Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Taiwan

história vzniku štátu:
Ostrov bol Číňanom známy už od 1.stor.p.n.l. Prvú vojenskú expedíciu vyslali na ostrov Číňania r. 230p.n.l. V 13.stor. sa stal ostrov správnym územím Číny a od konca 15.stor. tam mali Číňania svoje vojenské posádky. Roku 1590 pristáli na ostrove Portugalci, ktorí ho nazvali Formoza/Ilha Formoza – Prekrásny (používal sa v rokoch 1895-1945). V 17.stor. obsadili časť ostrova Holanďania a na jeho juhozápadnom okraji postavili pevnosť Casteel Zeelandia. Roku 1661 ich z nej vyhnal generál Čeng Čcheng-kung. jeho syn Čeng Ťing sa dokázal až do roku 1683 brániť Mandžuom, ktorí si roku 1644 založili dynastiu Čching. Po čínsko-japonskej vojne musela Čína r.1895 odstúpiť ostrov imperialistickému Japonsku. Pod japonskou nadvládou ostal až do konca 2. svetovej vojny na Ďalekom východe v septembri 1945, keď ho obsadili čínske kuomintanské vojská. Po víťazstve čínskej revolúcie a po založení Čínskej ľudovej republiky (1949) utiekla na Taiwan komunistami porazení prívrženci Kuomintangu na čele s generálom Čankajškom (Chiang-kai-shek), ktorý tu vyhlásil exilovú vládu Čínskej republiky. Jedna vláda odmietala uznať druhú, ale v OSN sa nakoniec rozhodlo, že ako legitímnu bude uznávať pevninskú Mao-ce-tungovu. Tým pádom Taiwan vo väčšine sveta nie je uznávaný ako štát, nemá veľvyslanectvá a úlohu veľvyslanectiev plnia taiwanské ekonomické a kultúrne kancelárie. na Taiwane dlhé roky vládla Čankajškova strana Kuomintang, ktorá považuje Taiwan za súčasť Číny a vládu na Taiwane za legitímnu čínsku vládu. Iné strany, ktoré presadzujú v poslednej dobe úplnú nezávislosť Taiwanu, s čím ostro nesúhlasí pevninská Čína a to vedie k zvýšeniu napätia medzi Čínou a Taiwanom, ktoré vyúsťuje až do vojenských manévrov. Čína a Taiwan mali dlhodobo napäté vzťahy, napr. dlhé roky neexistovalo priame letecké spojenie medzi nimi, takisto telefónne hovory boli vedené rôznymi okľukami, napr. cez Japonsko alebo Kóreu. Aj napriek napätým vzťahom v politike sa vzťahy v ekonomike výrazne zlepšili. Veľa taiwanských firiem buduje pobočky v Číne najmä kvôli oveľa lacnejšej pracovnej sile a takisto sa sem snažia presunúť prevádzky, ktoré viac zaťažujú životné prostredie

forma vlády:
Taiwan je demokratická republika s prezidentským systémom. Jej súčasným prezidentom je Chen Shui-bian, ktorý bol zvolený 21. marca 2004. Prezident a viceprezident (Yu Shyi-kun) sú volení v jedných ľudových voľbách. na štvorročné obdobie. Premiér je menovaný prezidentom a kabinet (ministri) premiérom. Legislative Yuan (Li-fa Yuan/Zákonodarný Yuan-tchajwanský parlament) má 225 poslancov, z ktorých je 168 volených v ľudových voľbách, 41 podľa počtu hlasov jednotlivým stranám, 8 zahraničnými občanmi a ďalších 8 domorodým obyvateľstvom. volebné obdobie je 3 roky.

