Izrael

Oficiálny názov - Izraelský štát, po hebrejsky Medinat Yisra´el, arabsky Isra´il. Izrael je krajina nachádzajúca sa v strednej Ázii na východnom konci Stredozemného mora. Na sever je ohraničený Libanonom, na severovýchode Sýriou, na východe a juhovýchode Jordánskom a na juhozápade Egyptom. Celková rozloha je 20 700 km2 mimo východného Jeruzalema a území okupovaných vo vojne v roku 1967. Jeruzalem je hlavným mestom a sídli tam aj vláda.

Po rozdelení štátu OSN, sa Palestína rozdelila na Izrael a terajšiu Palestínu, pričom to bol prvý židovský štát vytvorený pov viac ako dvetisíc rokoch. Nezávislosť bola vyhlásená 14. mája 1948. Uznanie štátu do medzinárodného spoločenstva ho zaradilo medzi moderné štáty a tým aj umožnilo začať písať novú históriu.

Populácia štátu je tvorená tisíckami imigrantov, ktorí imigrovali v dôsledku nacistických persekúcií v Európe a z iných častí sveta hlavne kvôli anti-semitizmu. Vďaka priekupnickému spôsobu osídľovania územia, väčšina obyvateľstva žije dnes v mestách a obyvateľstvo na vidieku tvorí len jednu desatinu z celkového počtu. Rekonštrukciou hebrejského jazyka sa sa umožnila kultúrna integrácia tamojších obyvateľov a imigrantov.

Nepriatelské vzťahy medzi Izraelom a jeho susednými arabskými štátmi, začali vznikať už po víťazstvách štátu v rokoch 1948-49 , 1956, 1967, 1973 a 1982. Vtedy sa podarilo postupne ovládnuť mu všetky dôležité strategické miesta, pričom najdôležitejšie boli obsadené v rokoch 1967 až 1973 a to Východný Jeruzalem, západný breh, pás Gazy a Golanské výšiny, ktoré získal od Sýrie.

Reliéf krajiny: Krajina sa delí do štyroch hlavných geografických celkov: stredozemná prímorská nížina, kopcovitá oblasť na severe Izraela a v centre krajiny, veľké medzerovité údolie a ako štvrtá časť Negev. Prímorská nížina tvorí úzky pás dlhý 185 kilometrov a najširší, na juhu, 27 kilometrov. Na sever krajiny sa nachádzajú pohoria Galile („Predsieň kostola“), ktorá tvorí najvyššie pohorie štátu s najvyšším vrchom Meron(1208 metrov). Na východ od týchto pohorí sa nachádza dobre viditeľné veľké medzerovité údolie. Pohoria „Predsiene kostola“ - Galila sú oddelené od vrchov Samaria a Judaea na juh planinou Ezdraelon ('Emeq Yizre'el), ktorá sa tiahne od severozápadu na juhovýchod krajiny a napajajúcu sa na veľké medzerovité údolie. Veľké medzerovité údolie, ktoré je najväčšou prasklinou zemskej kôry vôbec, začína na severnej hranici štátu a tiahne sa až ku zálivu Aqaba. Jordánska Rieka, delí Izrael od Jordánska po hranici začína taktiež na severnej hranici Izarelu a končí až v jazeri Tiberias (Yam Kinneret) a cez neho sa vlieva do Mŕtveho mora. Negev nachádzajúci sa v južnej časti krajiny vytvára tvar šípu zaklinutého do prístavu Elat (Eliat) v zálive Aqaba.

Riečny systém : je tvorený hlavne Jordánskou Riekou, pričom medzi ďalšie významné rieky patria Yarqon, ktorý vteká neďaleko od Tel Avivu do Stredozemného mora, Qishon ktorý tečie po západnej planine Ezdraelon a vteká taktiež do Stredozemného mora při Haife a malá rieka ha-Yarmuk, ktorá je prítokom Jordánskej Rieky.

