Kanada

HLAVNÉ MESTO: OTTAWA, cez 314 tisíc obyvateľov
POLOHA: Kontinent Severnej Ameriky
ROZLOHA: 9 975 000 km2. 2/3 krajiny zaberá neobývaná časť, ktorá sa rozprestiera od Hudsonovho zálivu popri rieke Sv. Vavrinca až po rieku Mackenzie, na západe Arktického pobrežia.
POČET OBYVATEĽOV: Okolo 30 miliónov. Z toho cca 10 mil. obyvateľov má anglický pôvod, cez 6 mil. je francúzskeho pôvodu, okolo 2 mil. sú Škóti, Íri tvoria komunitu cca 1,7 mil., Nemci 1,3 mil., pôvodného obyvateľstva - Indiánov je okolo 300 tisíc, ale žijú tu aj Eskimáci, okolo 17,0 tisíc. Zbytok tvoria ostatní prisťahovalci. Priemerný ročný prírastok cudzincov je okolo 160,0 tisíc. HUSTOTA: Cca 4osoby/km2. PRIEMERNÝ VEK DOŽITIA: 73 rokov muži, 80 ženy. HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT (HDP): Celkový HDP je 721 mld. USD. HDP na jedného obyvateľa je 25 tisíc USD. Inflácia: 1,4%, nezamestnanosť: 1,4%. MENA: 1 kanadský dolár = 100 centov. HRANICE: Atlantický oceán, Tichý oceán, Severný ľadový oceán, USA. ZRIADENIE: Konštitučná monarchia. SPRÁVNE ČLENENIE: Kanada sa skladá z 10 provincií a 3 teritórií, ktorých rozloha a počet obyvateľov sú rôzne. VÄČŠIE MESTÁ: Toronto, Montreal, Vancouver, Winnipeg, Calgary, Edmonton... . V mestách žije okolo 70 % obyvateľov, avšak medzi jednotlivými provinciami sú dosť veľké rozdiely. Napr. v takom Ontáriu žije v mestách okolo 80 % obyvateľstva, oproti tomu na Ostrove Sv. Princa žije iba okolo 39 %. ŠTÁTNE SVIATKY: 1.1., Veľký piatok, 22.5, 1.7, 7.8, 4.9, 9.10, 25. 12., 26.12. POLITICKÉ STRANY: Liberálna, Konzervatívna, Konzervatívna Aliancia, (nová strana), NDP – sociálni demokrati. Provincie môžu mať ďalšie strany, ktoré neexistujú vo federálnom rozsahu. ETNICKÉ SKUPINY: Briti - 25 %, Francúzi - 24 %, iné Európske 16 %, mix 28 %, domorodé obyvateľstvo - 7 %. VIEROVYZNANIE: Rímsko-katolícke - 47 %, protestanti - 37 %, zbytok iné vyznania.

Priemysel je veľmi pestrý. Má vysokú technickú úroveň. Prevažujú v ňom odvetvia zamerané na výrobu polotovarov. Charakteristická je tesná hospodárska integrácia s USA. Vzhľadom na vysoký stupeň zalesnenosti patrí Kanada vo výrobe celulózy a papiera medzi popredné krajiny na svete. HOSPODÁRSTVO: Časť Kanady, nazývaná Yucon v minulosti oplývala rudami striebra, zinku, olova ale aj zlata. Za čias zlatej horúčky to vyrástlo aj hlavné mesto Whitehorse. Hlavným zamestnaním obyvateľov sú v Kanade predovšetkým služby a priemysel. Čo sa týka vývozu, Kanada vyváža drevo, nákladné autá a pšenicu.

Dováža strojárske výrobky, dopravné prostriedky a priemyselný tovar. PODNEBIE: je tu rôznorodé, skôr však chladné, dlhé a mrazivé zimy striedajú letné dni s priemernou teplotou "okolo 16 stupňov". V lete, v Ottawe niekedy teploty vystúpia aj na 30 stupňov. Vysoké teploty sprevádza veľká vlhkosť vzduchu. V zime niekedy je zase aj –25 stupňov cez deň, v kuse jeden až dva týždne! Prírodné podmienky (studené a kontinentálne podnebie, otvorenosť územia v severo-južnom smere) limitujú rozsah vhodných plôch na obrábanie.

Kanada je druhý najrozľahlejší štát sveta. V Severnom ľadovom oceáne Kanade patria Ostrovy kráľovnej Alžbety a iné ostrovy. Najväčšími ostrovmi sú Baffinov o. (476 065 km˛), Ellesmerov o. (212 687 km˛) a Victóriin o. (212 128 km˛). Stred krajiny zaberá ľadovcom vymodelovaný Kanadský štít. Tvoria ho staré kryštalické a premenené horniny s početnými jazerami (Veľké Medvedie jazero 31 000 km˛; Veľké jazero otrokov 28 900 km˛; Veľké (kanadské) jazerá) a riekami (Mackenzie, Rieka sv. Vavrinca). Ku Kanadskému štítu sa na juhovýchode pridružujú značne zvetrané kryhy Apalačských vrchov a na západ od nich do výšky 1000 – 1200 m sa dvíhajúci jednotvárna prérijná krajina. Na západe Kanady sa v severo-južnom smere tiahnu viaceré rovnobežné pásma Kordiller. Obopínajú rozľahlé plošiny (Yukon, Columbia). Patria k mladým tichomorským vrásovým pohoriam. Značná časť Kordiller je zaľadnená. Z Pobrežných vrchov stekajú ľadovce smerom k fjordovým brehom. Najvyšším vrchom štátu je Mt. Logan (6050 m n. m.). Kanada má 37 Národných parkov, 129 Národných historických parkov a 12 Areas, ktoré patria do Svetového dedičstva. Je to krajina, kde sa na nedostatok veľhôr naozaj nemôžu sťažovať. Na východe sa rozkladajú tzv. Skalné vrchy, západ tvoria Pobrežné vrchy. Medzi nimi leží tzv. Náhorná plošina. Kanada pozostáva aj z poloostrovov a ostrovov.

Nerastných surovín (urán, nikel, kobalt, olovo, zinok, meď, platina, zlato, síra, azbest, ropa, zemný plyn, uhlie) má dostatok. Tvoria významnú časť vývozu. Značnú časť ťažby ovládajú kapitálovo silné podniky z USA. Väčšina elektrickej energie sa vyrába v hydroeletrárňach. Poľnohospodárska výroba (pšenica, jačmeň, ovos, raž) sa uskutočňuje v technicky dobre vybavených veľkopodnikoch alebo na rodinných farmách. V živočíšnej výrobe má vedúce postavenie chov hovädzieho dobytka, ale významný je aj chov kožušinových zvierat.

NAJ:
Najvyšší bod v Kanade sa považuje Mt. Logan, 6050 metrov, v Yucone, ďalším vrcholom je Mt. St. Elias, 5489 m