Košice

Košice

Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku s takmer tristotisíc obyvateľmi, sú prirodzenou metropolou východného Slovenska už od čias svojho vzniku. Vyrástli na podhorí Slovenského Rudohoria, v mieste, kadiaľ odpradávna prechádzali obchodné cesty spájajúce Južnú Európu s oblasťami Baltu. Časom sa ich sieť rozšírila aj o trasy vedúce zo západu na východ, z Rakúska, Čiech a Sliezska smerom do Holíča do Ruska. Po tom, čo existovali už od sklonku 12. storočia v podobe Kráľovskej osady, povzniesli sa prispením kolonistov z Dolného Saska v druhej polovici 13. storočia sa skutočné mesto obohnané hradbami. Stredoveké dejiny mesta sú úzko spojené s obchodom a remeslom. Košice boli jednak sídlom mnohých remesiel združených v desiatkach cechov, jednak centom, sústreďujúcim výrobné prebytky zo širšieho okolia, z ktorými potom obchodovali na Balkáne, hlavne však v severných častiach Európy, v oblasti Hanzovných miest.

V diaľkovom obchode boli Košice pojmom počas celého 14.a 15. storočia. V tomto čase získali výsady slobodného kráľovského mesta a stali sa jedným z najbohatších a najväčších miest Uhorska. Vtedy tiež vznikli ich najkrajšie stavebné pamiatky. Od počiatku 16. storočia však kupecká sláva Košíc začala upadať. Po období ekonomického rozkvetu a relatívneho mieru, prežívali Košice v 16. a 17. storočí veľmi rušné časy spôsobené Tureckým ohrozením krajiny i sériou stavovských povstaní, počas ktorých často prechádzali z rúk do rúk bojujúcich strán. K tomu sa naviac pridala reformácia a časom i protireformácia. V súvislosti s častými vojnami boli Košice prestavané na najsilnejšiu uhorskú mestskú pevnosť a bolo v nich sídlo kapitanátu. Napriek rinčaniu zbraní sa v tejto dobe stalo mesto aj sídlom univerzity a stredného školstva, spojeného s rekatolizáciou. Pôsobili tu tlačiarne, a stavali sa tu nové kostoly.

Zmätky nastupujúceho novoveku vystriedal mier a postupný rozkvet v 18. a 19. storočí. Košice sa vzchopili z ekonomického a demografického úpadku. Rástla tu nová baroková architektúra, ktorú vystriedal klasicizmus a romantizmus. Do mesta sa sťahovala šľachta, pestovalo sa umenie, divadlo, spoločenský život. Po vojnových udalostiach rokov 1848- 1849 sa rozmach mesta urýchlil. Do konca 19. storočia sa stalo jedným z najvýznamnejších priemyselných miest Uhorska. Vzrástlo čo do veľkosti i krásy a stalo sa akýmsi taviacim kotlom národov Nemcov, Maďarov, Slovákov, Židov, ale i rôznych náboženstiev a kultúr. Túto vlastnosť si Košice podržali až do polovice 20. storočia, napriek tomu, že od konca roka 1918 sa stali súčasťou Československej republiky a na krátky čas, v roku 1919 súčasťou Republiky Rád. Až okupácia, v rokoch 1938 až 1945 znamenal opäť ekonomicky a demograficky úpadok a hlavne zánik významnej židovskej komunity v meste. Na konci 2. svetovej vojny boli Košice načas hlavným mestom obnoveného Československa.