Pôdny systém: Prímorská časť je tvorená hlavne naplavenou zeminou. Pôda pohoria Galile je viacmenej vápenitého charakteru a vytvára sa už viac ako 90 miliónov rokov. Soľnatá pôda a sádrovec je typický pre oblasť veľkého medzerovitého údolia.

Klimatické podmienky: Izrael je typický veľkými klimatickými rozdielmi. Na juhu sú zrážky najmenej výrazné a tvoria priemerne 25 mm zrážok ročne, pričom na severe v pohorí Galile je to 1100 mm zrážok ročne. Najviac zrážkové sú mesiace Október a Apríl, keď prší 40 až 60 dní za tieto dva mesiace. V prípade teploty je veľmi dôležitá vzdialenosť od mora. V prímorských oblastiach sa teplota pohybuje v rozmedzí 32 °C v Auguste do 18°C v Januári (pričom to je najnižšia teplota). V Elate, na juhu krajiny, sa teplota pohybuje v rozmedzí od 21°C v Januári až do 46°C v Auguste. Vlhkosť vzduchu je vyššia v prímorských oblastiach a to v lete jako v zime. Jordánske údolie je suchšie a teplejšie jako ostatné časti Izraela. Hornaté časti zasa môžu byť zasnežené v zime, no je tomu tak málokedy.

Vegetácia: vegetácia je veľmi zmiešaná. Originálne vždy zelené lesy vymizli po niekoľkých sotorčiach kultivácie. Pohoria sú pokryté makistami (divokými kerovitými rastlinami) a inde je možné nájsť len púštnaté kerovité rastliny, najmä v Negev a na pieskových častiach v prímorských oblastiach. Na sever od Beersheba je možné nájsť eucalyptus (dovezený z Austrálie) a citrusy a iné poľnohospodárske rastliny, ktoré sú pestované len pre ďalšie spracovanie.

Osídľovanie: mnoho regiónov bolo osídlených židovskými osadníkmi, ktorý najviac obsadzovali prímorské oblasti od roku 1880. Neskôr sa presídľovali do údolí a vnútrozemia krajiny, takisto do Negevu. Najskôr arabskými obyvateľmi osídlené miesta pri morskej planine, Jordánske údolie a údolie ha-Arava osídlili exkluzívny židovský majetní obyvatelia. Nežidvské obyvateľstvo je koncentrované na severe krajiny, kde stále väčšmi preniká aj rabské obyvateľstvo.

Vydiecke sídla: Obyvatelia na vidieku, ktorých je len zanedbateľná časť je koncentrované do kibbutzim, čo znamená spolky, ktoré sa snažia sami pre seba vyprodukovať toľko koľko potrebujú. Majú svoje vlastné výrobné zariadenia a vyrábajú len pre seba. Tieto výrobné spolky sa nazývajú moshavim.

Urbanizácia: najväčšia časť obyvateľstva je zhormaždená v mestách. S modernizáciou priemyslu a v poľnohospodárstve a za predstavou obchodovania ľudia vždy viac osídľujú mestá. Vzniká tu určitý druh megapolisu a to medzi Tel Avivom a Yafom a medzi ďalšími mestami :Haifa a niektorými časťami Jeruzalema. Na juhu a sever krajiny dochádza ku budovaniu nových miest, čím sa umožní prijať nových obyvateľov do Izraela. Tieto mestá riešia veľké ekonomické a výrobné otázky , pričom majú rozvinutý textilný, potravinársky, strojárenský a výrobný priemysel. Ostatné mestá so zmiešaným obyvateľstvom (zväčša židovským a arabským) sú Jeruzalem, Haifa, ´Akko, Lod, Ramla a Yafo a mestá s naprostým počtom arabov , anpríklad Nazareth. V zmiešaných mestách žije arabské a židovské obyvateľstvo v odlišný mestských častiach a odlisšným spôsobom života.

