Na začiatku 20.storočia boli Košice, tak ako aj celé Slovensko, súčasťou Rakúsko-Uhorska. Dualistický politický systém v Rakúsko-Uhorsku vyvolával čoraz väčšiu nespokojnosť ostatných národov v ríši. Slovenský národ bol vystavený bezohľadnému odnárodňovaniu a maďarizácii, český národ musel čeliť centralizačným snahám Viedne. V boji proti viedenskému centralizmu a maďarizácii sa stali Slováci a Česi prirodzenými spojencami. Kultúrna a čiastočne aj politická spolupráca vytvorila základňu, kde sa zrodila myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov. V roku 1914 vypukla 1. svetová vojna.

V zime 1914/15 sa bojovalo aj na východe Slovenska, keď front prechádzal mestami Bardejov-Svidník-Stropkov-Medzilaborce-Humenné-Snina. Československý odboj, ktorý sa vytvoril v zahraničí, využíval všetky prostriedky (najmä styky gen.Štefánika a T.G.Masaryka) na to, aby štáty Dohody získal pre československú samostatnosť. Postoje dohodových politikov a vlád sa menili v súvislosti s celkovým vývojom na frontoch aj v zázemí. Ešte na zač. roku 1918 Francúzsko, V.Británia ani USA nepredpokladali možnosť rozdelenia Rakúsko-Uhorska. Presvedčila ich až aktívna účasť čs. légií na Sibíri po boku dohodových vojsk. 28.10.18 bola v Prahe vyhlásená ČSR a v dňoch 29.-30.10.18 sa konštituovala štátna moc aj v ostatných mestách v Čechách, na Morave a v Sliezsku. Na Slovensku však bola situácia vzhľadom k celkovému predchádzajúcemu vývoju odlišná, komplikovaná a pre vznik nového štátu menej priaznivá.

30.10.1918 sa v Turč.Sv.Martine zišlo (za "asistencie" maďarskej polície pred budovou) asi 200 predstaviteľov slov. politickej scény, ktorí oficiálne ustanovili SNR a bez toho, aby vedeli o situácii v Čechách -teda o vyhlásení ČSR- prijali dokument -Deklarácia slov. národa, ktorý vošiel do histórie ako Martinská deklarácia. Týmto dokumentom sa Slovensko pripojilo k spoločnému štátu s Čechmi. Celková situácia nového štátu však nebola jednoduchá. Bolo treba zabezpečiť hranice nového štátu a vytvoriť štruktúry správnych a mocenských orgánov. Najmä na Slovensku bolo treba uznanie nové štátu najprv presadiť, lebo aj po 30.októbri 1918 mala reálnu moc na území Slovenska budapeštianska vláda, ktorá disponovala vojskom, žandármi, príslušnými úradmi aj novovytváranými maďarskými Národnými gardami. Preto bolo potrebné územie nového štátu najprv obsadiť vojensky. Hlavne situácia na východe Slovenska ničím nepripomínala vznik nového štátu.

Masové vystúpenia ľudu, ktoré sa v tom čase odohrávali hlavne na vidieku a mali skôr živelný charakter, boli namierené voči vojnovým zbohatlíkom a obchodníkom. Dobe vládol chaos. V Prešove a 11.12.1918 v Košiciach vyhlásila novovzniknutá Východoslovenská národná rada na čele s prešovským župným archivárom Viktorom Dvorcsákom "Východoslovenskú republiku" pod "patronátom" Maďarska, poľská armáda začala obsadzovať Oravu a Spiš, niektoré nemecké spišské mestá vyhlasovali samostatnosť. Až nóta z 25.12.1918, ktorú spojenci zaslali maďarskej vláde, donútila maď. jednotky k postupnému odchodu z vyznačeného územia za demarkačnú čiaru (vytvorená 27.11.1918-Pichonova línia), V dňoch 25.-27.12.1918 začal východ Slovenska obsadzovať 30. a 32.čs.strel.pluk. Po stiahnutí sa maďarskej armády (gen.Berzeviczy) boli Košice 29.12.1918 obsadené bez boja 30.streleckým plukom (plk.Schöbl). 16.1.1919 bolo v Košiciach zriadené Krajinské vojenské veliteľstvo. Územie Slovenska bolo úplne oslobodené do konca januára 1919. Ani po obsadení Slovenska čs. vojskom nebola situácia pod kontrolou.

Odpor a sabotáž maď. štátneho aparátu zvyšovali na Slovensku napätie a nespokojnosť, živenú aj ťažkou hospodárskou situáciou, chaosom, problémami so zásobovaním. Postupne boli prepúšťaní maď. štátni úradníci, ktorých nahradili úradníci českí. Ale už od konca apríla, potom, čo 21. marca 1919 bola vyhlásená Maďarská republika rád, na dočasnej hranici znova prepukli boje. Najprv zaútočili na MRR vojská Rumunska a ČSR, potom vojská maďarskej Červenej armády podnikli protiútok a obsadili 2/5 územia Slovenska. Na obsadenom území bola dňa 16.6.19 vyhlásená Slovenská republika rád. 22.6.1919 sa v Košiciach konala manifestácia, ktorú viedol "predseda rady ľudových komisárov" SRR, český komunista a účastník Októbrovej revolúcie Antonín Janoušek. Väčšina slovenskej spoločnosti však tento pokus o nastolenie diktatúry proletariátu odmietala. V čase vzniku SRR však už čs. vojská prešli do protiútoku a 5.7.1919 už bola južná hranica zabezpečená. Po rokoch vojen a rôznych bojov sa situácia začala postupne stabilizovať. Slovensko, ktoré sa vymanilo spod Maďarskej nadvlády sa však stalo agrárnym príveskom Česka a rezervoárom lacnej pracovnej sily. Nerozvinutosť priemyslu a agrárne preľudnenie sa "riešili" vysťahovalectvom. Od konca 19.storočia do začiatku 2.svetovej vojny odišli do západnej Európy a do zámoria za prácou tisíce obyvateľov Košíc a okolia. (z celého Slovenska to bolo 720 000 ľudí - takmer štvrtina Slovákov)

1924 - založená tradícia pretekov Medzinárodný maratón mieru (zal.Ing.Bukovský a pplk.Zikmund) 1925 - 4.krajinské vojenské veliteľstvo presťahované z Užhorodu do Košíc V roku 1929 bolo v Košiciach zriadené prvé československé štátne reálne gymnázium (Kováčska 28), ktorého prvým riaditeľom sa stal Karol Murgaš. Pri stavebných prácach na meštiackom dome na Hlavnej ulici v roku 1935 bolo nájdených 2920 zlatých mincí, 3 medaily a zlatá renesančná reťaz z 15.-17.stor. Tento nález vošiel do histórie ako Košický zlatý poklad. V roku 1937 bola v Košiciach založená prvá technická vysoká škola na Slovensku dnes Technická univerzita.