história vzniku štátu:
Ostrov bol Číňanom známy už od 1.stor.p.n.l. Prvú vojenskú expedíciu vyslali na ostrov Číňania r. 230p.n.l. V 13.stor. sa stal ostrov správnym územím Číny a od konca 15.stor. tam mali Číňania svoje vojenské posádky. Roku 1590 pristáli na ostrove Portugalci, ktorí ho nazvali Formoza/Ilha Formoza – Prekrásny (používal sa v rokoch 1895-1945). V 17.stor. obsadili časť ostrova Holanďania a na jeho juhozápadnom okraji postavili pevnosť Casteel Zeelandia. Roku 1661 ich z nej vyhnal generál Čeng Čcheng-kung. jeho syn Čeng Ťing sa dokázal až do roku 1683 brániť Mandžuom, ktorí si roku 1644 založili dynastiu Čching. Po čínsko-japonskej vojne musela Čína r.1895 odstúpiť ostrov imperialistickému Japonsku. Pod japonskou nadvládou ostal až do konca 2. svetovej vojny na Ďalekom východe v septembri 1945, keď ho obsadili čínske kuomintanské vojská. Po víťazstve čínskej revolúcie a po založení Čínskej ľudovej republiky (1949) utiekla na Taiwan komunistami porazení prívrženci Kuomintangu na čele s generálom Čankajškom (Chiang-kai-shek), ktorý tu vyhlásil exilovú vládu Čínskej republiky. Jedna vláda odmietala uznať druhú, ale v OSN sa nakoniec rozhodlo, že ako legitímnu bude uznávať pevninskú Mao-ce-tungovu. Tým pádom Taiwan vo väčšine sveta nie je uznávaný ako štát, nemá veľvyslanectvá a úlohu veľvyslanectiev plnia taiwanské ekonomické a kultúrne kancelárie. na Taiwane dlhé roky vládla Čankajškova strana Kuomintang, ktorá považuje Taiwan za súčasť Číny a vládu na Taiwane za legitímnu čínsku vládu. Iné strany, ktoré presadzujú v poslednej dobe úplnú nezávislosť Taiwanu, s čím ostro nesúhlasí pevninská Čína a to vedie k zvýšeniu napätia medzi Čínou a Taiwanom, ktoré vyúsťuje až do vojenských manévrov. Čína a Taiwan mali dlhodobo napäté vzťahy, napr. dlhé roky neexistovalo priame letecké spojenie medzi nimi, takisto telefónne hovory boli vedené rôznymi okľukami, napr. cez Japonsko alebo Kóreu. Aj napriek napätým vzťahom v politike sa vzťahy v ekonomike výrazne zlepšili. Veľa taiwanských firiem buduje pobočky v Číne najmä kvôli oveľa lacnejšej pracovnej sile a takisto sa sem snažia presunúť prevádzky, ktoré viac zaťažujú životné prostredie
forma vlády:
Taiwan je demokratická republika s prezidentským systémom. Jej súčasným prezidentom je Chen Shui-bian, ktorý bol zvolený 21. marca 2004. Prezident a viceprezident (Yu Shyi-kun) sú volení v jedných ľudových voľbách. na štvorročné obdobie. Premiér je menovaný prezidentom a kabinet (ministri) premiérom. Legislative Yuan (Li-fa Yuan/Zákonodarný Yuan-tchajwanský parlament) má 225 poslancov, z ktorých je 168 volených v ľudových voľbách, 41 podľa počtu hlasov jednotlivým stranám, 8 zahraničnými občanmi a ďalších 8 domorodým obyvateľstvom. volebné obdobie je 3 roky.
rozloha a poloha štátu, susedné štáty (oceány, moria, zálivy), geologický pôvod, podnebie, pôda, rastliny, živočíchy:
Ostrov Taiwan má podlhovastý tvar. Od severu na juh je dlhý 394 km, od západu na východ široký 140 km. Koncom pliocénu až začiatkom pleistocénu sa Taiwan odtrhol od ázijskej pevniny. V starších treťohorách vznikli pri alpínsko-himalájskom vrásnení hlavné horské masívy ostrova. Ich kostru tvoria Taiwanské vrchy (Tchaj-wan-šan), ktoré pretínajú ostrov a tvoria hlavnú hydrografickú hranicu Taiwanu. Rovnobežne s nimi prebiehajú Singaošanské vrchy (Sin-gao-šan) s najvyšším štítom ostrva Yu Shan (3 997m n. m.). Na severe Taiwanu leží vulkanický masív Daj-tu-šan, ktorý je geneticky súčasťou ostrovného oblúka Rjúkjú. Západnú časť ostrova vyplňuje jednotvárna nížina. Taiwan patrí k oblasti s častým výskytom zemetrasení (súvisia so zdvíhaním ostrova v období štvrtohôr). Taiwan je ostrov s rozlohou 36 006 km2. Leží vo východočínskom mori a patria k nemu ešte ostrovy Chinmen, Matsu a súostrovie Pengpchu. Medzi Taiwanom a Čínou je Taiwanský prieliv a do Filipín ho oddeľuje Luzonský prieliv. Na južnom cípe ostrova je mys O-luan-pi. Taiwan nemá susedné štáty, ale blízko neho sú Batanské (V až JV) a Babuyanské (juh) ostrovy patriace Filipínam. Na JZ je čínsky koralový ostrov Tung-ša a na východe je japonské súostrovie (Okinawa, Ryukyu Shoto, Nansei Shoto)
Taiwan má monzúnové tropické podnebie. Priemerné januárové teploty sa pohybujú v nižších polohách od 15 do 20 C, júlové od 28 do 30 C, vo vrchoch až o10 C menej. Výdatnosť zrážok ovplyvňuje expozícia voči vetrom prinášajúcim vlahu. Na západe naprší len 1000 mm, v centrálnej a východnej časti 2 000 – 4000 mm, vo vrchoch na severe až 5 000 - 7 000 mm zrážok za rok. Na jeseň sa vyskytujú tajfúny.
Riečna sieť je pomerne hustá. Vodné toky sú krátke, s výnimkou západnej časti ostrova, kde sú vodnaté a bohaté na vodnú energiu. Najväčšie rieky sú Tan-šuj-che, Cžou-šuj-ci a Pej-nan-ta-ci. Pôdy sú prevažne lateritové. Na ostrove sa vyskytuje viac ako 3 200 druhov vyšších rastlín. Medzi nimi je veľa endemitov, ktoré svedčia o izolovanom vývoji vegetácie ostrova najmä vo vrchoch, kde je rozvinutá vertikálna zonálnosť. Lesy zaberajú asi 26% rozlohy ostrova. Živočíšstvo zastupuje tchajwanský medveď, jeleň, antilopa, diviaky.
Cez Taiwan (blízko mesta Ťia-I) prechádza obratník Raka.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie