Veľká Británia

Úvod
1 Názov štátu: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

2 Politický systém: Veľká Británia je parlamentná monarchia s demokratickou formou vlády. Predstaviteľov vlády volia občania starší ako 18 rokov v parlamentných voľbách na obdobie piatich rokov.

3 Orgány štátnej moci a správy: Súčasnou hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II. (Elizabeth the II.) Vydala sa v roku 1947 za princa Filipa, vojvodu z Edinburghu. Po smrti svojho otca Georga VI. V r. 1953 nastúpila na trón. (Jej oficiálny titul znie: Alžbet II. Z milosti božej kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jeho ďalších ríši a území, hlava Commonwealthu, obhájkyňa viery.)
Kráľovná vo všetkých oblastiach personifikuje štát: je najvyšším súdnym orgánom, vrchným veliteľom ozbrojených síl a hlava anglikánskej cirkvi. V praxi sú jej právomoci veľmi obmedzené. Kráľovná jedná podľa doporučení vlády, ktoré nemôže ignorovať. Parlament má povinnosť informovať ju o všetkých dôležitých otázkach. Parlament zvoláva, odročuje a rozpúšťa, podpisuje ním schválené zákony, ktoré takto vstupujú do platnosti. Okrem predsedov a členov vlády menuje do funkcií štátnych predstaviteľov vo všetkých oblastiach: sudcov, dôstojníkov armády, vedúcich činiteľov cirkvi a pod. Vykonáva tiež radu ceremoniálnych funkcií: prijímanie veľvyslancov, štátnych návštev atď.
Parlament je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného kráľovstva. Má dve komory: Snemovňa lordov a Dolná snemovňa. Funkčné obdobie parlamentu je 5 rokov.
Snemovňa lordov sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual) a z lordov svetských (Lords temporal). Do prvej skupiny patria biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov anglickej cirkvi. Do druhej skupiny patria dediční lordi a doživotní lordi, ktorí vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Zasadania v snemovne lordov sa prakticky nikdy nezúčastnia všetci pretože spolu ich je okolo 1 200. Snemovni lordov predsedá lord kancelár a v britskom parlamentnom systéme tvorí krajne konzervatívny prvok.
Dolná snemovňa je tvorená 635 poslancami zvolenými vo všeobecných voľbách, pričom 516 poslancov zastupuje Anglicko, 71 Škótsko, 36 Wales a 12 Severné Írsko. Jej hlavnou úlohou je prejednávať a schvaľovať zákony regulujúce život v krajine, vytvárať zákonodárne predpoklady fungovania štátu.
Vláda je veľmi početná. Má viac ako 100 členov: štátnych tajomníkov, ministrov, parlamentných tajomníkov a podtajomníkov. Všetci sú menovaní kráľovnou na návrh predsedu vlády.

Väčšina členov vlády je poslancami Dolnej snemovne. Z veľkej časti vládne právomoci vykonáva sám predseda vlády (Tony Blaire) a vládny kabinet tvorený 20-25 najskúsenejšími ministrami. O zložení kabinetu rozhoduje ministerský predseda. Predseda vlády je súčasne vrchným správcom štátnych financií a hlavou štátneho aparátu. Informuje kráľovnú o zámeroch vlády a dohliada na činnosť jednotlivých ministrov.

4 Administratívne členenie: Veľká Británia pozostáva z Anglica, Walesu, Škótska a Severného Írska. Anglicko a Wales tvorí 53 grófstiev s 369 okresmi, Severné Írsko 26 okresov, Škótsko 9 oblastí s 53 okresmi. Samostatné administratívne jednotky sú Great London, ostrov Man a Normandské ostrovy.

5 Hlavné mesto a významné veľkomestá: Najväčším mestom je hlavné mesto Londýn, ktoré má v aglomerácii viac ako 9 miliónov obyvateľov. Zaberá 1 580 km2 a nachádza sa v juhovýchodnom Anglicku, pozdĺž oboch brehov rieky Temža, 75 km nad jej ústím. Jadrom mesta je The City, kde v 1. stor. p. n. l. stála osada zvaná Llyn-din. Potom ako si ju podrobili Rimania premenovali ju na Londínium. V r. 1066 sa Londýn stal sídlom Williama Dobyvateľa, ktorý tam dal postaviť zámok Tower, jednu z najznámejších pamiatok Londýna.
Londýnske City je strediskom medzinárodného obchodu, finančných operácií a bánk, poisťovní, búrz, sídli tu tiež BBC. Do tejto časti spadá tiež celý rad historických a kultúrnych pamiatok ako napr. Londýnska veža (Tower of London), katedrála Sv. Pavla (St. Paul´s cathedral), Mansion House – sídlo londýnskeho starostu a ďalšie.
Westminster patrí tiež k veľmi známym častiam Londýna. Jeho dominantou sú Parlamentné domy s Big Benom, Westminsterská katedrála, Buckinghamský palác, Whitehall, Downing street 10 – sídlo britského predsedu vlády. The West End je územie centrálneho Londýna, na sever od Oxford streed – nákupného centra Londýna, Regent street. Nachádzajú sa tam strediská zábavy ako Piccadilly Circus – kde sa nachádzajú dve najväčšie kiná Británie: Odeon a Empire, koncentrácia divadiel, diskotéky, živá hudba, potulní umelci bavia okoloidúcich svojimi kúskami. Odtiaľ sa dá popri radoch početných obchodov a krámikov prejsť za 10 minút na Leicesterské námestie a odtiaľ za ďalších 10 minút na Trafalgárske námestie. Tam stoja obrovské fontány, pomník admirála Nelsona a monumentálne sochy levov.

