Hydrosféra

Kolobeh zrážok

Prečo sa nám nikdy neminie voda?
Na Zemi je 1260mil. km kubických vody. 97% je však slaná- morská voda, ďalšie 2% ľadovce a ľadové alebo snehové pokrývky. Menej ako 1% sa vyskytuje v jazerách, potokoch, rybníkoch, , riekach, alebo v podzemí, kam prenikáme studňami alebo vrtmi. Keby sa tento slabý pramienok čerstvej vody stále nedopĺňal, jazerá, rieky, polia aj lesy by vyschli. Voda našťastie stále koluje medzi morom, vzduchom a súšou v nekonečnom cykle. Zdrojom energie, kt. zaisťuje kolobeh vody, je Slnko. Zahrieva morskú hladinu a mení vodu na paru. Voda sa vyparuje aj z jazier, potokov, listov rastlín a dokonca z ľadovcov. Vo vzduchu táto neviditeľná para kondenzuje, a vytvára miliardy drobných kvapôčok a ľadových kryštálikov, z kt. sa skladajú mraky. Vlhkosť z oblakov sa potom vracia na zem ako dážď sneh, alebo iné druhy zrážok. Potom sa znova vyparuje a večný kolobeh pokračuje.

Ako vznikajú dažďové kvapky?
Oblaky majestátne plávajúce oblohou obsahujú často aj niekoľko ton vody, napriek tomu sa stáva, že nám prejdú nad hlavou a pritom ani nespŕchne. Vlaha totiž na zem padá len za určitých podmienok. Kvapky v oblakoch vznikajú tak, že sa stúpajúci teplý vlhký vzduch postupne ochladí a vodné pary sa zrazia Kvapôčky na seba nabaľujú prachové a iné mikroskopické častice, ktorým sa hovorí kondenzačné jadro. Spočiatku sú také malé, že sa doslova vznášajú vo vzduchu. Pri ceste vzdušnými prúdmi do seba kvapôčky narážajú, zlučujú sa a rastú. Po nejakej dobe, keď nadobudnú určitú hmotnosť, môžu spadnúť na zem v podobe dažďa. Osud iných dažďových kvapiek je ešte zložitejší. Začali svoju dráhu ako snehové al. ľadové kryštáliky v horných studených vrstvách mraku. Keď potom prelietali spodným pásmom teplejšieho vzduchu, roztopili sa a na zem dopadli ako dážď. Asi polovica všetkých dažďových kvapiek začína ako sneh. Najmenšie kvapôčky, kt. poznáme ako mrholenie, padajú na zem veľmi lenivo. Obrovské kvapky s priemerom 6 mm môžu dosiahnuť aj rýchlosť 8 m/s. Nech sú akokoľvek veľké, žiadna nemá tvar slzy. Tie najväčšie bývajú zospodu sploštené, väčšina je však guľatá.

Prečo sneží?
Mrak s dostatočne nízkou vnútornou teplotou sa môže zbaviť svojho nákladu v podobe snehových vločiek. Dochádza k tomu pri veľmi nízkych teplotách, kedy sa kvapôčky v mrakoch prechladia a zostanú v tekutom stave, aj keď by podľa toho mali zamrznúť. Za určitých podmienok sa vyparia, para okamžite zamrzne a premení sa na kryštáliky ľadu. Keď na ne namrzne dostatočné množstvo ďalších vodných pár, vzniknú snehové vločky. Tvary vločiek sa rôznia podľa teploty a koncentrácie vlhkosti ovzdušia. Vzhľadom ku štruktúre vločiek, tvorí 90% ich objemu vzduch. Preto sneh dobre tlmí a izoluje zvuk. Tzn. Že obsah vody v 10 cm snehových zrážok zodpovedá 1cm dažďa. Aj tak je ale sneh pre mnohé oblasti ďôležitým zdrojom sladkej vody.

Sú zmrznutý dážď a krúpy to isté?
Mráz a veterné turbulencie sa dokážu s kvapkou pekne pohrať. Kvapka na svojej ceste na zem prechádza vrstvou veľmi studeného vzduchu a stane sa z nej zmrznutá guľôčka, kt. sa pri dopade odrazí. Kvapky môžu byť aj také podchladené, že na zemi zmrznú a pokryjú sklovitým pancierom ľadu všetko, s čím prídu do styku. Krúpy sa však tvoria vysoko v búrkových mračnách. Ľadové guľôčky striedavo unášané vzostupnými aj zostupnými vzdušnými prúdmi na seba nabaľujú ďalšie vrstvy ľadu a rastú. Ich konečná veľkosť závisí od toho, ako dlho sa v mrakoch pohybovali. Väčšinou sú veľké ako hrozno, ale môžu mať aj veľkosť vlašského orecha alebo tenisovej loptičky. Krupobitie dokáže spôsobiť katastrofálne škody.

Je inovatka zmrznutá rosa?
Pohľad na korálky rosy vpletené do pavučiny alebo na kvety nakreslené mrazom na oknách, stoja za to, aby sme si ráno trocha privstali. Sotva sa o ne oprú slnečné lúče, vytratia sa. Rosa a inovatka sa totiž rodia z chladného nočného vzduchu. Keď sa po zotmení začne ochladzovať, jeho teplota postupne klesne až k rosnému bodu. Pri styku s listami a trávou, kt. sú o niečo chladnejšie, sa vodné pary zrazia a pokryjú listy a trávu rosou. Asi tak, ako keď sa za parného letného dňa orosí pohár so studenou vodou. Inovatka vzniká až keď sa rosa dostane pod bod mrazu.