalších 190 km tvorí štátnu hranicu s Rumunskom. V nížine má nepatrný spád, ale v tiesňave Železé vráta sa spád zvyšuje. Z prítokov Dunaja z pravej strany patrí na území Srbska k najväčším tokom Sáva, s hraničným prítkokom Drina. Ďalšími veľkými prítokmi Dunaja z pravej strany sú Veľká Morava, ktorá vzniká sútokom Južnej a Západnej Moravy, s prítokmi Ibar a Nišiva. Z ľavej strany je najväčší prítok rieka Tisa, s početnými slepými ramenami.
Do Jadranského mora vtekajú len kratučké rieky, ktoré pramenia v Dinároch, pretekajú hlbokými tiesňavami a kaňonami, kde často tvoria vodopády. Jazerá: Skadarské jazero (plocha 391km2, hĺbka 44m) je rozsiahle krasové polje, ktorého dno leží pod úrovňou morskej hladiny. Čiernej Hore patria len dve tretiny jazera. Najväčším prítokom je Morača, odtokom rieka Bojana.

Pôdy: Vo Vojvodine a v priľahlých nížinách prevláda černozem, veľmi úrodná pôda s pomerne vysokým obsahom humusu. V Srbsku sa pod listantými a zmiešanými lesmi vyvinula lesná a horská černozem, s rozdielnym stupňom podzolizácie. Vo vyšších horských polohách je chudobnejšie podzolovaná pôda. V oblasti stredozemského podnebia, na jadranskom pobreží, prevládajú červenice, ktoré sú najlepšie vyvinuté v úzkom páse pobrežia a na priľahlých ostrovoch. Ďalej od pobrežia sú v Čiernej Hore červenice silno podzolované. Dná pánví v Srbsku pokrývajú tmavé ílovité pôdy tzv. smolnice, podobné černozemi, s vysokým obsahom humusu.

Rastlinstvo: Rastlinstvo možno rozdeliť do dvoch oblastí: najväčšia časť patrí do stredoeurópskej, menšia časť (pobrežie Jadranu) do stredomorskej oblasti. V dôsledku značných výškových rozdielov sa v rozšírení rastlinstva prejavuje výšková pásmovitosť.
Nížiny v povodí veľkých riek do nadm. výšky 150 až 200m patria do stepného pásma. Tieto oblasti sú poľnohospodársky takmer plne využité, ale napriek tomu v pôvodných porastoch možno nájsť typických zástupcov bylinných stepí a lesostepí. V údolných nivách riek sa rozprestierajú lužné lesy. Typickým porastom pahorkatín a vechovín v povodí riek Moravy a Sávy sú dubové lesy.
Vo výške 1000m ich striedajú takmer čisté porasty bukových lesov, ktoré sa vo vyšších polohách miešajú s ihličnatými. Ihličnaté lesy sú v Srbsku menej rozšírené, nachádzajú sa až v nadm. výške 1700m a vyššie.
Hospodársky význam majú predovšetkým dubové lesy. V Dinároch lesy v minulosti silne vyrúbali, čo spôsobilo vysychanie riek a rozšírenie krasových javov. Preto na veľkej často Čiernej hory zostali holé krasové kamenné pustatiny.
Nad hornou hranicou lesov (1700 až 1850m) prichádza pásmo zakrpatených stromov a krov so subalpínskymi lúkami a typickým porastom vresu, borievky a kosodreviny.

V úzkom páse pobrežia Jadranu v Čiernej Hore prevláda večne zelená stredomorská vegetácia, ktorej horná hranica leží v nadm. výške 300-400m. Najviac je rozšírený porats macchie – zastúpený borievkou, myrtou, vavrínom, pistáciou, dubom. Nad 300-400m prechádza vždyzelená vegetácia do pásma krov a riedkych lesov s opadavým lístím.

Živočíšstvo: V srbských horách a lesoch žijú zajace, jelene, líšky, srny, vkly, diviaky, medvede...na riekach, jazerách žije veľa druhov vodného vtáctva. Najpočetnejšie sú divé husi, kačice, labute a volavky. Obyvateľmi krasových oblastí sú bažanty, jarabice a prepelice.

