Taliansko

Taliansko

        republika v južnej Európe, obmýva ju Jadranské, Iónske, Tyrrhenské, Ligurské a Stredozemné more

        patria mu ostrovy Stredozemného mora: Sardínia, Sicília (oddelené Messinským prielivom) a menšie ostrovy ako napr. Liparské (Vulcano, Lipari, Stromboli), Capri, Ischia, Toskánské ostrovy (Elba)...

        v rámci Talianska sa vyčleňujú dve nezávislé územia – San Marino (61 km2) a Vatikán

        pestujú sa tu olivy, paradajky, kukurica, cukrová repa, jablká, broskyne, pomaranče, figy, datle, citróny, mandle

        ťažba: ropa, zemný plyn, síra, ortuť, lignit

        len jednu tretinu Talianska tvoria nížiny (Padovská) a jadranské pobrežie je ťažko prístupné lodiam okrem Benátok, západné pobrežie je členité, tým prístupnejšie a je tam veľa dôležitých prístavov ako Janov, Neapol, Salerno

        najdôležitejšie rieky sú Pád a Adiža, Arno (cez Florenciu a Pisu) alebo Tiber pretekajúci cez Rím; ostatné rieky sú krátke a v lete často vysychajú

        je chudobné na prírodné zdroje napr. uhlie a drevo, väčšina územia je nevhodné pre poľnohospodárstvo kvôli terénu a klíme, ale je tu veľa stavebného kameňa a pobrežné vody sú bohaté na ryby (sardinky, tuniaky, ančovičky; úhory a pstruhy v riekach)

        priemyselné a mestské znečistenie je v Taliansku veľkým problémom, v 1970 viedli emisie oxidov síry k zdravotným problémom a poškodeniu budov, znečistenie zničilo 10% lesov, ktorých je tam už tak málo, zamorenie vody viedlo k poklesu kyslíka

        Rím – v minulosti ho nazývali večné mesto, žije z módy, textílii, predaja suvenírov a filmového priemyslu (Marcello Mastroianni, Federico Fellini, Gina Lollobrigida a Sofia Loren) ; je tu veľa pamiatok, napr. Panteón

        Benátky – žijú tiež z cestovného ruchu a známe sú aj výrobky zo skla, zrkadlá a sklenené perly. Čipky sa vyrábajú na blízkom ostrove Burano. Moderné Benátky sa museli postaviť mnohým problémom ako je strata populácie, poškodenie záplavami, ponáranie, znečistenie vody a vzduchu a vek.
        katastrofy: v septembri 1997 Taliansko postihli dve veľké zemetrasenia v Umbrii. V meste Assisi bola poškodená Bazilika sv. Františka, ktorý toto mesto preslávil. V bazilike boli poškodené fresky a maľby rannej renesancie
v máji 1998 spôsobili dažde zosuvy pôdy a bahnotoky, v ktorých zahynulo najmenej 300 ľudí a znehodnotili pôdu a úrodu

        na vzdelanie sa kládol dôraz od staroveku. Najznámejší učitelia boli Cicero, Quintilian a Seneca. Veľká pozornosť sa venuje vyššiemu vzdelaniu. Najstaršia je Bolonská univerzita z 11-teho storočia; najväčšia je Univerzita v Ríme

        už od staroveku zaujímalo Taliansko vo svete kultúry ústrednú úlohu. Taliani priniesli svetu mnoho v sochárstve (Bernini, Donatello, Michelangelo, Leonardo), maliarstve (Tizian, Rafael), literatúre (Alighieri) a hudbe najmä v opere (Vivaldi, Rossini, Puccini, Verdi a tenori Caruso a Pavarotti)

        Taliani patria k popredným producentom vína, olív a olivového oleja. Vyrábajú obrovské množstvo paradajok, ketchupu, pizze. Vyrába sa tu 50 druhov syrov (parmezán). Žijú aj z módy (Giorgio Armani), aj z cestovín a chemického priemyslu

        automobilový priemysel: Fiat (Turín), Alfa Romeo, Ferrari, Lancia, Maserati

        mafia: voľne usporiadaná sieť kriminálnych skupín, ktorá sa najprv sformovala na Sicílii v stredoveku. Mafia patrí k najvplyvnejším ekonomickým a sociálnym silám v Taliansku. Typická je pre ňu rodinná štruktúra a siný zákon mlčanlivosti. Kvôli spojeniu s mafiou muselo odstúpiť nemálo politikov.

        najviac však Taliansko živí cestovný ruch, je tu plno historických aj kresťanských pamiatok, a talianska riviéra (Rimini, San Remo, Rapalo)

        Sicília – sopka Etna, svetová zásobáreň síri, ale ťaží sa aj asfalt a kamenná soľ.
                  - veľmi úrodná pôda, Palermo, rodisko mafia

        Objavy Talianov: vodný teplomer – Galileo (1593), parná turbína – Branca (1629), barometer – Torricelli (1643), piano – Cristofori (1710), elektrická batéria – Volta (1800), elektrické pokovovanie Brugnatelli (1805), nitroglycerín – Sobrero (1846), bezdrôtový telegraf – Marconi (1895), fašizmus – Mussolini (1919)

        Taliančina neobsahuje písmená ako j, k, w, x a y. príslovie – kto nájde priateľa nájde poklad – Chi trova un amico, trova un tresoro.

        Slávni Taliani napríklad podnikavý Benátčan Giacomo Casanova, ktorý pol takmer všetkým od kňaza po špióna ale najviac bol známy ako milenec mnohých žien, favoritom na dvore Ľudovíta XV, vraj mal aj niečo s markízou Pompadour.
Krištof Kolumbus – rodák z Janova a Amerigo Vespuci z Florencie boli významní moreplavci.
Alberto Tomba – známy lyžiar, získal 3 zlaté medaily z olympijských hier.