Samospráva: Pre dôvody lokálnych vlád bolo Arménsko rozdelené na marzy (regióny), vrátane Jerevanu. Regióny boli ďalej rozdelené na hamaynky (okresy alebo okrsky). Národný snem navrhuje a odvoláva guvernérov, aby spravovali regióny v súlade s národnou politikou. Okresy majú lokálnu samosprávu – majú svoje vlády. Usporiadavajú lokálne voľby každé 3 roky, aby si zvolili lídkra okresu resp. okrsku.

Politické strany: Arménska ústava garantuje multispektrálnu politický systém. Mnoho nových politických strán sa objavilo po vyhlásení nezávislosti v roku 1991, avšak niektoré mali krátku životnosť. Arménsko usporiadavalo prvé post-sovietske voľby v roku 1995. Republikánsky blok, koalícia vedená Pan- arménskym Národným hnutím (PNH), zvíťazila s drvivou prevahou v parlamente. PNH vládlo od roku 1990 a v roku 1995 iba posilnilo svoje pozície. Mnoho opozičných strán sa nemohlo zúčastniť volieb, vrátane Arménskej Revolučnej Federácie (ARF), ktorá bola zakázaná v roku 1994.

Obrana: Pred osamostatnením sa bolo arménske vojsko súčasťou centralitovaného bezpečnostného systému Sovietskeho zväzu. Na začiatku 90- tych rokov arménska vláda začala budovať malé, bojaschopné vojsko. Zamerali sa na malé, mobilné a dobre trénované jednotky. Počet vojakov v aktívnej službe sa ustálil na počte 30 000, pričom do roku 2001 narástol na posádku 44 610 vojakov. Arménsko má tiež paramilitárne sily o počte 1 000 vojakov. Vojenská povinnosť trvá 18 mesiacov a platí pre všetkých mužov nad 18 rokov.
Odhadom 4 300 členná posádka pod ruskou jurisdikciou je umiestnená v Arménsku v súlade s kolektívnym obranným systémom SNŠ, ktorý tvorí väčšina bývalých sovietskych štátov.

Stručný prehľad histórie Arménska
Objavenie Hajastanu: názov Arménsko sa po prvý krát v dejinách objavuje v nápise na behistunskej skale, ktorú dal na počesť svojho víťazstva vytesať Dareios I. v roku 518 p. n. l. Zmieňuje sa tu o podrobení územia, ktoré nazýva Armina (alebo Arminia). Arméni naproti tomu nyzývajú svoju krajinu Hajastan. V ich legendách, ktoré uchovával arménsky spisovateľ Mojžiš z Chorene a v ktorých sa miešajú kresťanské a staroindické dedičstvá, sa názov krajiny odvodzuje od mena legendárneho praotca Haika. Ten údajne po zrútení stavby Babylonskej veže povstal proti despotovi Belusovi a s 300 svojimi stúpencami ušiel do hôr na severe. Dostal sa až k Araratu a pri jazere Van založil osadu Haikachen. Od Haikovych čias sa teda arménsky ľud nazýva Hai, krajina Hajastan a jej dynastia nesie meno haikane alebo haikazjan.
Táto povesť je stále veľmi rozšírená medzi Arménmi, ktorí sú dnes rozptýlení po celom svete. A to najmä z toho dôvodu, že tento národ si v tritisíc rokov dlhom zápase o svoju holú existenciu vypestoval také pevné povedomie, ako snáď žiadny iný.