Obyvateľstvo a sídla:
Počet obyvateľov: 10 677 290 (2001)
Hustota zaľudnenia: 104 obyv./km2
Obyvateľstvo má pestrú národnostnú skladbu. Okrem Srbov (60%), Čiernohorcov (20%) a Albáncov (10%), žije vo Vojvodine silná národnostná menšina Maďarov a menšie skupiny obyvateľov slovenskej, rumunskej a bulharskej národnosti. Váznamné postavenie v kosove má moslimské obyvateľstvo.
Prirodzený prírastok je v Srbsku 5‰, v Čiernej Hore 12‰, vo Vojvodine 2,5‰ a v Kosove až 26‰.
V mestách žije približne 46% obyvateľov. K najväčším patria hlavné mestám Belehrad (1,5mil.) a Podgorica (100 000), ďalej Nový Sad (175 000) a Niš (170 000).

Hospodárstvo: Juhoslávia je priemyselno-poľnohospodársky štát. Najvyspelejšou oblasťou je Srbsko a Vojvodina; naopak, najzaostalejšou Kosovo. Čiernm Hora má priemyselný pás roztrúsený len okolo železnice Belehrad-Podgorica-Bar.
Republika má rozvinutý strojársky, energetický, metalurgický a chemický priemysel. Z ľahkého prevláda potravinársky priemysel a významný je aj tabakový priemysel. Spracovanie nerastných surovín umožňuje lacná výroba elektrickej energie pomocou vodných elektrární, ktorých podiel na výrobe energie predstavuje 30% (tepelné 70%).
Nerastné bohatstvo Srbska a Čiernej hory je bohaté.
Ťaží sa hnedé uhlie, čierne uhlie, ropa, zemný plyn, železná ruda, meď, bauxit, olovo, chróm, baryl, antimón.
V hospodárskej štruktúre má vedúce postavenie priemysel, ktorý sa na tvorbe HDP podieľa 55% a zamestnáva 35% ekonomicky činného obyvateľstva. Rovnaký podiel priemyslu a poľnohospodárstva je vo Vojvodine.
Najvýznamnejšia oblasť hospodárstva je Belehrad s okolím, kde sa sústreďuje dopravné strojárstvo, výroba elektroniky, textilný a chemický priemysel. Druhou významnou oblasťou je Novi Sad s okolím, kde je rozvinuté strojárstvo, textilný a potravinársky priemysel. Treťou oblasťou je mesto Priština v kosove, ktorá je centrom metalurgického a potravinárskeho priemyslu. Mesto Podgorica má pestrý priemysel (strojársky, drevospracujúci, potravinársky, ťažobný). Na pobreží Čiernej Hory sa rozvíja cestovný ruch.

Významne postavenie má poľnohospodárstvo. Na tvorbe HDP sa podieľa 13%. Celkovo prevláda rastlinná výroba nad živočíšnou. Hlavnou obilnicou štátu je Vojvodina. Vysoký podiel ma pestovanie obilnín, tabaku, slnečnice, viniča a cukrovej repy. V živočíšnej výrobe prevláda chov ošípaných. V horských oblastiach Kosova a Čiernej Hory.

Doprava: železnice - 4 095 km železnice, cesty - 48 603 km
Cez územie Čiernej Hory má štát prístup k moru. Železničná trať Bar-Belehrad je jedinou trasou, ktorá spája morské pobrežie s vnútrozemím. Po nej sa dodáva do hospodárskeho vyspelejšieho vnútrozemia nerastné bohatstvo a drevo. Ďalšou dôležitou dopravnou cestou je rieka Dunaj , pomocou, ktorej má Srbsko prístup aj k Čiernemu moru.
Významný prístavy: na pobreží – Kotor, Bar, Tivat
vo vnútrozemí – Belehrad, Novi Sad, Pančevo (Dunaj).