I. Všeobecná charakteristika
I. - 1. Charakteristika - Podunajská pahorkatina predstavuje najväčší krajinný celok v Slovenskej republike. Zaberá severnú a severovýchodnú časť krajinnej oblasti Podunaj-ská nížina. Jej územie je veľmi členité a rozprestiera sa pri dolnom toku riek Váh, Nitra, Hron a Ipeľ resp. ich prítokov. Podľa súčasného administratívneho členenia sa rozprestie-ra na severnom území Nitrianskeho, južnej časti Trenčianskeho a v strede Trnavského i Bratislavského kraja. Vyjadrené v zmenšenej mierke prechádza cez hranice 15 okresov. Ide o typ poriečnej rovinnej krajiny s vysokým podielom mestských sídel, technicko-konštrukčných prvkov s prevažne priemyselnej, poľnohospodárskej a komunikačnej funkcie (hustá cestná i železničná sieť).
I. - 2. Členenie - Člení sa na 11 podcelkov: Trnavská pahorkatina, Dolnovážska niva, Nitrianska pahorkatina, Nitrianska niva, Žitavská pahorkatina, Žitavská niva, Hronská pahorkatina, Hronská niva, Čenkovská niva, Ipeľská pahorkatina a Ipeľská niva. Každý z uvedených pahorkatinných podcelkov má ešte svoje vlastné členenie na malé pahorkati-ny.

II. Hranice územia
II. - 1. Hranice územia - Na západe ju ohraničujú Malé Karpaty. Na severe Považské podolie, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tríbeč, Pohronský Inovec a Štiavnické vr-chy. Na východe susedí s Krupinskou planinou, štátnou hranicou s Maďarskom a Burdou. Na juhu je to opäť so štátnou hranicou s Maďarskom a Podunajskou rovinou.
II. - 2. Rekord územia - Tu leží aj najjužnejší bod Slovenska v katastri obce Patince (47°44´ SZŠ a 18°17´ VZD).

III. Príroda
III. - 1. Geologická stavba - Podložie Podunajskej pahorkatiny budujú prevažne sedi-menty – íly, piesky a štrky. Vo východnej časti vystupujú aj andezity. Povrchový kryt ú-zemia tvoria zasa spraše a sprašové hliny. Sú to materské horniny pre úrodné černozeme a hnedozeme.
III. - 2. Reliéf - Je mäkko modelovaný a hladký s plytkými a širokými dolinami od-delenými širokými plochými chrbtami. Členitejší povrch je zriedkavý. Maximálnu výšku dosahuje v Brezine - 370 m n.m., najnižšie miesto sa nachádza na Ipli v katastri obce Pastovce - 112 m n.m.
III. - 3. Podnebie - Klimaticky tento krajinný celok patrí k typu nížinných mierne tep-lých a mierne suchých oblastí. Priemerná januárová teplota dosahuje -1 až -4 °C a júlová 18 – 20 °C. Ročný úhrn zrážok predstavuje 600 – 700 mm.
Počet letných dní v roku (s teplotou nad 25 °C) sa pohybuje v rozmedzí 50 až 70.
III. - 4. Vodstvo - Územie patrí k povodiu Dunaja, ktorý ho odvodňuje sčasti priamo, sčasti prostredníctvom Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona, Ipľa a ich prítokov. Veľký význam má aj výskyt teplých a studených minerálnych prameňov, ktoré sa viažu na tektonické poruchy. Najznámejšie sú v Piešťanoch, Dudinciach, Štúrove, Leviciach, Santovke a v Malých Bieliciach pri Partizánskom. III. - 5. Rastlinstvo - Podunajská pahorkatina je silne poznačená činnosťou človeka. Z pôvodnej lesnej pokrývky sa zachovali len nepatrné, prevažne dubové zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov. Napr. severozápadne od mesta Senec sa v Martinskom lese zachovali súvislejšie porasty duba cérového ponticko-kontinentálneho typu, ktoré sú chránené. Hojný je i sekundárny agát biely (Robinia pseudoacacia). Zo vzácnych rastlín sa tu vyskytuje hlaváčik jarný, jasenec biely, iskerník ilýrsky, slezinník severský, hrdob-radka páchnuca a ľan chlpatý. Na Kamenínskom slanisku rastú aj limonka Gmelinová, skorocel prímorský a gáfrovka ročná.

III. - 6. Živočíšstvo - V listnatých lesoch tohto krajinného celku možno stretnúť srnca lesného, jeleňa lesného a daniela škvrnitého popri diviakovi lesnom či kune lesnej. Na tamojších poliach a lúkach žije zajac poľný, jarabica poľná, bažant poľovný a hraboš po-ľný. Na kultúrnych stepiach sa vyskytuje syseľ obyčajný a chrček poľný. Pozdĺž riek by sme stretli napr. divé husi a rôzne druhy obojživelníkov. Zo vzácnejších druhov vtákov žijúcich pri veľkých riečnych tokoch rybárik riečny, chochlačka bielooká, svrčiak slávi-kovitý, čorík bielokrídly. Pri Hrone hniezdi aj bučiak nočný, bučiačik močiarny a haja tmavá. Z bezstavovcov vo všeobecnosti hodno spomenúť typické stepné druhy chrobákov a motýľov.
III. - 7. Chránené územia - Jedinou národnou prírodnou rezerváciou na tomto území je Kamenínske slanisko s rozlohou 0,22 km2. Leží na pravom brehu Hrona pri obci Kame-nín. Nižší stupeň ochrany sa vzťahuje na chránené areály, predovšetkým na parky napr. v Seredi, Piešťanoch alebo Zlatých Moravciach.