rozloha a poloha štátu, susedné štáty (oceány, moria, zálivy), geologický pôvod, podnebie, pôda, rastliny, živočíchy:
Ostrov Taiwan má podlhovastý tvar. Od severu na juh je dlhý 394 km, od západu na východ široký 140 km. Koncom pliocénu až začiatkom pleistocénu sa Taiwan odtrhol od ázijskej pevniny. V starších treťohorách vznikli pri alpínsko-himalájskom vrásnení hlavné horské masívy ostrova. Ich kostru tvoria Taiwanské vrchy (Tchaj-wan-šan), ktoré pretínajú ostrov a tvoria hlavnú hydrografickú hranicu Taiwanu. Rovnobežne s nimi prebiehajú Singaošanské vrchy (Sin-gao-šan) s najvyšším štítom ostrva Yu Shan (3 997m n. m.). Na severe Taiwanu leží vulkanický masív Daj-tu-šan, ktorý je geneticky súčasťou ostrovného oblúka Rjúkjú. Západnú časť ostrova vyplňuje jednotvárna nížina. Taiwan patrí k oblasti s častým výskytom zemetrasení (súvisia so zdvíhaním ostrova v období štvrtohôr). Taiwan je ostrov s rozlohou 36 006 km2. Leží vo východočínskom mori a patria k nemu ešte ostrovy Chinmen, Matsu a súostrovie Pengpchu. Medzi Taiwanom a Čínou je Taiwanský prieliv a do Filipín ho oddeľuje Luzonský prieliv. Na južnom cípe ostrova je mys O-luan-pi. Taiwan nemá susedné štáty, ale blízko neho sú Batanské (V až JV) a Babuyanské (juh) ostrovy patriace Filipínam. Na JZ je čínsky koralový ostrov Tung-ša a na východe je japonské súostrovie (Okinawa, Ryukyu Shoto, Nansei Shoto)

Taiwan má monzúnové tropické podnebie. Priemerné januárové teploty sa pohybujú v nižších polohách od 15 do 20 C, júlové od 28 do 30 C, vo vrchoch až o10 C menej. Výdatnosť zrážok ovplyvňuje expozícia voči vetrom prinášajúcim vlahu. Na západe naprší len 1000 mm, v centrálnej a východnej časti 2 000 – 4000 mm, vo vrchoch na severe až 5 000 - 7 000 mm zrážok za rok. Na jeseň sa vyskytujú tajfúny.

Riečna sieť je pomerne hustá. Vodné toky sú krátke, s výnimkou západnej časti ostrova, kde sú vodnaté a bohaté na vodnú energiu. Najväčšie rieky sú Tan-šuj-che, Cžou-šuj-ci a Pej-nan-ta-ci. Pôdy sú prevažne lateritové. Na ostrove sa vyskytuje viac ako 3 200 druhov vyšších rastlín. Medzi nimi je veľa endemitov, ktoré svedčia o izolovanom vývoji vegetácie ostrova najmä vo vrchoch, kde je rozvinutá vertikálna zonálnosť. Lesy zaberajú asi 26% rozlohy ostrova. Živočíšstvo zastupuje tchajwanský medveď, jeleň, antilopa, diviaky.
Cez Taiwan (blízko mesta Ťia-I) prechádza obratník Raka.
počet obyvateľov, štátotvorný národ, úradný jazyk, národnostné menšiny:
Na Taiwane je z 21 683 000 obyv. 84% Taiwančanov (taiwanskí Číňania), 14% pevninskí Číňania a 2% iných národnostných skupín (je ich približne 20). Vo vrchoch žijú Kaošania (zvyšok pôvodného obyvateľstva ostrova). Hustota obyvateľstva je 602 obyv/km2. Najviac ľudí sa sústreďuje pri pobreží, kde ležia veľké mestá ako je Taipei, Kaohsiung, T'ainan či Sin-ču. Úradný jazyk je čínsky a menou na Taiwane je nový taiwanský dolár (1 dolár = 100 centov)
Náboženská príslušnost: Z obyvateľov Taiwanu sa 59% hlási k taoizmu, 37% sú budhisti, katolíci sú 2% a protestanti 2%. Taoizmus a budhizmus sa prelínajú a sú k sebe tolerantné. Je tu vybudovaných 49 000 chrámov a svätyní. Chrámové záhrady sú miestom stretnutia najmä starších ľudí. K budhistickým obradom patrí pálenie vonných tyčiniek a takisto pálenie symbolických peňazí (tie si kupujú priamo v chráme), ktorými si veriaci kupujú priazeň božstiev.

