Islam, najrýchlejšie sa šíriace náboženstvo, založil prorok Mohamed v 7. storočí n.l. Je monoteistickým náboženstvom, boh moslimov sa volá Alláh. Islam znamená „podriadenie sa božej vôli“ a moslim je „ten, kto sa podriaďuje božej vôli“.

Väčšinu moslimov tvoria Arabi, ktorí svoj pôvod odvodzujú od syna patriarchu Abraháma a otrokyne Aghar Izmaela. Do vystúpenia proroka Mohameda žili ako kočovní pastieri (nomádi, beduíni) a obchodníci.

Prorok Mohamed sa narodil okolo roku 570 n.l. v Mekke. Podľa tradície sa mu zjavil v spánku archaniel Džibrail a vyjavil mu slovo božie, verše Koránu, ktoré prikazovali zničiť falošných bohov a ľud mal začať uctievať Alláha. Pre svoje učenie musel opustiť Mekku a utiecť do Mediny. Tento útek sa nazýva hidžra a podľa tradície sa odohral roku .

Potom, ako sa Mohamedovo učenie stalo náboženstvom ríše kalifov, „námestníkov posla božieho“, začala sa jeho expanzia. Roku 750 sa islamský svet rozprestieral od Španielska a Mauretánie na pobreží Atlantiku až po Indiu. V 16. storočí dobyli Osmanskí Turci, taktiež vyznavači islamu, všetky krajiny ríše kalifov a dobyvačnými výpravami sužovali aj Balkánsky polostrov a územie Habsburskej monarchie. Dnes má islam stúpencov v štátoch Blízkeho východu, Strednej Ázie, Pakistane, Severnej Afrike, ale i v Európe a Amerike.

Učenie islamu obsahuje prvky judaizmu, kresťanstva a pôvodných náboženských a kultúrnych zvyklostí a rituálov arabského polostrova. Ako príklad by som uviedol čierny kameň, pravdepodobne meteorit, uložený v Ka’abe („štvorcovom dome“) v Mekke. Už pre vyznavačov starodávnejších bohov bol posvätným a prúdili k nemu, tak ako dnes, zástupy pútnikov, aby ho pobozkali a pohladkali. Mohamed ho najprv očistil v mene Alláhovom a potom pobozkal, čím obnovil pôvodný zvyk a dal mu nový zmysel. Toto kontinuum pomohlo k ľahšiemu šíreniu nového náboženstva.

Svätou knihou islamu je Korán, zapísané výroky, ktoré Alláh zjavil Mohamedovi prostredníctvom Džibraila. Vyznaním viery je Šaháda, ktorá znie: „Niet boha okrem Alláha a Mohamed je Posol Boží“

Základné náboženské povinnosti moslimov sa volajú Päť stĺpov viery, za ktorých dodržiavanie sa sľubuje raj. I rodinný a spoločenský život usmerňujú rôzne pravidlá. Základnou jednotkou islamskej spoločnosti je rodina, v ktorej majú muž a žena presne rozdelené povinnosti. Islam zakazuje piť alkohol, jesť bravčové (čo im nebráni chovať ošípané – viď Al-Hadí) a hrať hazardné hry. Na druhej strane povoľuje mnohoženstvo, muž však musí byť schopný všetky svoje ženy uživiť a zabezpečiť. Preto sú háremy výsadou boháčov a prevládajú monogamné manželstvá.

S moslimmi a islamom sa často spájajú teroristické a iné násilné tendencie. Hoci sa to zdá neuveriteľné, je islam pomerne tolerantným náboženstvom hlásajúcim milosrdenstvo a morálne hodnoty; vládne viac presvedčovaním ako mečom. No Korán často nie je vykladaný rovnakým spôsobom a náboženstvo nie je úplne jednotné, pretože islam nemá viditeľnú hlavu na zemi, ako napríklad katolíci pápeža. V poslednom čase sa čoraz častejšie vyskytujú snahy o úzkostlivé dodržiavanie zákonov Koránu, často plynúce z nepochopenia doby, v ktorej prebehla redakcia tejto knihy. Toto úsilie sa nazýva islamský fundamentalizmus. Treba si uvedomiť, že i slová o svätej vojne, „džiháde“ môžu byť interpretované rôzne Nie každý moslim je terorista a nie každý terorista je moslim. Za násilie vo svete, ktoré so často pripisuje na vrub islamu, sú často zodpovední konkrétni ľudia, ktorí sa neštítia zneužiť ho pre vlastné egoistické ciele, sfanatizovať ľudí, ktorí s vidinou večnej blaženosti obetujú vlastný život aby zabíjali nevinných. Tieto tendencie, tak nebezpečné pre svetový mier, je potrebné eliminovať pri samom zdroji, na čom by sa mali podieľať najmä sami náboženskí vodcovia, ktorým pokoj a mier nie sú ľahostajné a ktorí chcú, aby islam zostal aj naďalej akceptovaným svetovým náboženstvom. Za zlo nie je zodpovedná ideológia, ale ľudia, ktorí pod jej pláštikom konajú odsúdeniahodné činy.

Ďalší z postojov, pre ktoré je islam kritizovaný, je nerovné postavenie ženy a muža v spoločnosti. Islamu sa vyčíta, že konzervoval feudálne rodinné vzťahy spred štrnástich storočí. Opačný názor však majú islamskí duchovní, ktorí tvrdia, že zmyslom zvykového práva, šarije, ktorá napríklad prikazuje ženám nosiť celé telo zakrývajúce šaty a závoj, je ženy chrániť, nie obmedzovať. Ten, komu sa to zdá nepochopiteľné by si mal uvedomiť, že kultúrna priepasť medzi humanistickým Západom a arabským svetom je väčšia ako si väčšina z nás myslí. Násilné zasahovanie do tohto sveta je ako štuchanie do osieho hniezda.

Svätyňou moslimov je mešita. Keďže moslimovia nesmú zobrazovať ľudí ani zvieratá, zdobia mešitu geometrické obrazce a arabesky (geom. obrazce posplietané s rastlinnými motívmi). K mešite patrí jeden alebo viac minaretov, z ktorých muezíni päť ráz za deň zvolávajú veriacich na modlitbu. Moslimovia sa modlia vždy obrátení smerom k Mekke, tento smer v mešite vyznačuje výklenok zvaný mihráb. Sviatočná bohoslužba sa koná vždy v piatok predpoludním.

Najznámejšie moslimské pútnické miesto je Mekka. Sem sa schádzajú pútnici z celého sveta, pretože vykonať hadždž, púť do Mekky je povinnosťou každého moslima.

Významné islamské sviatky sú:

Dhu al-hidža, deň hidžry, islamský nový rok
Ramadám, posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do mrku postí
’Íd al-fitr, tzv. Malý sviatok na konci Ramadáma
’Íd al-abhá sviatok obetovania alebo aj Veľký sviatok. Moslimovia obetujú zvieratá v údolí pri Mekke
Lajlat al-kadr, spomienka na začiatok zjavenia Koránu
Maulid an-nabi, spomienka na narodenie Mohameda. Konajú sa veľké ľudové festivaly (Egypt)

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk