Kolobeh zrážok

Prečo sa nám nikdy neminie voda?
Na Zemi je 1260mil. km kubických vody. 97% je však slaná- morská voda, ďalšie 2% ľadovce a ľadové alebo snehové pokrývky. Menej ako 1% sa vyskytuje v jazerách, potokoch, rybníkoch, , riekach, alebo v podzemí, kam prenikáme studňami alebo vrtmi. Keby sa tento slabý pramienok čerstvej vody stále nedopĺňal, jazerá, rieky, polia aj lesy by vyschli. Voda našťastie stále koluje medzi morom, vzduchom a súšou v nekonečnom cykle. Zdrojom energie, kt. zaisťuje kolobeh vody, je Slnko. Zahrieva morskú hladinu a mení vodu na paru. Voda sa vyparuje aj z jazier, potokov, listov rastlín a dokonca z ľadovcov. Vo vzduchu táto neviditeľná para kondenzuje, a vytvára miliardy drobných kvapôčok a ľadových kryštálikov, z kt. sa skladajú mraky. Vlhkosť z oblakov sa potom vracia na zem ako dážď sneh, alebo iné druhy zrážok. Potom sa znova vyparuje a večný kolobeh pokračuje.

Ako vznikajú dažďové kvapky?
Oblaky majestátne plávajúce oblohou obsahujú často aj niekoľko ton vody, napriek tomu sa stáva, že nám prejdú nad hlavou a pritom ani nespŕchne. Vlaha totiž na zem padá len za určitých podmienok. Kvapky v oblakoch vznikajú tak, že sa stúpajúci teplý vlhký vzduch postupne ochladí a vodné pary sa zrazia Kvapôčky na seba nabaľujú prachové a iné mikroskopické častice, ktorým sa hovorí kondenzačné jadro. Spočiatku sú také malé, že sa doslova vznášajú vo vzduchu. Pri ceste vzdušnými prúdmi do seba kvapôčky narážajú, zlučujú sa a rastú. Po nejakej dobe, keď nadobudnú určitú hmotnosť, môžu spadnúť na zem v podobe dažďa. Osud iných dažďových kvapiek je ešte zložitejší. Začali svoju dráhu ako snehové al. ľadové kryštáliky v horných studených vrstvách mraku. Keď potom prelietali spodným pásmom teplejšieho vzduchu, roztopili sa a na zem dopadli ako dážď. Asi polovica všetkých dažďových kvapiek začína ako sneh. Najmenšie kvapôčky, kt. poznáme ako mrholenie, padajú na zem veľmi lenivo. Obrovské kvapky s priemerom 6 mm môžu dosiahnuť aj rýchlosť 8 m/s. Nech sú akokoľvek veľké, žiadna nemá tvar slzy. Tie najväčšie bývajú zospodu sploštené, väčšina je však guľatá.