Z európskeho hľadiska je Island unikátna krajina. V žiadnej inej nenájdeme takú dynamicky sa meniacu prírodu. Na ostrove sa prebúdzajú sopky, ľadovce obrusujú horské masívy a tráva spolu s machmi a lišajníkmi obrastá vyvreté horniny.

Niekedy iba na krátky čas, kým sa vulkány opäť neprebudia.

Priplávali sme do prístavu Seydisfjördur, malej osady ležiacej v jednom východnom fjorde. Po chvíli sme sa dostali na jedinú cestu prvej triedy pre autá, ktorá tvorí okruh okolo celého ostrova. Je aj najlepšie udržiavaná. Na islandských cestách nie je ničím neobvyklým, keď vás zdrží valec, ktorý zarovnáva práve opravenú vozovku. Cesty často nedokážu odolať prírodným živlom. Väčšina bohatších zahraničných turistov si prenajíma terénne vozidlá s náhonom na všetky štyri kolesá. Dokonca islandské autobusové spoločnosti využívajú autobusy založené na tomto princípe. Potom dokážu prepraviť záujemcov aj do najneprístupnejších atraktívnych oblastí. Osobné autá premávajú najmä vo väčších mestách.

Cestou na sever sme šli cestou po jednotvárnej krajine kamenia a kúdoliaceho sa sopečného prachu. Tu tečie ľadovcová rieka Jökulsá a Fjöllum, ktorá prekonáva niekoľko skalných prahov. Na najvyššom z nich padá Dettifoss - najmohutnejší vodopád v Európe. Jeho vody niekedy nie sú biele, lebo mohutný prúd stále unáša kamene, piesok a prach. Táto rieka vytvorila mohutný kaňon. Geológovia tvrdia, že kaňon vznikol pri prírodnej katastrofe jökulhlaup - obrovskej povodni. Keď exploduje sopka pod ľadovcom, rozpustená masa ľadu sa valí údolím a ničí každú prekážku. Spomínaný kaňon sa nachádza v národnom parku Jökulságljufür. Turista tu počas celodennej túry uvidí bizarné čadičové výtvory a hory, ktorých vrcholky sú úplne červené. Nižšie prevláda zelená farba, rastú tam machy. Popínavé vŕby a brezy pripomínajú bonsaje v prírode. Neustály silný vietor im totiž nedovoľuje rásť príliš vysoko.

Oblasť jazera Mývatn poskytuje učebnicové ukážky kráterov sopiek, dymových stĺpov a bublajúceho bahna. Mývatn znamená po islandsky "mušie jazero" a skutočne celá oblasť je rajom miniatúrnych mušiek, ktoré znepríjemňujú život na každom kroku. Veľkou atrakcioou je neďaleká sopka Krafla. Pod ňou dochádza k obrovskému uvoľňovaniu sírnych plynov, preto pred niekoľkými rokmi bola vystavená elektráreň, ktorá využíva plyny na pohon turbín. V okolí sopky sú ešte čerstvé čierne lávové polia. Na druhej strane jazera sa týči plynový kráter Hverfjall, ktorý má pekný pravidelný kruhový tvar. Priamo pri brehu je skupina tzv. pseudokráterov, ktoré nevznikli erupciou, ale vyformovaním lávy pomocou vodnej pary.

Island, to nie je iba nedotknutá príroda, ale aj dávna história a kultúra. V tomto roku ostrov oslavuje milénium prijatia kresťanského učenia. Na trávnatých pláňach v národnom parku Tingvellir vznikol v roku 930 údajne najstarší parlament na svete. V roku 1974, pri tridsiatom výročí vyhlásenia nezávislosti od Dánska, sa tu zišla štvrtina obyvateľstva celého Islandu.

Hlavné mesto Reykjavík je jedno z najčistejších miest v Európe. Nenachádzajú sa tam takmer žiadne komíny tovární. Tento rok bolo vyhlásené ako Európske mesto kultúry. Pri morskom nábreží boli vystavené výtvory moderného súčasného umenia symbolizujúce Island, prírodu a život ľudí. Domácnosti aj verejné inštitúcie sú vyhrievané termálnou vodou. Dokonca i v zime, keď celý Island je pod snehom, chodníky v meste sú holé, pretože ich vyhrieva horúca voda. Príroda tam vie narobiť nesmierne škody, keď vybuchne vulkán alebo nastane povodeň. Ale naopak, poskytuje nesmierne energetické bohatstvo, ktoré poskytuje termálnu vodu, umožňuje pestovať ovocie a zeleninu v skleníkoch, umožňuje vyrábať nadbytok elektriny, takže Island ju predáva do zahraničia. Najdôležitejšiu úlohu v hospodárstve hrá rybársky priemysel, ktorý predstavuje 80 % vývozu krajiny.

Veľký význam v islandskej kultúre majú knihy. Podľa štatistík sú Islanďania prví na svete v počte vydaných titulov na obyvateľa. V každom väčšom meste je knižnica, kde trávi veľa času najmä mnoho detí. V kníhkupectvách sa popri domácich knihách hojne vyskytujú aj mnohé tituly v angličtine alebo nemčine. Islandčina patrí do germánskej vetvy jazykov, ale počas stáročí sa zmenila len veľmi nepatrne. Preto i dnes islandskému školákovi nerobí problém prečítať si hrdinské ságy z 12. storočia, ktoré patria k najväčšiemu kultúrnemu bohatstvu,

Po Reykjavíku sme sa vydali do dúhových hôr Landmannalaugar. Míňajúc asi najznámejší vulkán na ostrove Heklu sme sa tam pomaly dostali po kamenistej ceste. Sopečné horniny liparit a obsidián vytvorili z tohto pohoria neobyčajné divadlo, ktoré sa znásobuje slnečným svetlom. Rôzne odtiene oranžovej, červenej, zelenej a čiernej kontrastujú s ľadovými poliami. Pobyt v týchto horách by bol zážitkom pre každého amatérskeho geológa.

Južné pobrežie Islandu je pomerne zelené, preto sme z cesty pozorovali osamelé farmy, kde sa pásli ovce, alebo čierne a hnedé islandské kone. Sveter z ovčej vlny patrí k vyhľadávaným suvenírom. Islandské kone sú veľmi špecifické plemeno, pretože vďaka izolovanosti Islandu sa nekrížili počas celých stáročí so žiadnym iným plemenom. Sú veľmi dobre fyzicky stavané a vytrvalé. Používajú sa ako ťažné zvieratá.

Island sa okrem nespočetných vodopádov a sopiek pýši i ľadovcami. Práve na juhovýchode sa nachádza najväčší európsky a tretí svetový ľadovec Vatnajökull. Na mnohých miestach dosahuje výšku až dva kilometre a pri národnom parku Skaftafell sa týči aj najvyššia hora Islandu Hvannadalsnukúr. Najväčší zážitok je ľadovcové jazero Jökulsárlon, v ktorom plávajú kryhy odlamujúce sa z ľadovca. Je to aj domov tuleňov a vodného vtáctva.

Táto krajina poskytne neopakovateľné zážitky tým, čo túžia vidieť nedotknutú prírodu. Chodiť po turistických chodníkoch a nestretnúť ani jedného človeka za celý deň. Ja som za tých pätnásť dní, čo som strávil na Islande videl prírodu v tom pravom zmysle slova.