Srdce zeme
Bangkok, ktoré Thajčania nazývajú Krungthep- mesto anjelov, je rýchlo rastúcou metropolou s 5,8 mil. obyvateľov, preslávený nekonečnými dopravnými zápchami, ktoré ešte zhoršuje existenciu verejnej dopravy. Určité zlepšenie situácie snáď prinesie výstavba diaľnice na letisko a plánovaná sieť rýchlovlakov. Aj keď v moderných nákupných strediskách nahlas vyhráva západná hudba, uchováva si Bangkok atmosféru tradičného Thajska. V 300 chrámoch mesta si návštevník môže uvedomiť vnútornú vyrovnanosť, ktoré prináša budhistické náboženstvo.

Veľký palác vystavaný v roku 1782 Rámom I., symbolizuje úctu, ktorú ľudia preukazujú kráľovi Bhumibolovi (Ráma IX.) a kráľovnej Sirikit. Kanálom, pretínajúcim mesto, a rieke Chao Phraya, na ktorej časť Bangkoku leží , vďačí mesto za svoje neoficiálne meno „Benátky východu“. Mnoho kanálov však už kolo zasypaných a na ich mieste sú cesty. Pozdĺž kanálov, ktoré zostali, stoja stále kolové stavby, často ovešané rybárskymi sieťami, okolo ktorých denne prechádzajú člny s nákladom ovocia a zeleniny.

Thajskú prírodu charakterizuje niekoľko odlišných krajinných typov. Srdcom zeme je aluviálna nížina pozdĺž rieky Chao Phraya ležiacou severne od Bangkoku. Severne vo vzdialenosti 70 km od Bangkoku leží mesto Ayutthaya, bývalé hlavné mesto Siamu. Bolo kedysi stredom veľkej ríše, ktorú v roku 1767 dobyli Barmčania a premenili výstavné mesto na trosky. Dnes je to síce kľudné vidiecke mesto, ale zbytky niekdajšej slávy sú stále patrné.

V tejto oblasti sa striedajú tri ročné obdobia- chladné, teplé a monzúnové, všetky sú však teplé. Najvyššie teploty „chladnom“ období od novembra do februára dosahujú 26 stupňov. V „teplom“ od februára do mája 36 stupňov. V monzúnovom období panuje teplo a veľké vlhko- medzi májom a októbrom spadne aj 1500 mm zrážok a priemerná teplota dosahuje 32 stupňov. V centrálnej nížine je veľa ryžových polí. Thajsko je piatym najväčším producentom ryže a od roku 1981 jej najväčším vývozcom. Rieku Chao Phraya pretínajú početné dopravné a zavlažovacie kanály, ktoré slúžia roľníkom žijúcim na jej pobreží.
Na severe zeme tvoria husto zalesnené kopce radu severojužne orientovaných chrbtov, ktoré oddeľujú široké ploché údolia. Najvyššou horou je 2595 m vysoký Inthanon. Podnebie je tam výrazne chladnejšie ako na juhu. Teakové drevo k vodným tokom ťahajú slony a potom je splavované k pílam nižšie po vode. V údoliach sa pestujú ryža, cesnak a cibuľa. V dobe sviatkov zostupujú obyvatelia okolitých kopcov do správneho strediska oblasti a druhého najväčšieho mesta zeme Chiang Mai.

Po väčšinu roka však horské kmene ostávajú vo svojich dedinách na zalesnených horských chrbtoch v nadmorskej výške okolo 1000m. jednotlivé kmene sa od seba líšia odevom, ktorý je alebo čierno-biely alebo čierno-modrý. prevádzkujú striedavé poľnohospodárstvo- vymytie časti lesa a po dvoch či troch rokoch tieto políčka opäť opustia. Severovýchodnú, takzvanú Isanskú oblasť tvorí nízka zvlnená piesočnatá plošina Khorat, ktorú pokrývajú piesočnaté segmenty. Na severe a východe ju uzatvára hraničná rieka Mekong a na západe je ohraničená nízkymi pohoriami poludníkového smeru. V suchom období od novembra do apríla je z ciest odvievaný červený piesok a prach, ktorého je všade plno- vo vzduchu, na stromoch aj v domoch. Ľudia nosia okolo hlavy a úst kockované šatky, ktoré sa podobajú na kowboyské. To je charakteristické pre oblasť Isan teda Thai Lao. Smerom na juh vybieha Thajsko v úzky polostrovnú šiju Kra, miestami zúženú na 42 km, ktorého pokračovaním je Malajský polostrov. Oddeľuje Thajský záliv od Andamanského mora. Povrch polostrova pokrýva rada stredohorských chrbtov. Tamojšia krajina ako vnútrozemská, tak pobrežná nížina, ktorá sa tiahne k hraniciam s Malajziou, je vďaka výdatným dažďom pomerne úrodná. Je to zem kaučuku- pôvodný dažďový prales bol čiastočne vyrúbaný a teraz na jeho mieste rastú kaučukové plantáže, ktoré obhospodarujú najmä malí roľníci.
Krajina sa väčšinou podobá malajskej a práve tu žije malajská menšina. Malé políčka ohraničené kaučukovníkmi , produkujú aj ryžu a početné druhy ovocia- pomaranče, grapefruity a limetky. Na juhu sa objavujú islamské mešity, zato kolové stavby sú to ďaleko menej početné než kdekoľvek inde na zemi. Thajčina tu znie pevnejšie, miestny odev sarong je dlhší ako na severe a miestnou kultúrou zaujímavosťou je tieňové divadlo.