Švajčiarsko

ŠTÁTNE ZRIADENIE: spolková republika
ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE: 20 KANTONOV, 6 POLKANTONOV
ROZLOHA: 41 284,5 km štvorcových
POČET OBYVATEĽOV: 7 300 000
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 177 obyvateľov/km štvorcový
HLAVNÉ MESTO: Bern 134 600 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Zürich 341 000 obyv., Bazilej 171 000 obyv., Ženeva 167 000 obyv.
Najvyšší bod: Dufourspitze, 4634 m
Najvýznamnejšie rieky: Rýn, Rhône, Aare
ÚRADNÝ JAZYK: nemčina, francúzština, taliančina, rétorománčina
MENA: švajčiarsky frank
ŠTÁTNY SVIATOK: 1. august („Rütlischwur„ deň „Večného spojenectva„z roku 1291)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: švajčiarski Nemci (58 %), švajčiarski Francúzi (18 %), švajčiarski Taliani (4%), Rétorománi (1%), zahraniční (19%)
OKOLITÉ ŠTÁTY: Francúzsko, Írsko, Lichtenštajnsko, Monako, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Veľká Británia

Švajčiarsko patrí medzi priemyselne najrozvinutejšie a najbohatšie štáty Európy i sveta. Od roku 1815 je neutrálne. Pre jeho priemysel sú charakteristické tie odvetvia, ktoré sú menej náročné na suroviny a viac náročné na vysoko kvalifikovanú ľudskú prácu (výroba hodiniek, farmaceutický priemysel, ťažké strojárenstvo, výroba elektrických strojov). Najvýznamnejším zdrojom elektrickej energie je vodná energia. Až 60% vyrobenej elektrickej energie pochádza z vodných elektrární a 40% z atómových elektrární.

Vďaka dlhoročnej politickej neutralite a bankovému tajomstvu sa vo švajčiarskych bankách uložil obrovský kapitál, z ktorého krajina značne profituje.

Významným zdrojom príjmov je aj tranzitná doprava (poplatky za diaľnice a tunely, preprava kamiónov po železnici).
Vedúcim odvetvím švajčiarskeho poľnohospodárstva je chov hovädzieho dobytka najmä pod Alpami a strediská turistiky.
Pre švajčiarsku ekonomiku je veľmi významný aj turistický ruch.

Švajčiarsko je najvyššie položeným európskym štátom (priemerná nadmorská výška 1300 m), až 60% povrchu krajiny zaberajú vysoké končiare Západných Álp, hlboké ľadovcové doliny, alpínske hole a pasienky a husté lesy. Najvyšším bodom je Dufourspitze, ktorý sa nachádza v skupine Monte Rosa. V Bernských Alpách sa nachádza najdlhší ľadovec v Európe, Aletchský ľadovec (27 km).

SEVERNÉ ŠVAJČIARSKO
CURYCH, najväčšie švajčiarske mesto, leží na Curyšskom Jazere, z ktorého vyteká rieka Limmat. Curyšské divadlo je jedno z najrenomovanejších nemecky hovoriacich javísk na svete. V Dome umenia (Kunsthaus) sú vystavené maľby a sochy z celého sveta.

Barokový dom Zunfthaus zur Meise je známy svojou zbierkou keramiky. V bazilickej Fraumünster (13.-15.storočie) sa nachádza okno z farebného skla od Marca Chagalla. Charakteristickým znakom mesta je dvojitá veža stavebného diela Großmünster, ktoré pochádza z 11.-13.storočia. Radnica (das Rathaus) pochádza z obdobia neskorej Renesancie (17.storočie). Ulica Bahnhofstraße je jednou z najkrajších nákupných ulíc Európy.

REGENSBER je jedno z najkrajších miest Švajčiarska. V Rapperswile sa nachádza stredoveký hrad.

ZÁPADNÉ ŠVAJČIARSKO
Zvlášť pôsobivá je oubská roklina. Fribourg je jedným z najkrajších historických miest vo Švajčiarsku. Gruyčre je predalpským regiónom na juhu Fribourgského kantónu, ktorý je typický výrobou mlieka a dobytkárstvom. Gruyčre je veľmi pekné mesto, ktorého pôvodné mestské múry ostali úplne zachované.

ŽENEVA (Genf) a Ženevské Jazero: Ženeva je univerzitné mesto, ktoré leží na Ženevskom Jazere. Elegantné obchody, nočné kluby, reštaurácie, múzeá a galérie umenia sú zárukou proti nude. Umelecké a historické múzeum Musée d'Art et d'Histoire je známe predovšetkým svojou zbierkou obrazov. V Jardin Anglais sa nachádzjú veľmi originálne kvetinové hodiny. Smerom na juh od mesta Ženeva, už na francúzskej pôde leží Mont Salčve, ktorého vápencové steny poskytujú vynikajúce podmienky pre milovníkov lezenia. Riex a Epesses sú dve najznámejšie vinohradnícke dediny na severnom brehu Ženevského Jazera.

LAUSANNE, hlavné mesto kantónu Vaud (Waadt), leží na severnom brehu Ženevského Jazera. Na ľadovci pri Les Diablerets sa dá lyžovať aj cez leto. Montblanc je (so svojimi 4807 m je najvyšším vrcholom v Európe).
CENTRÁLNE ŠVAJČIARSKO
Silne zľadovatený vrch Finsteraarhorn je so svojimi 4275 metrami najvyšším vrcholom Bernských Álp. Ďalšími pozoruhodnosťami sú vodopády pri Gießbachu a skanzen v Ballenbergu. Bernu je hlavného mesto Švajčiarska. Stredoveké mestské jadro, ktoré bolo UNESCOm vyhlásené za svetovú kultúrnu pamiatku, sa nachádza medzi zvonicou a kostolom Nydegg. Okrem mnohých zaujímavých múzeí sa v Berne nachádza najväčšia zbierka prác od maliara Paula Klee.

VÝCHODNÉ ŠVAJČIARSKO
Graubünden (Grisons): je známy vysokohorským poľnohospodárstvom a chovom dobytka a v teplejších údoliach aj vinohradníctvom. Najvyššie položenou vyvýšeninou v oblasti Graubünden je Bernina (4049 m), ktorá sa nachádza na hraniciach s Talianskom. Oblasť v okolí jazera Bodensee pri severnom okraji Álp má vyslovene miernu klímu, čo je veľmi výhodné pre pestovateľov hrozna a iného ovocia. Letné dovolenkové strediská: Schaffhausen, Stein am Rhein, Uferorte am Bodensee, Wildhaus a Unterwasser.

JUŽNÉ ŠVAJČIARSKO
V silne zľadovatelých Wallizerských Alpách sa nachádzjú najvyššie vrcholy Švajčiarska: Dufourspitze (4634 m), Dom (4545 m), Weißhorn (4507 m) a Matterhorn (4477 m). Európska najvyššia lanovková dráha vedie na vrchol malého Matterhornu pri Zermatte. Vo Wallis ležia dva najväčšie švajčiarske ľadovce: 25 km dlhý Aletschgletscher sa rozkladá na ploche 87 km štvorcových. V historickom mestečku Brig na južnom brehu rieky Rhone stojí najvýznamnejší zámok v celom Švajčiarsku, Stockalperschloß.