Stav životného prostredia: Arménske životné prostredie bolo najviac znečisťované počas éry Sovietskeho zväzu. Sovietska vláda umiestnila ťažký priemysel, ktorý vylučuje oveľa viac škodlivín, ako ľahký priemysel, vo veľkej miere po celom území Sovietskeho zväzu. Vláda dlho ignorovala nepriaznivý dopad tochto priemyslu na životné prostredie, no v 80- tych rokoch liberalizujúce politické reformy v ZSSR rezultovali do sformovania enviromentálnych skupín, ktoré začali poukazovať na stav životného prostredia. Vďaka týmto tlakom bolo množstvo fabrík v Arménsku, ktoré boli hlavnými znečisťovateľmi prostredia, zatvorené ešte do roku 1989. Jedna z týchto fabrík, gumáreň a chemické závody v Nairite, boli znovuotvorené v roku 1992, keďže Arménsko potrebovalo príjmy plynúce z exportu produktov tejto továrne. Aj napriek tomu, že enviromentálne zákony prišli v Arménsku do platnosti od vyhlásenia nezávislosti, nebol schválený podrobný program na ochranu životného prostredia. Tým pádom enviromentálne aktivity sú adrsované na báze ad hoc, čiže vzhľadom na konkrétny prípad. Aby sa nezopakovala energetická kríza v Arménsku, ktorá bola spôsobená blokádou Arménska zo strany Azerbajdžanu a Turecka, vláda sa v roku 1995 rozhodla znovuotvoriť atómovú elektráreň v Metsamore, ktorá bola zatvorená v roku 1988 po katastrofálnom zemetrasení v severnom Arménsku. Enviromentálne skupiny protestovali proti otvoreniu pretože toto nastolilo tému možného enviromentálneho ohrozenia. Aj napriek tomu, že sa elektráreň nachádza v geologicky nestabilnej zóne, nebola zhotovená, aby čelila zemetraseniu. Ďalším problémom je rapídne odlesnenie, ktoré prebehlo počas zím v rokoch 1992, 1993 a 1994, keď bolo drevo jediným dostupným palivom.

Obyvateľstvo Arménska: Jerevan, hlavné mesto Arménska, je umiestnené na rieke Hrazdan v tesnej blízkosti hraníc s Tureckom. Mesto je dôležitým ekonomickým a kultúrnym centrom, s univerzitou a množstvom múzeí, knižníc, divadelných scén a iných atrakcií. Nad mestom sa týči biblická hora Ararat, ktorá sa však nachádza v Turecku (o Ararate sa zmienim konkrétnejšie neskôr).
Odhady z roku 2003 hovoria, že v Arménsku žije 3 326 448 obyvateľov, čo pri už spomínanej rozlohe dáva hustotu 112 ob./km2. Arménsko je vysoko urbanizované, 67 % zo všetkých obyvateľov má trvalý pobyt v mestách. Populácia je koncentrovaná najmä v údoliach riek, najmä pozdĺž rieky Hrazdan, kde sa nachádza aj Jerevan. Druhým najväčším mestom v Arménsku je Gyumri (predtým lLeninakan), miesto devastujúceho zemetrasenia v roku 1988.

Etnické skupiny a jazyky: Arménsko bolo etnicky najhomogénnejšou krajinou z 15 štátov bývalého ZSSR a krajina je doteraz charakteristická vysokým stupňom etnickej homogenity. Etnickí Arménci, alebo Hajovia, predstavujú viac ako 90 % populácie. Kurdi a Rusi sú ďalšími dvoma najväčšími národnostnými skupinami, každá z nich má zhruba 2 %. Početne menšími etnikami sú Ukrajinci, Sýrčania, Gréci a Gruzínci. Azerbajdžanci boli počas éry ZSSR najväčšou menšinou na území Arménska, no na začiatku 90- tych rokov celá Azerbajdžanská populácia opustila alebo bola deportovaná z Arménska kvôli národnostnému pnutiu, ktoré vzniklo následkom vojny o Náhorný Karabach, región v západnom Azerbajdžane osídlený takmer iba Arméncami. V opačnom smere, množstvo arménskych utečencov prišlo počas konfliktu z Azerbajdžanu do Arménska.
Arménsky oficiálny jazyk je je arménčina, jazyk zo skupiny indoeurópskych jazykov, ktorý nemá žiaden príbuzný jazyk. Jazyk je unikátny svojou 38 hláskovou abecedou, ktorej vznok sa datuje do 5 storočia . Obsahuje veľa dialektov, no najdôležitejšia je jerevanská Arménčina, ktorá je aj oficiálnym jazykom, a turecká Arménčina. Menšiny v Arménsku taktiež hovoria svojimi vlastnými jazykmi, väčšinou je to ruština a kurdčina.

Náboženstvo: Štátnym náboženstvom je Arménska kresťanská cirkev. Touto otázkou sa budem zaoberať v inej kapitole.

Vzdelávanie: Výsledkom dôrazu sovietskej vlády na bezplatné a všeobecné vzdelávanie je to, že takmer všetci dospelí Arménci vedia čítať a písať, teda je tu takmer 100 % gramotnosť. Počas sovietskej éry bol systém vzdelávania riadený centrálne vládou z Moskvy a školy boli povinné presadzovať sovietske komunistické ideály. Začiatkom 90- tych rokov, po vyhlásení nezávislosti, Arménsko spravilo významné zmeny vo svojom školskom systéme. Najdôležitejšia bola zmena učebných osnov, keď sa začal dávať dôraz na Arménsku históriu a kultúru a Arménci prestali používať ruštinu ako vyučujúci jazyk. Dnes, primárny a sekundárny stupeň výučby je povinný a bezplatný. Najväčšou univerzitou v krajine je Štátna Univerzita v Jerevane, založená v roku 1919 v Jerevane. Ďalšie inštitúcie vyššieho vzdelania sa zaoberajú inžinierstvom, poľnohospodárstvom, architektúrou, krásnym umením a divadelníctvom.

Zvyky: Arménci si typicky zakladajú na úzkych rodinných vzťahoch a sú hrdí na svoje charakteristické kultúrne tradície. Arménska hudba a kuchyňa sú podobná krajinám Stredného východu. Pri sviatočných príležitostiach, Arménci preferujú tradičnú ľudovú hudbu a kruhové tance. Obvyklé športy ako basketbal, futbal a tenis sú populárne. V medzinárodnom meradle Arménci vynikajú v zápasení, boxe a gymnastike. Vo voľnom čase hrajú Arménci radi šach a backgammon (túto hru som nedokázal identifikovať resp. preložiť). Väčšina obyvateľov miest žije v klasických panelákoch sovietskeho typu, mnoho z nich je už zbúraných. Vidiecke obyvateľstvo žije väčšinou v rodinných domoch, pričom mnoho členov jednej rodiny často žije spolu. Rodina a priatelia sa stávajú centrom spoločenského života, zároveň rešpektujú najstaršiu generáciu.