Zapadne Karpaty zaberajuce prevaznu cast uzemia Slovenska byvaju spolu s Ceskym masivom oznacovane za strechu strednej Europy. Ich geologicky vyvoj a neskorsie povrchova modelacia podmienili vznik centrifugalnej riecnej siete. Spod ustrednej klenby Zapadnych Karpat, ktoru vytvaraju masivy Tatier, Nizkych Tatier a Slovenskeho rudohoria, vyteka na vsetky strany vacsina vyznamnych riek Slovenska. Kedze Zapadne Karpaty su zlozitym morfologickym utvarom, riecna siet poskytuje obraz umerny tejto konfiguracii terenu. Nachadza sa tu niekolko typov riecnej siete - perovita, stromovita, vejarovita a pod.

Vodstvo Slovenska patri k umoriu Cierneho a Baltskeho mora. Nakolko hlavne Europske rozvodie prechadza zvacsa po hranici s Polskom, prevazna cast uzemia Slovenska patri k umoriu Cierneho mora, povodiu Dunaja. Len male uzemie na vychod od Vysokych Tatier, povodie riek Dunajec a Poprad o rozlohe 1 949 km2, patri do umoria Baltskeho mora. Uzemie Slovenska je rozvodnicami rozdelene na tri hlavne povodia: velke povodie Dunaja, ktore hlavna slovenska rozvodnica dalej deli na oblast pritokov Dunaja (Morava, Vah, Nitra, Ipel, Hron) a zberna oblast Tisy so sustavou Bodrogu (Latorica, Laborec, Uh, Ondava, Topla) a sustavou Slanej (Slana, Bodva, Hornad, Torysa), ako tretie vystupuje male povodie Dunajca, pritoku Visly, so svojim hlavnym pritokom Poprad.

Prirodzene vodne plochy sa nachadzaju v obmedzenom mnozstve. Su to najma relikty zaladnenia v oblasti Vysokych Tatier - plesa. Su dokladom byvaleho zaladnenia, a tak ich tvary ako aj rozlozenie podmienila cinnost ladovcov. Na uzemi Slovenska je ich asi 100, nachadzaju sa vo vyssich polohach, v ladovcovych kotloch alebo vznikli zahradenim celnou morenou. Najvacsie pleso - Velke Hincovo pleso ma rozlohu 20 ha a dosahuje håbku cez 50 m. Ostatne prirodzene jazera maju maly vyznam, vznikli bud periodickym zatopenim terennej depresie alebo zahradenim doliny zosuvom, co je typicky fenomen flysovych formacii.

Vodohospodarsky najvyznamnejsie z viacerych hladisk su umele vodne nadrze, ktorych je na uzemi Slovenska niekolko sto. Podla hlavneho urcenia su budovane najma za ucelom tvorby vodnych zdrojov, energetiky, zavlahy a v nemalej miere na rekreacne vyzitie. Osobitne a historicky vyzname su vodne nadrze na banske ucely v minulosti - tajchy, najma v okoli Banskej Stiavnice, kde tento system vodnych diel je sucastou svetoveho kulturneho dedicstva.

Slovensko je bohate na podzemne zdroje podpovrchovych vod vyznamnych najma pre pitne ucely a velmi vyznamne su zdroje mineralnych a termalnych vod, ktorych vyskyt a vyuzivanie radi Slovensko na popredne miesta v Europe. Najvacsie zasoby podzemnych vod su v nizinnych oblastiach Podunajska a Vychodneho Slovenska s vyskytom mohutnych naplav strkov a strkopieskov. Z dalsich su najvacsie zasoby podzemnych vod v krasovych oblastiach, na uzemi s rozlohou 3 200 km2 (najma v Slovenskom krase, Nizkych Tatrach, Muranskej planine, Strazovskych vrchoch, vo Velkej Fatre a Malych Karpatoch). Priemerne zasoby su v granitoidnych horninach, male v krystalickych bridliciach a ilovitych horninach, predovsetkym v karpatskom flysi.

Bohaty vyskyt mineralnych vod je podmieneny zlozitou tektonickou stavbou. Ich vyskyt je prevazne viazany na tektonicke zlomy na hraniciach geomorfologickych celkov. Poskytuju kvalitne mineralne, chemicky roznorode, stolove i dieteticke vody. Termalne vody su viazane najma na hlboke sedimentacne panvy a hlboke zlomy, preto su viazane najma na niziny a kotliny. Vyuzivane su na zdravotne ucely a rekreaciu, ich vyuzivanie vsak nezodpoveda ich moznostiam.