Obyvateľstvo: Židia – tvoria najväčšiu časť obavyteľstva Izraela (až 4/5). Z ostatných sú to Moslimovia (1/7), kresťania, a iné.. Židom chýba ich uniformita života nakoľko stále pribúda počet prisťahovalcov, ktorí nosia zo sebou rôzne jazyky, zvyky a kultúru. Židovské obyvateľstvo má veľký náboženský nádych, pričom až vyše 90 percent sú veriaci židia. Z toho je už menšina ale ortodoxná. Ortodoxní židia majú svoje tvrdé zvyky, svojim spôsobom sú to fanatici, ktorí väčšinu svojho času trávia v synagógach. Žiadia sa delia podľa toho, odkiaľ pochádzajú na Ashkenazic a Sefardic. Tá prvá skupina je pôvodom zo strednej a východnej Európy a tá druhá je od Stredozemného mora, čiže tvorí aj pôvodné obyvateľstvo. Obe tieto skupiny židov, ktorí sa sami do týchto skupín delia, sú prtodoxní židia a majú za úlohu nábožensky učiť aj mladých ľudí a pripraviť ich na takýto spôsob života. Ortodoxní židia odmietajú nastupovať vojenskú službu a kvoli tomuto faktu vznikajú rozpory medzi samotným židovským obyvateľstvom, keď mladí ľudia kritizujú ortodoxných židov, že namiesto nich musia ísť na vojnu iní zomierať a oni sa modlia len vo svojich synagógach.

Vývoj obyvateľstva: V roku 1948 mal Izrael 650 000 ľudí, medzi rokmi 1948 až 1986 mal už 1 400 000 ľudí. Pričom opustilo krajinu 400 až 500 tisíc židov. Medzi rokmi 1989 a 1990 imigrovalo 200 000 ruských židov a okolo 30 000 etiópskych židov v rokoch 1990 až 1992. Z „ozajstných“ židov sa najviac narodilo v Izraeli, pričom len malá časť imigrovala z Európy alebo USA.

Hospodárstvo: nárast populácie bol najzreteľnejsšou príčinou prudkého vzostupu celkového národného produktu po roku 1948. Pretože veľa imigrantov vymenilo svoje zamestnanie, spôsobilo to ekonomickú expansiu. Dochádzalo tu postupne k dokonalejšiemu učeniu ľudí, čím sa vzedlanostná úroveň prudko zvyšovala. Napomohlo ku tomu aj veľa finančných darov od Nemecka (jako odškodné za Hitlera), Finančné investície od USA, rôzne granty a pod. Ekonomike napomohol aj bojkot západných krajín voči arabským štátom, zisk strategisckýh Golanských výšin, ktoré jako jediné pre túto oblasť zabezpečujú pitnú vodu. Tým Izarel mohol na všetkom neuveriteľne finančne tažiť, lebo vedel, že ostatným arabským štátom pre západné embargo, neostávalo nič iné, jako platiť akékoľvek sumy za pitnú vodu. Postupne sa vďaka tomu zvyšovala životná úroveň obyvateľstva, ktorá je teraz na veľmi vysokej úrovni, dochádza ku obrovskému rozmachu vo výrobe, a ku obrovskému rozmachu hospodárstva. Najvýznamnejšie ekonomické oblasti sú medzi Sefardim a Ashkenazim, kde dochádza ku obrovskému rozmachu vzdelávana ľudí, ankoľko takmer všetky investície smerujú sem a ľudia odtiaľto sa dostávajú do vysokých funkcií vďaka ich vzdelaniu. Naopak arabské obyvateľstvo je násilne potláčané na nižšiu vzdelanostnú úroveň a neije mu umožnené rozvíjať sa.

Zdroje: Medzi významné minerálne zdroje tu patria hlavne draselné horniny, bromité horniny a magnézium, pričom posledné dve menované sú zdrojom vody z Mŕtveho mora, ťažba medenej rudy, ktorá je situovaná v planine ha-´Arava, potom rôzne fosfáty a sádrovce. Ďalej sa tu ťaží ropa na severe Negev a severovýchode Beersheba. Maximálna ťažba ropy sa začal v roku 1950. Hlavným zdrojom pre výrobu elektrickej energie sú termálne zdroje. Izrael vlastní dva jadrové reaktory, pricom prvý vybudoval pod kontrolu USA a druhý za pomoci Francúzska. Na všetky jadrové systémy dozerá Komisia pre jadrovú energiu, ktorá bola založená v roku 1952.