Turisti zo všetkých kútov sveta tu oddychujú a opájajú sa atmosférou Londýna.
Baker street je známa predovšetkým múzeum voskových figurín, jednou z najnavštevovanejších atrakcií Londýna.
Za pekného počasia je hodné prejsť sa po rozsiahlych parkoch, z ktorých najznámejšie sú: Hyde park, Green park a St. James park.
Veľký význam pre život veľkomesta má doprava. Hádam najjednoduchšie je dopravovať sa metrom, ktoré má 9 dráh: Bakerloo line, Central line, Circle line, District line, Jubilee line, Metropolitan line, Northern line, Piccadily line a Victoria line. Spoje sú veľmi frekventované a v centrálnych častiach sa nečaká na metro viac ako 3-5 minút. Účelne spája všetky kúty Londýna a odľahčuje pozemné cesty.
V Londýne sa nachádza množstvo stredných škôl a univerzít, knižníc, múzeí, divadiel, kín, koncertných sál a množstvo pamätihodností a každý návštevník si tu môže nájsť svoje.
Významné veľkomestá:
Birmingham je 2. najväčšie mesto s viac ako 1 500 000 obyvateľmi. Je to významné priemyselné, obchodné a dopravné stredisko. Leží uprostred Čierneho kraja (Black Country), nazvaného podľa veľmi znečistenej priemyselnej oblasti, v metropolitnom grófstve West Midlands, asi 180 km severozápadne od Londýna. V meste a jeho okolí sú umiestnené automobilky: Triumph, Jaguar, Daimler, Austin, MG, Rover a závody najväčších elektrotechnických firiem Británie. Mesto je tiež známe výrobou najobľúbenejšej anglickej čokolády Cadbury.
Glasgow je 3. najväčšie mesto, ktoré má viac ako 1 milión obyvateľov. Nachádza sa na juhozápade Škótska po oboch brehoch rieky Clyde. Je tu koncentrovaný ťažký priemysel: výroba stavebných dielcov, lodiarenský priemysel (práve tu bol skonštruovaný a začal svoju plavbu Titanic) a tiež ľahký priemysel: textilný, odevný a tabakový.
Leeds sa nachádza v grófstve západný Yorkshire, možno tu nájsť obrovské oceliarske závody.
Sheffield mesto ocele a zbrojárskeho priemyslu v grófstve West Midlands.
Liverpool sa podobne ako Sheffield nachádza vo West Midlands, patrí k najväčším britským prístavom na rieke Mersey, je charakteristické lodiarskym, strojárskym a elektrotechnickým priemyslom.
Manchester situovaný vo West Midlands, najväčšie stredisko textilného priemyslu, rozvinuté strojárstvo, elektrotechnika a farmácia.
Tieto mestá patria síce k najväčším britským mestám, ale z hľadiska turizmu sú málo atraktívne. Sú charakteristické skôr koncentráciou priemyslu a modernou výstavbou ako historickým pamiatkami.
I Atraktívnosť územia
1 Prírodné predpoklady rozvoja CR

1.1 RELIÉF KRAJINY
Britské ostrovy sú z geologického hľadiska súčasťou európskej pevniny, od ktorej ich oddeľuje plytké šelfové more, hlboké 50 až 100 m. K oddeleniu došlo pravdepodobne vo štvrtohorách. Reliéf krajiny je výsledkom pôsobenia ľadovcov.

