Teplota:
Teplo dostáva vzdušný obal Zeme od Slnka vo forme IČ žiarenia. Na základe zmeny teploty s výškou hovoríme, že atmosféra je stratifikovaná a rozoznávame 5 základných vrstiev:
1. Troposféra (0 – 15 km) – teplota s rastúcou výškou klesá približne 6 °C na 1 km. Na hornej hranici dosahuje 215 – 220 K. Nad troposférou je niekoľko kilometrov hrubá vrstva vzduchu stálej teploty – tropopauza. Vzduch sa v troposfére zohrieva vplyvom tepla vyžarovaného povrchom Zeme.
2. Stratosféra teplota sa zvyšuje až po hornú hranicu stratosféry (do 50 km) na hodnotu 0 °C t.j. 273 K. Stratosféra je teda oblasť so stálou inverziou teploty. Pre svoju nepohyblivosť je teda tou oblasťou ovzdušia, ktorá je veľmi citlivá voči znečisteniu. Vzrast teploty v stratosfére sa vysvetľuje tým, že v tejto oblasti je ozón relatívne vysoko koncentrovaný, maximálne koncentrácia sa dosahuje v oblastiach 25 – 35 km a nazýva sa ozónosféra. Ozónosféra absorbuje UV žiarenie s vlnovými dĺžkami kratšími ako 300 nm, ktoré je schopné usmrcovať mikroorganizmy a poškodzovať bunky v živočíšnom a rastlinnom tkanive. Veľkým nebezpečenstvom pre ozónovú vrstvu je rozvoj nadzvukového letectva, spaľovanie fosílnych palív, používame dusíkatých hnojív, freónov a halónov, jadrové výbuchy apod. .
3. Nad stratosférou sa v úzkej oblasti nepresahujúcej 5 km rozprestiera startopauza s nulovým teplotTu sa teplota opäť znižuje a končí mezopauzou.
4. Nad ňou sa nachádza termosféra siahajúca do výšky 800 km (vzrast teploty s výškou). V tejto oblasti je zvýšená koncentrácia elektrónov. Elektróny spolu s pozitívne nabitými iónmi tvoria elektricky neutrálnu vodivú plazmu. Zdrojom energie pre ionizáciu je ultrafialové a röntgenové žiarenie Slnka s vlnovou dĺžkou niže 102,7 nm. Hranicu medzi termosférou a najvyššie sa nachádzajúcou exosférou tvorí termopauza.
5. V exosfére sa voľná dráha molekúl ovzdušia zväčšuje, že môžu unikať do kozmu iným gradientom. Oblasť nad stratopauzou (do výšky približne 80 km) – mezosféra.
Vývoj emisií oxidu siričitého a tuhých znečisťujúcich látok:
Emisie tuhých znečisťujúcich látok (TZL) aj oxidu siričitého (SO2) sa od roku 1990 plynule znižujú, čo je okrem poklesu výroby a spotreby energie spôsobené aj zmenou palivovej základne v prospech ušľachtilých palív a zlepšovaním akostných znakov používaných palív. Klesajúci trend emisií SO2 od roku 1996 pokračoval aj v roku 2000 v dôsledku zníženia spotreby hnedého, čierneho uhlia a ťažkého vykurovacieho oleja. Súčasne vzrastá spotreba zemného plynu. Emisie SO2 v roku 2000 poklesli v porovnaní s rokom 1989 o 76,39% a emisie TZL o 81,8%.
Vývoj emisií oxidov dusíka
Emisie oxidov dusíka (NOx) vykazovali v období od roku 1989 mierny pokles. Mierne zvýšenie emisií v roku 1995 súviselo so zvýšením spotreby zemného plynu. Pokles emisií oxidov dusíka v roku 1996 bol zapríčinený zmenou emisného faktora, zohľadňujúcou súčasný stav techniky a technológie spaľovacích procesov. Znižovanie spotreby tuhých palív od roku 1997 viedlo k ďalšiemu poklesu emisií NOx. Emisie NOx v roku 2000 poklesli v porovnaní s rokom 1989 o 49,76%.
Vývoj emisií oxidu uhoľnatého
Emisie oxidu uhoľnatého (CO) mali od roku 1989 klesajúcu tendenciu, ktorá bola spôsobená najmä znížením spotreby a zmenou zloženia paliva vo sfére malospotrebiteľov. Emisie CO zo spaľovacích procesov vo veľkých zdrojoch tiež mierne klesajú. Na celkových emisiách CO z veľkých zdrojov sa najvýznamnejšie podieľa priemysel železa a ocele. Pokles emisií CO v roku 1992 bol spôsobený poklesom objemu výroby železa a ocele. Po náraste ich výroby v roku 1993 na úroveň z roku 1989 sa úmerne zvýšili aj emisie CO. Pokles emisií oxidov uhlíka v roku 1996 súvisel s pôsobením opatrení na obmedzovanie emisií CO v najvýznamnejšom zdroji tohoto sektoru. Od roku 1996 pokračoval mierny pokles emisií až do roku 1999. V roku 2000 bol zaznamenaný mierny nárast emisií CO. Emisie CO v roku 2000 poklesli v porovnaní s rokom 1989 o 37,8%.
Bilancia emisií prchavých organických látok
Prchavé organické látky (VOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka a za prítomnosti slnečného žiarenia môžu produkovať fotochemické oxidanty. Emisie VOC poklesli v roku 1999 v porovnaní s rokom 1990 o 47 %. Tento vývoj bol zapríčinený najmä poklesom spotreby náterových látok a postupným zavádzaním nízkorozpúšťadlových typov náterov, rozsiahlym zavádzaním opatrení v sektore spracovania ropy a distribúcie palív, zmenou palivovej základne v energetike a zmenou automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom.
Bilancia emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov (TK) majú od roku 1990 taktiež klesajúci trend, napríklad emisie Pb poklesli v roku 1999 v porovnaní s rokom 1990 o 68,82%. Okrem odstavenia niektorých zastaralých neefektívnych výrob, tento trend ovplyvnili rozsiahle rekonštrukcie odlučovacích zariadení, zmena používaných surovín a najmä prechod na používanie bezolovnatého benzínu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Atmosféra
Dátum pridania: | 29.03.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | sabčiatko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 995 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 6m 40s |
Pomalé čítanie: | 10m 0s |
Podobné referáty
Atmosféra | SOŠ | 2.9871 | 911 slov | |
Atmosféra | SOŠ | 2.9284 | 698 slov | |
Atmosféra | SOŠ | 2.9425 | 5372 slov | |
Atmosféra | SOŠ | 2.9396 | 1992 slov | |
Atmosféra | SOŠ | 3.0041 | 771 slov | |
Atmosféra | SOŠ | 2.9401 | 2923 slov | |
Atmosféra | SOŠ | 2.9548 | 59 slov | |
Atmosféra | SOŠ | 2.9614 | 543 slov | |
Atmosféra | GYM | 2.9290 | 1710 slov | |
Atmosfera | GYM | 2.9584 | 755 slov |