Umenie a literatúra: Na začiatku 4. storočia, presnejšie v roku 301 (ale o tom neskôr) sa Arménsko stalo prvou krajinou, ktorá prijala kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo. Dnes, viac ako 90 % obyvateľov sú etnickí Arménci a výsledkom je to, že ich religiózna tradícia sa silno premietla do ich kultúry. Prvé umelecké diela sa vyskytli súčasne s prijatím kresťanstva, teda v 4. storočí n. l.. V tomto období to boli najmä náboženské ikony. Arménsko malo 3 hlavné umelecké etapy, a to od 5. do 7. storočia, počas 9. a 10. storočia a od 12. do 14. storočia.
Arménske ľudové remeslá, ktoré sa po stáročia nezmenili, zahrňujú najmä pletenie kobercov a spracovanie kovov. Vyrezávanie dekoratívnych kamenných monumentov nazývaných khatchkars je pôvodným arménskym umením, ktoré sa zachovalo dodnes.
Arménska literárna tradícia sa prvý krát vynorila v 5. storočí. Prvé literárne diela sa zaoberali históriou a náboženstvom a boli reprezentované dvoma veľkými dielami tejto periódy, a to História Arménska od Movsesa Khorenatsiho a Vyvrátenie siekt od Eznika Kogbatsiho. Prvým veľkým arménskym poétom bol v 10. storočí biskup Grigor Narekatsi, ktorého mystické poémy a hymny silno ovplyvnili Arménsku Apoštolskú Cirkev.
Sekulárna čiže nereligiózna literatúra sa začala rozvíjať v 16. storočí prostredníctvom poétov- minstrelov nazývaných ashughovia, ktorých lyrické básne boli písané a predvádzané v materinskom jazyku. Množstvo ashughských milostných piesní zostalo populárnych dodnes.
Na prelome 19. a 20. storočia začalo množstvo arménskych spisovateľov tvoriť moderné romány, poviedky a hry. Najznámejším spisovateľom tohto obdobia bol Hakob Melik-Hakobian, známejší pod umeleckým menom Raffi. Po roku 1920 bola kultúra ovplyvňovaná socialistickým realizmom, čo zabrzdilo rozvoj arménskej literatúry a hudby. Prvým veľkým arménskym skladateľom klasickej hudby bol medzinárodne známy Aram Ijlič Chačaturjan, ktorý svoje majstrovské kúsky skomponoval počas sovietskeho režimu. Niektoré z jeho diel v sebe obsahujú vplyv arménskej ľudovej hudby. Známy je najmä jeho Šabľový tanec.
Kultúrne inštitúcie: Múzeá v Arménsku zahrňujú Arménske Štátne Historické Múzeum, Arménsku Štátnu Obrazovú Galériu a Štátne Múzeum Literatúry a Umenia, všetky sídliace v Jerevane. Mesto je taktiež sídlom Štátneho Akademického Divadla, Opery a Baletu. Národná tanečná spoločnosť a mnoho orchestrov sú rozmiestnené po celej krajine.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Arménsko
Dátum pridania: | 14.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Slota | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 745 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 22.8 |
Priemerná známka: | 3.01 | Rýchle čítanie: | 38m 0s |
Pomalé čítanie: | 57m 0s |
Zdroje: http://www.archinet.cz/index.php?mode=section&sec=15331&lang=cz&session=27193, http://www.vcd.cz/index9.htm, http://www.profini.sk/d.php?d=12716, http://www.haias.net/armenia.html, , http://www.inexsda.cz/zpravodaj/cl/162,
Podobné referáty
Arménsko | ZŠ | 2.9942 | 643 slov |