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov: Rozmach poľnohospdárstva nastal po vybudovaní kanalizačných a zavlažovacích systémov, v kultivácii citrusov. Pestujú sa tu arašidy, cukrová repa a bavlna. Takisto jako ovocie a kvety. Značne vo väčšom počte sú chované kvoli mlieku kravy. Celkovo sa dá povedať, že celé poľnohospodárstvo Izraela je značne mechanizované a moderné. Najväčším problémom však vždy zostáva nedostatok vody. Voda sa musí drahým spôsobom privádzať do celej krajiny z riek Yargon a Jordan, musí sa drahými metódami voda z Mŕtveho mora odsoľovať a vždy sa peskúmavajú hlboké vrty v oblasti Negev. Rybolov je hlavne rozvinutý v oblastiach hraníc s Etiópiou a v hlbokých vodách Atlantického oceánu, pretože v oblasti Stredozemného mora a Červeného mora je rýb nedostatok. Takto vylovené ryby sa sporácúvajú vo vnútrozemí a viacmenej sú určené len pre domáci trh.

Priemysel: je zameraný zväčša na domáci trh a to na výrobu hnojív, čistiacich látok a liečiv. Vedľa Elat sa nachádza baňa na ťažbu rúd. Vyrábajú sa tu rôzne fosfáty, fosforešnany. Je tu ďalej rozvinutý plastický priemysel, ropný priemysel, elektrochemický priemysel a rôznymi potrubiami sa tu dováža ropa, nakoľko jej domáca výroba nestačí. Medzi ďalši významné a rozvinuté priemyselné oblasti patria: elektronický, zbrojársky, dopravný, strojársky, železiarensky, textilný a chemický. Najviac rozvinutým zbrojárskym podnikom je „Izraelská letecká továreň“ , ktorá vyrába zbrane pre vlastné potreby. Priemysel je situovaný najmä v oblastiach podľa potrieb obyvateľstva. Vždy sa buduje tam, kde je o konkrétny druh výrobku najväčší záujme obyvateľstva.

Turistika a doprava: sú najväčším ziskom Izraela. Vďaka doprave je Izrael spojený so všetkými štátmi, čo mu umožňuje dokonalú komunikáciu.

Financie: Izrael má vybudovanú kvalitnú sieť bankových a nebankových společnosti , ktoré spadajú pod Centrálnu banku štátu Izrael. Bankový systém vykazuje vysokú úroveň špecializácie, komerčné banky sú viac orientované na domáci trh. Všetky medzinárodné operácie má nastarosti štátna banka, čím si Izrael zachováva prehľadnejšie bankovníctvo. Hlavnou menou je je izraelský shekel (NIS), ktorý je v dnešnej silnejšej podobe v obehu od roku 1985. Všetky peniaze vydáva státna banka.

Export a Import: Medzi najviac importované druhy patrí nespracovaný diamant. Do exportu hlavne zapadá odev, spracované diamanty, chemické produkty, hnojivá a hlavne ovocie.

Dane a odbory: V Izraeli sú zavedené takmer najväčšie dane na svete. Sú ale primerané mzdám obyvateľstva a viacmenej sú orientované len na zvyšovanie zisku štátu na zahraničných obchodoch a turizme. Najväčším odborárskym spolkom je tu Generálna federácia pracujúcich Izraela (Histadrut), ktorá zhromažďuje takmer všetkých robotníkov krajiny. Všetkých arabských robotníkov z nej vylúčili a tým aj diskriminovali. Ďalšou odborárskou organizáciou je Asociácia výrobcov Izraela, ktorá zhromažďuje Úniu farmárov a ostatných pracovníkov v krajine mimo robotníkov.