IV. Obyvateľstvo
IV. - 1. Hustota a počet obyvateľov - Hustota obyvateľstva prevyšuje celoslovenský priemer a pohybuje sa v rozmedzí 100 – 200 obyvateľov na km2. V rovinatých častiach sú tieto hodnoty aj vyššie. Celkove možno počet obyvateľov tohto krajinného celku od-hadnúť na cca 750 000.

V. Sídla
V. - 1. Krajské mestá - a) TRNAVA – leží na Trnavskej pahorkatine východne od Malých Karpát. Je 7. najväčším mestom Slovenska. Už r.
238 získala ako prvé mesto na Sloven-sku mestské výsady zachované dodnes. Bola významným centrom obchodu, reme-siel, školstva i kultúrneho života Okrem toho, že je Trnava krajským mestom (od r. 1996), je aj sídlom arcibiskupského úradu rímskokatolíckej cirkvi. Patrí k mestským pa-miatkovým rezerváciám. Pôsobí v nej profesionálne divadlo, Trnavská univerzita, Uni-verzita sv. Cyrila a Metoda, ako aj dve fakulty Slovenskej technickej univerzity.
V. - 1. b) NITRA - leží na južnom výbežku pohoria Tríbeč, Nitrianskej pahorkatiny a nivy rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 826. Je teda najstarším pí-somne doloženým mestom Slovenska. Významným kultúrnym a politickým strediskom bola už v období Veľkomoravskej ríše. Na význame nestratila ani v stredoveku. V súčasnosti je 4. najväčším centrom Slovenska a zároveň krajským sídlom.
V. - 2. Okresné mestá - poradie od západu na východ: Pezinok, raj malokarpatského vi-nárstva; Senec, známe centrum poľnohospodárskej a rekreačnej oblasti; Hlohovec, niek-dajšie stredisko obchodu a remesiel, dnes známe ako mesto ruží; Bánovce nad Bebravou, významné priemyselné mesto; Nové Mesto nad Váhom, najsevernejšie okr. sídlo tohto územia, ktoré za svoj rozvoj vďačí industrializácii po r. 1950; Piešťany chýrne kúpele vyhľadávané pacientmi z celého sveta; Topoľčany, tradície obchodného a remeselníckeho života v súčasnosti už veľmi nerozvíjajú, nakoľko ležia mimo hlavných dopravných ťa-hov; Partizánske, známe obuvníckym priemyslom, ktorý tu umiestnila firma Baťa r. 1938;

Zlaté Moravce, mesto s bohatou minulosťou a kultúrnymi tradíciami, niekdajšie sídlo Tekovskej župy, dnes preslávené výrobou chladničiek; Levice, bohaté na kultúrno-historické pamiatky, priaznivo poznačené výstavbou jadrovej elektrárne v neďalekých Mochovciach. V. - 3. Iné mestá - Modra, Sereď, Leopoldov, Vrbové, Vráble, Štúrovo, Pohronský Rus-kov, Želiezovce, Tlmače a Šahy. VI. Hospodárstvo
VI. - 1. Priemysel - a) Strojársky a elektrotechnický - priemysel reprezentujú závody: TAZ Sipox, a.s. (výroba úžitkových automobilov) v Trnave; Nový CALEX, a.s. (výroba chladničiek) v Zlatých Moravciach; SES Tlmače (energetické zariadenia); Topoľčianske strojárne, a.s. v Tovarníkoch. VI. - 1. b) Chemický a farmaceutický - je zastúpený závodmi: Plastika, a.s. (obalové materiály, drenažné rúry) v Nitre; Novochema Levice, a.s.; Chemolak Smolenice, a.s. (farby, laky); Slovakofarma Hlohovec, a.s. (lieky a liečivá).
VI. - 1. c) Textilný a obuvnícky - predstavujú podniky: Trikota Vrbové, š.p. (úplety a výrobky z nich); Zorena, s.r.o. (bielizeň a košele); Cebo holding Slovakia, a.s. a Cobra-Nico, s.r.o. (obuv) v Partizánskom.

VI. - 1. d) Potravinársky - rozvíjajú: pivovary Karšay (Corgoň) v Nitre a Topvar v Topoľčanoch, cukrovary v Trnave a Pohronskom Ruskove, Považské mlyny a cestovinárne, a.s. v Senci, Malokarpatský vinársky podnik, a.s. (víno a destiláty) v Pezinku.
VI. - 2. - Energetika - Do tejto oblasti patria obidve naše jadrové elektrárne - Jaslovské Bohunice a Mochovce, ale aj vodná elektráreň Madunice na Váhu. VI. - 3. Poľnohospodárstvo - Podunajská pahorkatina patrí k našim poľnohospodársky najproduktívnejším obilninársko-repárskym oblastiam s rozvinutým ovocinárstvom a vinárstvom. Rovnako sa tu darí živočíšnej výrobe - chovu hovädzieho dobytka, ošípa-ných i hydiny.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk