Maďarsko

Rozloha: 93 030 km
Počet obyvateľov: 10,3 milóna
Hlavné mesto: Budapešť

Poloha:
Rozkladá sa v strednej časti Panónskej panvy, v nížinách okolo dvoch najväčších riek Tisy a Dunaja. Dĺžka jeho hraníc je 2 333 km. Sú väčšinou umelé, len na severe tvorí Dunaj prirodzenú hranicu so Slovenskom a na juhu Dráva s Chorvátskom. Ďalej susedí s Ukrajinou, Rumunskom, Juhosláviou, Slovinskom a Rakúskom. Povrch:
Dominujú rozsiahle roviny: Veľká Uhorská nížina a Malá Uhorská nížina. Na severe a severovýchode vystupujú nevysoké pohoria Mátra, Bukové hory, Borzsony, Zemplínske vrchy. Na západe: Zadunajské stredohorie s časťami Bakonský les, Pilišské vrchy. Na juhu Mecsek. Nížiny tvoria viac ako 50% povrchu. V mieste kde opúšťa Tisa Maďarsko je najnižší bod 83,5 m. n. m. V Bukových horách je rozsiahla krasová oblasť mnohými jaskyňami.

Podnebie:
Mierne kontinentálne s vplyvom Stredozemného mora. Najsuchšie miesta sú na východe územia – oblasti musia byť zavlažované. Je tu národný park Hortobágy.
Vodstvo:
Hlavnú riečnu os tvorí Dunaj, ktorý sa využíva predovšetkým na dopravu a zavlažovanie. Na východe tečie Tisa s prítokmi Bodrog, Slaná, Kriš a Maruša. Na juhu Dráva. Blatenské jazero (Balaton) je najväčším jazerom strednej Európy. Z Rakúska ne území Maďarska zasahuje Neziderské jazero. Obyvateľstvo:
Obyvateľstvo tvoria predovšetkým Maďari 92%, menšiny Rómov, Nemcov, Slovákov a južných Slovanov. Od roku 1981 je pôrodnosť nižšia ako úmrtnosť. Prirodzený úbytok obyvateľstva je 0,3 % ročne. Doprava:
Dobre rozvinutá cestná doprava – Budapeštiansky uzol – je tu 5 úsekov diaľníc spájajúcich Budapešť s dôležitými mestami. Významná je železničná aj riečna doprava – prístavy na Dunaji: Komárno, Budapešť, Ráb, Dunaújváros, Baja a Moháč. Prístavy na Tise: Szolnok a Segedín. Cestovný ruch:
Rozvinutý cestovný ruch najmä Budapešť – turistické centrum, Debrecín s nádhernými barokovými kostolmi, Balaton

Hospodárstvo:
Priemyselne poľnohospodársky štát, prechádza transformáciou na trhovú ekonomiku. Patrí k najvyspelejším z bývalých socialistických štátov. Väčšina obyvateľov pracuje v III. sektore. Nerastné suroviny:
Významná je iba ťažba bauxitu v Bakonskom lese. Ťažba hnedého a čierneho uhlia (pohorie Mecsek), ropy, mangánu, uránu, zlata a vápenca. Všeobecne má nedostatok surovín je odkázané na dovoz – najmä palivá a rudy (Rusko, Ukrajina).
Priemysel:
Rozvíja elektrotechniku – Budapešť, Gyor (žiarovky, televízory).
Dopravné strojárstvo - dlho bolo zastúpené výrobou autobusov Ikarus, rozvíja sa automobilový priemysel s pomocou investícií z Japonska, USA – vytvorila sa voľná priemyselná zóna v Gyori.
V okrajových centrách Maďarska – výroba poľnohospodárskych strojov, zariadení pre potravinársky priemysel ( Gyor, Debrecín, Segedín, Pecs,...).
Hutnícka výroba – výroba ocele (Miszkolci) a výroba hliníku (Szekesfehervaru). Niektoré podniky sa stiahli zo Slovenska do Egeru.
Významná je výroba liečiv najmä v Budapešti a Debrecíne.
Kombináty na výrobu hnojív a polymérov sú v okolí Miszkolca a Szekesfehervaru.
Tradičná je textilná a kožiarska výroba – Budapešť.
Najviac elektrickej energie pocházda z tepelných elektrární ale využívajú sa aj vodné a jadrová elektráreň.
Potravinársky priemysel – Bekescaba (klobása, saláma)

Významná je výroba vína (Tojakské, Bikaver)
Poľnohospodárstvo:
Pestujú sa najmä obilniny: pšenica, ovos, jačmeň, žito, kukurica, ryža, zemiaky, cukrová repa, slnečnica, vinná réva, zelenina, ovocie, vlašské orechy, tabak, ľan. Rozsiahly je chov dobytka – ošípané, hydina, ovce, chov a šľachtenie koní
Zahraničný obchod:
Vývoz – stroje a priemyselné zariadenia, dopravné prostriedky, chmické výrobky, bauxit, hliník, potraviny (mäso, údeniny, konzervy, víno, ovocie, zelenina), lekárske výrobky.
Dovoz – palivá (ropa, zemný plyn), polotovary, stroje a zariadenia, priemyselný spotrebný tovar, automobily.