Taipei – je hlavné mesto Taiwanu, má približne 2 626 100 obyvateľov. V Taipeji a okolí sa nachádza 8 univerzít:
- Fu Jen Catholic University (Fu Jenova katolícka univerzita)
- National Chengchi University (národná Chengchi univerzita)
- National Taipei University (národná Taipejská univerzita)
- National Taiwan Normal University (národná taiwanská normálna univerzita)
- National Taiwan University (národná taiwanská univerzita)
- National Taiwan University of Science and Technology (národná taiwanská univerzita vedy a techniky)
- National Yang Ming University (národná Yang Ming univerzita)
- Taipei National University of the Arts (taipejská národná univerzita umení).
Kaohsiung – Má 1 405 900 obyv. Z menšieho mesta vyrástol na jednu z najväčších námorných križovatiek, v súčasnosti je 4. najväčší kontajnerový prístav na svete a v budúcnosti sa má stať najväčším prístavom vôbec. V Kaohsiungu a okolí sa nachádzajú univerzity:
- National Kaohsiung First University of Science and Technology (národná kaohsiungská prvá univerzita vedy a techniky)
- National Kaohsiung Marine University (národná Kaohsiungská univerzita námorníctva)
- National Kaohsiung Normal University (národná Kaohsiungská normálna univerzita)
- National Kaohsiung University of Applied Science (národná Kaohsiungská univerzita praktickej vedy)
- National Sun Yat-sen University (národná Sun Yat-senova univerzita)
- National University of Kaohsiung (národná univerzita v Kaohsiungu)
keelung – je hlavný prístav na severe Taiwanu. Je to hlavná brána pre export a import z hlavného mesta Taipei.

Hrubý domáci produkt Taiwanu na jedného obyvateľa ja 12 840 USD. Na Taiwane bol priemysel zameraný najmä na textílie, odevy a obuv, ale v súčasnosti je v podstate preorientovaný na elektroniku, spracovanie plastov, spracovanie ropy a je tam rozvinutý aj chemický a potravinársky priemysel. Vyváža športové potreby, textílie, elektroniku, výrobky z plastov, stroje a potraviny. Priemysel zásobujú energiou jadrové aj vodné elektrárne. Rozmach priemyselných odvetví sa zakladá na lacnej, ale kvalifikovanej pracovnej sile a surovinovej nenáročnosti. Dováža ropu, stroje (najmä výrobné), elektrické súčiastky, zlato, nerasty, automobily a dopravné prostriedky. Možno si niekto všimol, že Taiwan vyváža aj dováža stroje. Na Taiwane sa stroje hromadne vyrábajú, ale musia dovážať tzv. "výrobné mašiny", ktoré im umožnia vyrábať rýchlejšie.

Orná pôda na Taiwane zaberá asi 25%. Hlavnú surovinovú základňu tvorí pestovanie ryže, cukrovej trstiny, batatov, čaju, tabaku, južného ovocia, sóje, zeleniny a podzemnice olejnej. Sú nesebestační v pšenici, sóje. Plantážnym spôsobom sa pestuje gáfrovník, ktorý sa dorába hlavne na export (70% svetovej produkcie). Hlavnú úlohu v živočíšnej výrobe má chov ošípaných a lov rýb.
Na Taiwane majú čo sa týka dopravy hlavné slovo motorové vozidlá a skútre. Rozvinutá je aj letecká a lodná doprava. Lodná doprava slúži najmä na obchod s inými štátmi. Leteckú pre zmenu využívajú každú chvíľu. stále lietajú spoje z Taipeja do Kaohsiungu, T'ainanu či Taichungu. Najväčšie mestá a prístavy pri pobreží spájajú dva rozdielne systémy železníc.

K cestovnému ruchu neodmysliteľne patrí aj čínska kuchyňa. Pravá čínska kuchyňa je veľmi dôležitou atrakciou na Taiwane. Hovorí sa, že Taiwan má najlepšiu čínsku kuchyňu na svete. Čínska kuchyňa sa mení podľa provincie a všeobecne ju môžeme rozdeliť na severnú a južnú. Severná je charakteristická tým, že sa používa viac oleja a jedlá sú silne ochutené octom a cesnakom. Dôležitú úlohu majú aj cestoviny. Najznámejšie zo severných kuchýň sú Pekingská Tientsin a Shantung. Južanské jedlá sú veľmi korenisté (Sečuanská a Hunanská kuchyňa) alebo zvýrazňujúce čerstvosť a jemnosť chuti (Che-kiang) a veľmi rôznorodé (Kantanská a Taiwanská kuchyňa). Pre čínske jedlá nielen výrazná chuť, ale aj farba a aróma. Každé jedlo je pripravované tak, aby lahodilo oku a povzbudilo chuť do jedla. Turisti tu majú možnosť už aj pri krátkom pobyte na Taiwane ochutnať jedlá z akejkoľvek oblasti Číny.
Čo sa týka cestovného ruchu, stojí za pozornosť najmä National Palace Museum (národné palácové múzeum). National Palace Museum sa architektonicky podobá imperialistickým palácom dynastie Čching. V zbierke je viac ako 620 000 rôznych umeleckých predmetov, ktoré majú nevyčísliteľnú cenu. Zbierka je veľmi veľká na to, aby mohla byť vystavená naraz, a preto väčšina z nich (s výnimkou tých najdôležitejších) sa stále mení. V Taipeji k ďalším turisticky zaujímavým miestam patrí Chiang Kai-shek Memorial Hall, čiže Čankajškova pamätná sála. Čankajškova pamätná sála patrí k elegantnému architektonickému štýlu dynastie Ming. Prezidenta Čankajška tam dnes môžu ľudia vidieť ako obrovskú bronzovú sochu. Blízko pamätnej sály je Národné divadlo a Národná koncertná hala. Ďalej môžete vidieť Lungshan Temple. Je to najstaršia a najnavštevovanejšia svätyňa v Taipeji. Lungshan Temple je najlepší príklad typickej čínskej architektúry. Nachádza sa v strede mesta.