Preprava: Cestná doprava zohráva väčší význam jako železničná. Všetky dôležité železnice a cesty sú poprepájané s prítavom Elat, ktorý spája Izrael so svetom. Izrael má aj tri najmodernejšie svetové podmorské potrubia – Haifa a Ashdod v Stredozemnom mori a Elat v Červenom mori. Všetky tri spadajú pod Izraelskú prístavnú komoru. Najväčším letiskom je letisko při Lod. Všetky lety do a z Izraela sa uskutočňujú cez národné spoločnosti z rôznych štátov sveta. Izraelskou národnou spoločnosťou je EL AL – Israel Airlines Ltd. Súkromnou spoločnosťou je Arkia Israeli Airlines, ktorá vlastní rôzne osobné lietadlá ale i vrtuľníky. Ďalšie letiská sa nachádzajú v Jeruzaleme (ataroth), Tel Avive (Sdeh-Dov), Elat, Rosh Pina a v Haifa.

Zriadenie: Izrael je demokratický štát s prezidentským a parlamentným systémom. Má silný vládny kabinet a v parlamente zvyčajne sú len dve najsilnejšie politické strany. Parlament (Knesset) má 120 členov, predseda parlamentu je volený na 4 roky. Hlavou štátu je prezident, ktorý je volený Knessetom na 5 rokov a môže byť prezidentom len raz. Prezidnet nemá právo veta

a má len reprezentatívnu úlohu. Vládny kabinet má najvyššiu úlohu. Jeho členom môže byť, ale nemusí byť člen Knessetu. Najvyššiu úlohu v kabinete zohráva premiér, ktorý zostavuje celý kabinet. Všetky ekonomické úlohy spadajú pod kontrolu Knessetu. Vošby sa uskutočňujú tajným hlasovaním a osoba musí dovŕšiť 18 rok života v deň volieb aby mohla ísť voliť. Kandidáti do volieb musia mať aspoň 21 rokov. Politické strany sú od obyčajných až po silno náboženské

Kraje: Izrael je rozdelený do 6 krajov: Centrálny, Jeruzalem, Haifa, Severný, Južný, Tel Aviv (má 15 podkrajov)

Súdnictvo: je demokratické, neskorumpované. Po druhej svetovej vojne sa niekoľko rokov venovalo len vojnovým zločinom. Je prevzaté z páva Ottomana a z britskej legislatívy.

Armáda: Izraelské obranné sily – (IDF) , kontrolujú pevninu, more a vzdušné priestory. Špeciálna armáda Nahal sa zaoberá výcvikom pozemných vojsk a pohraničnými strážami. Battalions sa zaoberá výcvikom mladých chlapcov už v školách. Vojenská služba je povinná pre mužov i pre ženy a pre všetkých rôznych náboženských vierovyznaní, okrem krešťanov a arabov. Po základnom výcviku sú periodicky povolávaní všetci muži a deti, pričom ženy sú povolávané zriedkavejšie. Policajná služba je vedená pod velením ministerstva obrany, pričom spadá pod veliteľov.

Školstvo: bezplatnú a povinnú školu majú deti od 5 do 15 rokov. Vo veku od 14 a 18 rokov, tí ktorí nemali skončené základné školy majú môžnosť dokončiť ho špeciálnymi ročníkmi. Potom si môžu už všetci vybrať z náboženských škôl, štátnych alebo súkromných. Najvýznamnejšou univerzitou je Hbrejská Univerzita v Jeruzaleme a Technická Izraelská škola v Haife. Okrem toho sú tu rôzne univerzity zamerané na vedy, jazykové univerzity a iné a to v mestách Tel Aviv, Bar-Ilan a Haifa

Kultúra: je veľmi zmiešaná. Židia, ktorí sa prisťahovali z rôznych krajín sveta si so sebou priniesli svoje zvyky. Medzi najviac rozvinutejšie patrí pôvodná židovská kultúra, ale i ruská, americká a európska. Izraelská kultúra sa rozvíja tiež a je vlastne spojením hebrejského jazyka, židovského náboženstva a histórie.