Samozrejme, okolité štáty majú väčšiu rozlohu a počet obyvateľov ako Slovensko, ale aj devízové príjmy pripadajúce na 1 obyvateľa sú v Maďarsku 2,5 x vyššie, a v ČR 3,8 x vyššie ako na Slovensku a aj príjem v USD pripadajúci na 1 prenocovanie je na Slovensku najnižší. Maďarsko a ČR majú pritom nevýhodu, že nemôžu ponúkať strediská zimného cestovného ruchu aké má Slovensko, čiže ich príjmy sa koncentruje hlavne na letné obdobie. Slovensko nevyužíva výhodu, že turistickú sezónu má dlhšiu ako Maďarsko a ČR, pričom Rakúsko ukazuje, ako zimná sezóna zvyšuje príjmy z CR. Kde sú príčiny tohto vývoja?

Kvalita služieb
Nepriaznivé tendencie v posledných rokoch možno pozorovať aj cez vývoj štruktúry zahraničných návštevníkov. Rast podielu západoeurópskych krajín sa zastavil a dokonca mierne poklesol, naopak zvýšil sa podiel postsocialistických krajín, ktorých turisti majú nižšie priemerné výdavky. Kde hľadať príčiny?

Kvalita služieb - spokojnosť návštevníkov
Hodnotená stránka Podiel veľmi spokojných v %
1996 1998
Stravovacie služby 40,2 36,8
Jazyková úroveň personálu 29,5 34,5
Vzťah personálu k hosťom 35,3 33,9
Ubytovacie služby 33,8 31,7
Cenová úroveň 32,4 29,2
Zmenárenské služby 35,8 29,2
Čistota a hygiéna 27,8 28,8
Informačné služby 21,9 22,1
Kultúra, zábava 20,2 16,7

Tabuľka hodnotených služieb ukazuje že isté zlepšenie čistoty, hygieny či informačných služieb, znehodnotilo zníženie spokojnosti so vzťahom pesonálu k hosťom ako aj zníženie spokojnosti s kvalitou ubytovania a stravy. S tým súvisí nárast nespokojnosti s cenami. Dá sa povedať, že hostia neakceptujú ceny, pretože nezodpovedajú kvalite služieb. Za takýchto podmienok náročnejšia klientela odchádza a nahrádza ju menej náročná klientela ktorej postačuje aj lacnejšie ubytovanie. Dnes maximum čo Slovensko môže očakávať je rodina stredoškolského profesora z Nemecka, ale tá sa na Slovensko s veľkou pravdepodobnosťou už viac krát nevráti. Vyššie vrstvy Slovensko dlhodobo obchádzajú – pretože Slovensko neponúka štandart vo vyhovujúcej štruktúre a kvalite, na ktorý sú zvyknutý - chýbajú napríklad golfové ihriská, bezpečnosť a luxusná trieda – napr. strediská, kde hosť nepotrebuje peniaze, pretože všetko je v cene.

Zahraniční návštevníci na Slovensku podľa krajín v %
Krajina 1995 1996 1997 1998
Česká republika 11,4 21,9 30,5 30,6
Nemecko 16,7 18,0 19,3 16,5
Poľsko 16,9 11,9 11,9 12,4
Maďarsko 21,1 15,8 12,9 15,0
Rakúsko 7,9 9,9 7,5 7,4
Ukrajina 6,3 7,8 6,7 8,6
Rusko 1,1 1,2 0,8 0,5
ostatní 18,6 13,5 10,4 9,0

V štruktúre návštevnosti prevládajú jednoznačne návštevníci zo susedných krajín a z Nemecka, medzi ktorých patria najmä občania z bývalej NDR. To potvrdzuje, že Slovensko nezískava novú klientelu, ale navštevuje nás stále menej náročná klientela. 

Domáci cestovný ruch
Najčastejším motívom dlhodobých pobytov Slovákov v zahraničí bol pobyt pri vode a to spolu 72,1 % - / z toho pri mori (64,6 %) a pobyt pri sladkej vode (7,5 %)/ .Najčastejším motívom dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu bol pobyt v horách (38,1 %), pobyt pri vode iba 27,7 % /. Aj zo štatistiky cieľov zahraničných turistov na Slovensku :Rekreácia 46,1%, kultúra a poznávanie 32,4%, lyžovanie 11,5% a kúpeľný pobyt 9,8 % vidno, že Slovensku chýbajú možnosti kvalitného letného pobytu pri vode. More síce Slovensko nemá, a nebude mať, ale pobyt pri mori v letnom období môže nahradiť a aj predčiť pobyt pri termálnom žriedle, pri jazerách a priehradách , pokiaľ sa nachádzajú v peknom prostredí, pri komornom bazéne pri kaštieli.