Po vykonaní maturitných skúšok (maturitné predmety si možno vybrať podľa budúceho zamerania na univerzite) absolventi obdržia certifikát GCSE (General Certificate of Secondary Education), ktorý im umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu. Vysoké školy
Základné univerzitné štúdium trvá na univerzitách 3 – 4 roky, na lekárskej, veterinárnej a právnickej fakulte 5 – 6 rokov. Tituly absolventov sú rôzne podľa jednotlivých univerzít. Najčastejšie tituly sú: bakalár umení, bakalár vied, doktor filozofie, atď. Veda
Británia patrí ku krajinám s vysokou úrovňou vedy a kultúry. Preslávil ju po celom svete celý rad vynikajúcich britských vedcov a technikov, o čom svedčí aj vysoký počet britských nositeľov nobelových cien. Vládnym orgánom, ktorý zodpovedá za vedecký výskum, je ministerstvo školstva a vedy. Má k tomu ustanovené zvláštne poradné orgány, výskumné rady. Sú to napríklad: lekárska výskumná rada, poľnohospodárska výskumná rada, výskumná rada pre životné prostredie, výskumná rada spoločenských vied.

2.5 DEJINY A PAMIATKOVÁ STAROSTLIVOSŤ
Britské ostrovy boli osídlené už okolo roku 3 000 p.n.l. Ibermi, o čom svedčia aj dve monumentálne pamiatky v okrese Wiltshire na Salisburskej planine, Stonehenge a Avebury. V roku 43 n.l. prišli Rimania a dali krajine jej dnešné pomenovanie – Britannia. Neskôr, zhruba v období veľkého sťahovania národov v piatom storočí, sem zavítali Anglovia a Saxovia z územia súčasného Nemecka, Dánska a Nizozemska. Z invázie Anglov dostalo Anglicko meno „Angle – Land“. V 9. storočí sa objavili Vikingovia pôvodom z Dánska a Nórska a v 11. storočí podnikli veľkú inváziu na Britské ostrovy Normani, pôvodom z Francúzska. Títo zahnali Keltov do Wallesu a Škótska. Kelti prežili aj v Írsku. Angličania sú teda potomkami všetkých invázií, ale viac, ako ktorýkoľvek iný, ich poznačil vpád Anglo-Saxov. Vývojmi Normanov bol proces feudalizácie ukončený. Zem bola politicky zjednotená, pričom centralizovaná štátna moc bola silnejšia ako moc feudálov. Politika kráľovského dvora nie vždy zodpovedala záujmu zeme ako celku, preto vyvolávala rad opozičných vzbúr a v tomto pohnutom období v roku 1265 vznikol prvý parlament, ktorý bol pôvodne stavovským zhromaždením a o sto rokov neskôr sa rozdelil na dve komory. Proces integrácie celej dnešnej Británie začal pripojením Wallesu. V 14. storočí sa walleský kráľ Llevellyn Veľký pokúsil zjednotiť walleský ľud do boja proti Angličanom. Odboj trval tri generácie a počas vlády jeho vnuka Llevellyna Posledného bol Walles porazený a v roku 1301 ho Eduard I. of England pripojil k anglickej korune a svojho najstaršieho syna menoval princom walleským. Táto tradícia je dodržiavaná dodnes.