Antarktída sa rozkladá v oblasti okolo južného pólu. Jeho hlavnú časť tvorí antarktická pevnina. Patria k nemu aj viaceré ostrovy na juhu Atlatického a Indického oceána. Takmer celý povrch Antarktídy pokrýva pevninový ľadovec. Nad ľadovec vystupuje iba niekoľko skalnatých pohorí. Najvyššie je mladé vrásové pohorie. Najvyšší vrch je Vinson a na Viktóriinej zemi činná sopka Erebus. Ľadovec sa pomaly posúva smerom k pobrežiu. V lete sa ľadovce lámu a veľké kryhy plávajú v okolitých moriach. Žijú tu kolónie tučniakov, tuleňov a vtákov. Najbohatší je život v okrajových moriach, kde žijú rozličné druhy rýb. Ich hlavnou potravou je planktón a kôrovce. Dôsledkom dlhodobého lovu veľrýb a tuleňov hrozilo ich vyhubenie, preto bola prijatá medzinárodná dohoda o zákaze ich lovu. Antarktída je najchladnejší svetadiel na Zemi. Najnižšiu teplotu –89,2°C namerali na ruskej stanici Vostok.

Sú tam nepriaznivé podmienky pre život, preto tam žijú ľudia iba vo výskumných základniach. Vedci objavili obrovské nerastné bohatsvo. Sú to ložiská rúd, farebných kovov, uránu, uhlia a ropy. Nerastné suroviny sa neviužívajú lebo ich ťažba je veľmi nákladná. Antarktída nepatrí žiadnemu štátu. V roku 1959 bola uzatvorená dohoda, podľa ktorej je Antarktída medzinárodné územie. Pevná zem Antarktídy je pochovaná pod obrovskou vrstvou ľadu, ktorý pokrýva 99,6% povrchu krajiny.Ľadovcový štít vznikol vrstvením snehu za viac ako 100 000 rokov.Štít viaže prevažnú časť sladkej vody na Zemi a 90% všetkej vody zamrznutej v ľadovcoch. Ak by sa ľad roztopil, hladina svetového oceánu by stúpla o 64 m. Ľad má takú veľkú hmotnosť, že väčšinu antarktickej pevniny stláča pod hladinu mora. Kril - takto sa volajú malé kôrovce podobné ráčikom s dĺžkou do 5 cm. Živia sa planktónom a inými menšími kôrovcami a vyskytujú sa v takých obrovských množstvach, že niekedy sfarbia moria okolo Antarktídy naružovo.