Mexiko

POVRCH:
Mexiko leží na najjužnejšom cípe Severnej Ameriky. K Mexiku patrí aj 22 ostrovov, z ktorých väčšina má sopečný pôvod.

Rieky:
Najdlhšou riekou Mexika je rieka Rio Bravo (3023 km). Pramení v USA a vlieva sa do Mexického zálivu. Do Mexického zálivu sa tiež vlieva rieka Pánuco (680 km). Pramení na Mexickej vysočine a je splavná v dĺžke 250 km. Ďalej je to rieka Papoloapan (510 km). Táto rieka sa vlieva do mora v prístave Alva – Rado v štáte Veracruz. Najkratšou riekou Mexika je rieka Coatzacoalcos (300 km). Medzi rieky vlievajúce sa do Tichého oceánu patrí Colorado. Colorado tvorí len malú hranicu Mexika s USA, kde aj pramení. Rieka Rio Grande de Santiago tvorí najvýznamnejší zavlažovací systém v Mexiku. Umožňuje intenzívnu rastlinnú výrobu v dôležitej oblasti El Bajío. Medzi ďalšie rieky vlievajúce sa do Tichého oceánu patria Fuerte (540 km) a Balsas.

Pohoria:
Povrch Mexika je hornatý. Tvoria ho dve veľké okrajové pohoria a to Sierra Madre Occidental na západe a Sierra Madre Oriental na východe. Medzi pohoriami je náhorná plošina Meseta Central , ktorá dosahuje nadmorskú výšku 900 – 1000 m, na severe a na juhu až 2000m. Na juhu Mexika sa pohoria spájajú a dosahujú najväčšiu n. v. Najvyšší vrch v Mexiku sa nachádza v pohorí Pico de Orizaba a volá sa Citlaltépetl (5699 m n. v.)

PODNEBIE:
Prevláda tu vlhké, tropické a púštne podnebie. Striedajú sa tu dve ročné obdobia. Horúčavy a dažde sa tu vyskytujú od mája do októbra. Od decembra sa vyskytujú severné vetry, ktoré veľmi ovplyvňujú podnebie vo vnútrozemí. V tomto období sa veľmi ochladí a dokonca aj mrzne.

PODY:
V Mexiku je nedostatok úrodnej pôdy. Vyskytuje sa tu veľké množstvo neúrodných pôd cez šedozeme a černozeme až po malé množstvo úrodnej pôdy, ktorá tvorí len 15% územia. Ostatných 28% pokrývajú vysoko položené pôdy, 23% tvoria púšte a polopúšte, 34% pokrývajú lesy, 35% vysokohorské pastviny, 9% rovinaté pastviny a 7% skaly.

RASTLINSTVO:
Rastlinná výroba je pre Mexiko veľmi dôležitá. Poloha a členitosť umožňuje v Mexiku pestovať rozličné druhy plodín. Pestujú sa plodiny tropické, plodiny vyžadujúce suché až polosuché podmienky, ale aj plodiny mierneho pásma, ktoré možno pestovať aj na náhorných plošinách.

ŽIVOČÍŠSTVO:
Živočíšna výroba je napriek chovaniu veľkého počtu zvierat menej významná. Chová sa prevažne dobytok.

OBYVATEĽSTVO:
Prevažnú časť obyvateľstva v Mexiku tvoria Mestici, ktorých je až 60%. Ďalších 30% tvoria domorodé kmene, 9% obyvateľstva tvoria Európania a 1% iné.

POĽNOHOSPODÁRSTVO:
Poľnohospodárstvo sa zameriava najmä na rastlinnú výrobu. V pestovaní kukurice, ktorá je hlavnou plodinou v krajine zaberá Mexiko 6. miesto na svete.
Pestuje sa: kukurica, káva, ryža, cukrová trstina, kakao, tabak, bavlna, palma kokosová, agave, bôb...
Chová sa: baraní dobytok, ovce, ošípané, kone, hovädzí dobytok...

PRIEMYSEL:
Priemysel je rozvinutý najmä v mestách Mexiko City, Monterrey a Guadalajara. Mexiko je po Venezuele najväčším producentom ropy v Latinskej Amerike.
Ťaží sa: ropa, zemný plyn...
Hlavný priemysel: elektronický, strojársky, potravinársky, hutnícky, textilný, banský...

ZAUJÍMAVOSTI:
1. Z dôvodu, že si Mexiko vzalo veľké pôžičky, ich splácanie zaťažuje štát. Preto je druhu najzadĺženejšou krajinou sveta (najzadĺženejšia krajina sveta je Brazília)
2. Mexiko City je najväčším mestom na svete. Leží na mieste starobylého mesta Tenochtitlán, ktoré bolo hlavným mestom Aztékov .
3. V Mexiku sa každý rok koná slávnosť na pamiatku zosnulých. Volá sa Deň mŕtvych a býva koncom októbra. Rodiny si robia pikniky na hroboch svojich príbuzných. Keď príde noc, zapália na cintoríne sviečky.
4. Pred viac ako 1 000 rokmi tu Mayovia vybudovali impozantné chrámy. Mayská spoločnosť bola na vysokom stupni vývoja už dávno pred príchodom Španielov v 16. Storočí.

POUŽITÁ LITERATÚRA:
Mexiko: Mexiko, s. 26 – 121, Pressfoto, Praha, 1981
Krajiny sveta: Mexiko, s. 467 – 473, Pravda, Bratislava, 1975
Zemepis: Mexiko, s. 41 – 43, Litera, Bratislava, 1993
Obrazový atlas sveta: Mexiko, s. 58 –59, Slovart, Bratislava, 1992
Školský atlas: Mexiko, s. 104 –105, Ikar, Bratislava, 1999
Veľká detská encyklopédia: Stredná Amerika a Karibská oblasť, s. 356 –357, Praha, 1994
http://www.mexico-travel.com