Island
Štátne zriadenie : republika
Administratívne usporiadanie : 23 okresov (sýsla)
Rozloha : 103 000 km/2
Počet obyvateľov : 300 000 (1996)
Hustota zaľudnenia : 2,9 obyv. na km/2
Hlavné mesto : Reykjavík (100 850 obyv.)
Iné významnejšie sídla : Kópavogur (16 800 obyv.), Akureyri (14 700 obyv.)
Najvyšší bod : Hvannadalshnúkur (2119 m.n.m.)
Najvýznamnejšia rieka : Thjórsá
Úradný jazyk : islandčina
Mena : islandská koruna (1 koruna = 100 aurarov)
Štátny sviatok : 17. Jún (Deň republiky)
Rasové a národnostné zloženie : Islanďania 93,9 %, Dáni 1,3 %, iní 4,8 %
Náboženstvo : evanjelické 93 %, katolícke 1 %, iné 6 %
Urbanizácia : 92 %
Priemerná dĺžka života : muži 75 rokov, ženy 80 rokov
Dojčenská úmrtnosť : 5 %
Analfabeti : menej ako 1 %
Nezamestnanosť : 4,3 %
Podiel na tvorbe HNP : poľnohospodárstvo 12 %, priemysel 30 %, služby 58 %
HDP na 1 obyvateľa : 26 580 USD
Islanďania nazývajú svoj ostrovný štát, ktorý leží v severnej časti Atlantického oceánu, ostrovom ohňa a ľadu. Spomedzi zhruba 140 sopiek je 26 činných dodnes. Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy. Intenzívnou vulkanickou činnosťou sa dostáva na povrch para a voda. Najznámejší výver Geysir prepožičial svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov. Asi desatinu ostrova aj v súčasnosti pokrývajú ľadovce. Na Islande sa nachádza najväčší európsky ľadovec Vatnajökull (8 500 km/2), ktorého hrúbka miestami dosahuje až 1000 m. Aj preto nazvali Island ľadovou zemou jeho prví objavitelia – Vikingovia v 9. storočí.
V súčasnosti sa obyvateľstvo živí najmä rybolovom, spracovaním rýb a chovom oviec. Islanďania ulovia najviac rýb na svete v prepočte na jedného obyvateľa. Pre mimoriadne nepriaznivé podmienky 80 % rozlohy krajiny je neobývaná. Takmer tretina obyvateľov žije v hlavnom meste, ktoré je zároveň hlavným strediskom cestovného ruchu.
Štátne zriadenie : republika
Administratívne usporiadanie : 23 okresov (sýsla)
Rozloha : 103 000 km/2
Počet obyvateľov : 300 000 (1996)
Hustota zaľudnenia : 2,9 obyv. na km/2
Hlavné mesto : Reykjavík (100 850 obyv.)
Iné významnejšie sídla : Kópavogur (16 800 obyv.), Akureyri (14 700 obyv.)
Najvyšší bod : Hvannadalshnúkur (2119 m.n.m.)
Najvýznamnejšia rieka : Thjórsá
Úradný jazyk : islandčina
Mena : islandská koruna (1 koruna = 100 aurarov)
Štátny sviatok : 17. Jún (Deň republiky)
Rasové a národnostné zloženie : Islanďania 93,9 %, Dáni 1,3 %, iní 4,8 %
Náboženstvo : evanjelické 93 %, katolícke 1 %, iné 6 %
Urbanizácia : 92 %
Priemerná dĺžka života : muži 75 rokov, ženy 80 rokov
Dojčenská úmrtnosť : 5 %
Analfabeti : menej ako 1 %
Nezamestnanosť : 4,3 %
Podiel na tvorbe HNP : poľnohospodárstvo 12 %, priemysel 30 %, služby 58 %
HDP na 1 obyvateľa : 26 580 USD
Islanďania nazývajú svoj ostrovný štát, ktorý leží v severnej časti Atlantického oceánu, ostrovom ohňa a ľadu. Spomedzi zhruba 140 sopiek je 26 činných dodnes. Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy. Intenzívnou vulkanickou činnosťou sa dostáva na povrch para a voda. Najznámejší výver Geysir prepožičial svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov. Asi desatinu ostrova aj v súčasnosti pokrývajú ľadovce. Na Islande sa nachádza najväčší európsky ľadovec Vatnajökull (8 500 km/2), ktorého hrúbka miestami dosahuje až 1000 m. Aj preto nazvali Island ľadovou zemou jeho prví objavitelia – Vikingovia v 9. storočí.
V súčasnosti sa obyvateľstvo živí najmä rybolovom, spracovaním rýb a chovom oviec. Islanďania ulovia najviac rýb na svete v prepočte na jedného obyvateľa. Pre mimoriadne nepriaznivé podmienky 80 % rozlohy krajiny je neobývaná. Takmer tretina obyvateľov žije v hlavnom meste, ktoré je zároveň hlavným strediskom cestovného ruchu.
Zdroje:
Lexikón štátov a území sveta - www.referaty.sk
|
