Zemepisná poloha: Bosna a Hercegovina leží v západnej časti Balkánskeho polostrova. Krajina má spojenie s Jadranským morom len úzkym pásom územia oproti polostrovu Pelješac. Toto územie nie je hospodársky využívané ( nie sú tam prístavy ).
Rozloha: 51 tis. km2
Počet obyvateľov: 4 mil. ( na základe sčítania ľudu v r. 1970 )
Hlavné mesto: Sarajevo

Povrch: Skladá sa z 2 hist. jednotiek: Bosny v povodí str. Sávy a jej pravých prítokov a z Hercegoviny v povodí rieky Neretvy a hornej Driny. Značnú časť povrchu zaberajú vrchy ( do 2000 m ), nížiny sú na S v oblasti Sávy, J má krasový charakter ( polja ). Podnebie: Je rozdielne, prevažuje mierne teplé.
Obyvateľstvo: Má pestrú národnostnú štruktúru. Najviac sú zastúpení Moslimovia ( 49 % ), potom Srbi ( 31, 3 % ) a Chorváti ( 17, 3 % ). Jednotlivé skupiny obyvateľov si po stáročia zachovávali svoju totožnosť tým, že hlavný dôraz kládli na svoju náboženskú odlišnosť. Obyvateľstvo žije najmä v kotlinách a dolinách riek. Hospodárstvo: Základom hospodárstva je lesníctvo a baníctvo. Prevláda priemysel, ktorý využíva nerastné bohatstvo a vodnú energiu. Osou hospodárskeho života je stredný tok rieky Bosny s hlavným mestom. Strojárska výroba tam má dominantné postavenie. Ďalšie priemyselné centrá sú Tuzla ( pred vojnou 132 000 obyv., ťažobný, strojársky a drevársky priemysel ), Banja Luka ( pred vojnou 195 000 obyv., hutnícky a elektronický priemysel ). Významné hutníctvo železa má Zenica ( pred vojnou 145 000 obyv. ), silný potravinársky priemysel má Mostar ( pred vojnou 126 000 obyv. ).
Nerastné suroviny: Najmä bauxit, hnedé uhlie, železná ruda ( Vareš, Lubija ), kamenná soľ, mangán, bohaté zásoby vodnej energie.
Poľnohospodárstvo: Prevláda horský chov oviec a dobytka, väčšie oblasti obrábania pôdy sú v doline Sávy, v kotline Sarajeva a v poljach. Pestuje sa najmä tabak, vinič, olivy, ovocie.

Hl. mestá a priem. strediská ( 1971 ): Sarajevo, Banja Luka ( 89, 9 tis. ), Tuzla ( 53, 8 tis.), Mostar, Zenica ( 51, 3 tis. ).
Doprava: železnice 1 040 km, diaľnice 11436 km, hlavné letisko Sarajevo.
Nedávny konflikt: Pred 11 rokmi začala vojna v Bosne a Hercegovine, v ktorej prišlo o život 200 tisíc ľudí, a ktorá z ďalších dvoch miliónov urobila utečencov. Hoci ozbrojené útoky boli zaznamenané už skôr, až napadnutím srbských paravojnových formácií mesta Bijelina koncom marca 1992 sa vážne začalo hovoriť o novom ohnisku vojny.

Niekoľko dní po Bijeline, siedmeho apríla krajiny Európskej únie a USA uznali Bosnu a Hercegovinu ako nezávislú krajinu. Nápad arkanovcov na východobosniansku Bijelinu, srdečne objatie vodcu tohto oddielu s členom vtedajšieho štátneho predsedníctva Biljanou Plavčičovou, mlčanie jedného z predstaviteľov moslimskej komunity Fikreta Abdica, a Juhoslovanskú národnú armádu si bosansko-hercegovinská verejnosť dobre zapamätala. Federácia Bosna a Hercegovina je aj po ôsmich rokoch od ukončenia ( resp. zastavenia ) konfliktu naďalej akoby zakliata, a vidina na lepšiu budúcnosť je v nedohľadne.
Momentálne síce prebiehajú súdne prosesy so zodpovednými za túto vojnu, avšak odsúdenie vojnových zločincov nevráti späť život ľuďom a povojnová obnova Bosny bude trvať ešte veľmi veľmi dlho. Bolo by však pozitívne, keby Európa nezabudla na strašný takmer štvorročný konflikt tak ako zabudla na holokaust a zločiny komunizmu. V modernej Európe 21.storočia zopakovanie Bosny jednoducho nesmieme dopustiť.