Grand hotel stojaci na kopci nad Taipei a riekou Keelung postavený v čínskom palácovom architektonickom štýle. je to 13-podlažná budova, v ktorej sa spája jemnosť čínskej architektúry s modernými prvkami. Ďalej je tu Konfuciova svätyňa. Táto stavba je zasvätená Konfuciovi, ktorý je tu považovaný za učiteľa všetkých generácií a takisto za niečo ako svätého alebo dokonca božstvo. 28. september ako výročie narodenia Konfucia sa oslavuje ako Deň Učiteľa s oslavami, ktoré sa odohrávajú v tejto svätyni. Z ďalších zaujímavostí sa ešte môžeme zmieniť o múzeu Dr. Sun Yat-sena, zakladateľa Čínskej republiky a hrobke martýrov (martyr's shrine – hrdinovia, ktorí položili svoj život za vlasť v rôznych vojnách). Na Taiwane sa ešte nachádza národný park Taroko Gorge, ktorý sa nachádza asi 25 km severozápadne od mestečka Hualien, pri ktorom bolo epicentrum posledného veľkého zemetrasenia na Taiwane. Skaly obopínajúce kaňon sú z mramoru a mramorové sú aj chodníky v meste Hualien. Hovorí sa, že mramor v tejto oblasti je lacnejší ako voda a vyvážajú ho aj do Japonska. Botanikov by tu zaujali najmä divorastúce biele ľalie a zoológov veľké množstvo lastovičiek, ktoré si budujú svoje hniezda v jaskyniach lemujúcich kaňon, takže pri pohľade na strop jaskyne zatvorte ústa, len tak kvôli bezpečnosti. Názov Taroko znamená v aboriginálnom jazyku silný a pekný. Ďalej sa tu nachádza národný park Kenting, v ktorom sa nachádza množstvo endemitov vo flóre aj faune.

Roku 1971 vylúčili Taiwan z OSN a na jeho miesto nastúpila Čínska ľudová republika. Ďalej je Taiwan členom:
APEC – Asia-Pacific Economic Cooperation – ázijskopacifické ekonomické združenie – podporuje obchod a ekonomiku pozdĺž Pacifiku.
AsDB – Asian Development Bank – ázijská rozvojová banka – na podporu regionálnej ekonomickej spolupráce
BCIE – Cental American Bank for Economic Integration – stredoamerická banka pre ekonomickú integráciu.
ICC – International Chamber of Commerce – medzinárodná obchodná komora
IOC – International Olympic Comitee – medzinárodný olympijský výbor
WCL – World Confederation of Labour – svetová konfederácia práce
WTO – World Trade Organisation – svetová obchodná organizácia – je tam zatiaľ len pozorovateľ
ICFTU – International Confederation of Free Trade Unions – medzinárodná konfederácia nezávislých odborových zväzov
IFRCS – International Federation of Red Cross and Red Crescent – medzinárodná federácia spoločenstiev červeného kríža a červeného polmesiaca

Zo svetového hľadiska je najzaujímavejšie používanie dvoch kalendárov – Gregoriánskeho a Čínskeho. Čínsky rok nezodpovedá nášmu, nový rok v Čínskom kalendári je prvým dňom prvého mesiaca čínskeho lunárneho roku, ktorý je obvykle začiatkom februára. Navyše domáci roky číslujú nie od narodenia Krista, ale od začiatku poslednej dynastie. Čínska republika oficiálne vznikla roku 1912, a preto je rok 2004 vlastne rokom 92.
Ďalej je to už spomenuté National Palace Museum, ktorého zbierka patrí medzi päť najväčších muzeálnych zbierok na svete a napäté politické vzťahy s Čínou.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk