Štátne zriadenie: Republika
Administratívne usporiadanie: 16 obvodov(hsien),5 mestských obvodov,2 zvláštne mestské obvody(Tchaj-pei, Kaohsiung)
Rozloha: 36 006 km2
Počet obyvateľov: 21 683 000
Hustota zaľudnenia: 602 obyv./km2
Hlavné mesto: Tchaj-pei/Taipei 2 969 100 obyv.

Iné významnejšie sídla: Kaohsiung 1 405 900 obyv.(z menšieho mesta vyrástol na jednu z najväčších námorných križovatiek na svete a v budúcnosti sa má stať najväčším prístavom vôbec),Taičung 794 960 obyv., T’ainan 694 630 obyv.
Najvyšší bod: Yu Shan, 3997 m
Úradný jazyk: čínština
Mena: nový taiwaský dolár(1 dolár=100 centov)
Štátny sviatok: 10.októbra(deň wuchangského povstania,1911)
Rasové a národnostné zloženie: Taiwančania(taiwanskí Číňania) 84%,pevninskí Číňania 14%, iní 2%-cca 20 národnostných skupín
Náboženstvo: taoizmus 59%,budhizmus 37%,katolícke 2%,protestantské2%
Priemerná dĺžka života: muži 71 rokov, ženy 75 rokov

Analfabeti: 6,7%
Nezamestnanosť: 2,7%
Export: Elektronika, výrobky z plastov, textílie, stroje, športové potreby, potraviny
Import: ropa, stroje, elektrické súčiastky, zlato, nerasty, automobily a dopravné prostriedky
Priemysel: Elektronika, spracovanie plastov, chemický a potravinársky priemysel, spracovanie ropy
Poľnohospodárstvo: zelenina, ryža, cukrová trstina, kukurica, sladké zemiaky, čaj, tabak, ovocie
Sú nesebestační v pšenici, sóje.

Ostrovný štát sa rozprestiera vo Východočínskom mori. Patria k nemu ešte ostrovy Chinmen, Matsu a súostrovie Pengpchu. Taiwanské pohorie Chungyang Shanmo pokrýva väčšinu ostrova (2/3 plochy).Nachádza sa tu národný park Hory slnečného svitu , kde sírne výpary farbia skaly dožlta. Na východe ostrova sa nachádza národný park Taroko s Mramorovým údolím. Západné pobrežie lemuje široká pobrežná nížina.

Čínsky názov krajiny v preklade znamená veľký záliv. Starší názov ostrova – Formóza sa používal v rokoch 1895 – 1945 počas japonskej nadvlády. Pochádzal z portugalského pomenovania Ilha Formoza – Krásny ostrov. Roku 1949 sa na ostrov uchýlili komunistami porazení prívrženci Kuomintangu na čele s generálom Čankajškom, ktorý tu vyhlásil exilovú vládu Čínskej republiky. Jedna vláda odmietala uznať druhú , ale v OSN sa nakoniec rozhodlo ,že ako legitímnu bude uznávať pevninskú Mao-ce-tungovu. Tým pádom Taiwan vo väčšine sveta nie je uznávaný ako štát , nemá veľvyslanectvá a úlohu veľvyslanectiev plnia Taiwanské ekonomické a kultúrne kancelárie. Na Taiwane dlhé roky vládla Čankajškova strana Kuomingtang, ktorá považuje Taiwan za súčasť Číny a vládu na Taiwane za legitímnu čínsku vládu. Iné strany, ktoré sa presadzujú v poslednej dobe presadzujú úplnú nezávislosť Taiwanu ,s čím ostro nesúhlasí pevninská Čína, vedie to k zvýšeniu napätia medzi Čínou a Taiwanom, ktoré vyúsťuje až do vojenských manévrov. Čína a Taiwan mali dlhodobo napäté vzťahy – napr. dlhé roky neexistovalo priame letecké spojenie medzi nimi , takisto telefónne hovory boli vedené rôznymi okľukami napr. cez Japonsko alebo Kóreu. Aj napriek napätým vzťahom v politike sa vzťahy v ekonomike v poslednej dobe zlepšili. Veľa Taiwanských firiem buduje pobočky v Číne hlavne kvôli oveľa lacnejšej pracovnej sile a takisto sa sem snažia presunúť prevádzky, ktoré viac zaťažujú životné prostredie.