Povrch Británie je možné pomyselnou čiarou vedenou od ústia rieky Tyne na severovýchode k ústiu rieky Exe na juhozápade rozdeliť na nížinnú časť – dosahuje výšku do 300 m. Hornatá časť netvorí súvislú plochu ale sú v nej početné údolia a roviny. Najhornatejšou oblasťou Británie je Škótsko. Škótska vysočina (Scotish Highland) prebieha od juhozápadu k severozápadu. Delí sa na Grampiany (Grampian Mountains) s najvyššou horou Ben Nevis (meria 1 343 m), severozápadne od Grampian je údolie tvorené zlomom, v ňom sa nachádza jazero Loch Ness. Na sever odtiaľ sa rozprestiera druhá časť Škótskej vysočiny – Severozápadná vysočina s najvyšším vrchom Carn Eige (1 082 m). Strednú časť Škótska tvorí Stredoškótska nížina, ktorou pretekajú dve významné škótske rieky Forth a Clyde. Stredoškótsku nížinu ohraničuje na juhu Juhoškótska vrchovina (najvyšší vrch Merick Hill, 842 m).
Severné Anglicko pretína hrebeň Pennin (Pennine Chain s najvyšším vrchom Cross Fell, 893 m); dĺžka hrebeňa je 230 km. Západné svahy sú strmé, východné sa zvažujú len mierne. Masív je rozbrázdený hlbokými údoliami. Časť je tvorená pieskovcami a časť tvoria vápence, v ktorých sa nachádzajú krasové útvary. Ďalej je tu Kumbrijské pohorie, na západe ktorého sa nachádza jazerný okres (Lake District – národný park).
Veľmi hornatý je Wales, ktorým prechádzajú Kambrijské vrchy, ktoré dosahujú nadmorskú výšku 700 až 800 m, prechádzajúce na severe do Snowdonu, s najvyšším vrchom rovnakého mena (Snowdon – 1 085 m).
Južná časť Anglicka je nížinná – nemá však povahu ozajstnej roviny, pretože je rozčlenená nízkymi pásmami pahorkatín tvorených pieskovcami, vápencami a kriedami. Najznámejšie pahorkatiny sú Kotswoldská pahorkatina (Cotswold Hills, 326 m) – medzi Bristolom a Cheltenhamom a Šilternská planina (Chiltern Hills). Pekné a často navštevované pohorie Dartmoor je na západnom výbežku Anglicka zhodne s grófstvami Cornwall a Devon, kde skalnaté výbežky tvoria malebné útesy.

1.2 FAUNA
Fauna na Britských ostrovoch je v podstate podobná faune v severozápadnej Európe, s tým rozdielom, že sa tu vyskytuje menší počet druhov. Niektoré z väčších cicavcov, ako vlk, medveď, diviak a sob, boli vyhubené, alebo vyhynuli. Jeleň je chránený pre športové účely, vyskytuje sa v Škótskej vysočine a v grófstve Devon a Sommerset. Srnčia zver a daniely žijú prevažne v oboroch a v prírodných parkoch. Vo vidieckych oblastiach sa možno stretnúť s líškou. Z menších živočíchov sú zastúpené myši, hraboše, ježkovia, zajace, králiky, lasice a hranostaje. Na Britských ostrovoch bolo zaznamenaných 460 druhov vtákov. Široko rozšírené sú holuby (hlavne vo veľkomestách), sýkorky a vrabce.

Z veľkých vtákov sa tu možno stretnúť s morským orlom a holubom korunáčom. Veľmi rozšírené je vodné vtáctvo, hlavne pri pobreží. Divé husi a kačice sú postupnou kultiváciou slatín zatláčané do prírodných rezervácií. V Británii sa loví okolo 30 druhov sladkovodných rýb. Široko rozšírený je losos, pstruh, šťuka, belica a plotica. Kapor, lieň a belica sú vysadzované osobitne pre športové rybárstvo.
Plazov a obojživelníkov je tu veľmi málo. Vyskytujú sa tu len tri druhy jašteríc a obojživelníky sú zastúpené tromi druhmi mlokov a piatimi druhmi žiab. Bolo tu popísaných 21 000 druhov hmyzu, medzi najväčšie druhy patria motýle a roháče. 1.3 FLÓRA
Miernemu podnebiu a rôznym pôdnym typom zodpovedá pomerne rôznorodá vegetácia. Británia patrí do pásma listnatých stromov, medzi ktorými prevládajú duby. Z pôvodných veľkých lesných plôch sa však zachovala len nepatrná časť. Okrem dubov sa často vysádzajú jasene, javory, hraby a v suchších oblastiach buky, vo vyšších polohách a na piesočnatých pôdach sa dubové lesy miešajú s borovicovými. S postupnou kultiváciou pôdy bola väčšina lesných porastov zlikvidovaná, takže dnes pokrývajú sotva 8% povrchu Británie. Najhustejšie zalesnené je severné a východné Škótsko a hranica Walesu a Anglicka. Zbytok krajiny má prevažne parkový ráz. Odlesňovanie viedlo v mnohých oblastiach ku vzniku veľkých močiarov. V miestach s nadbytočnou vlhkosťou sa vytvorili slatiny a rašeliniská zarastené papraďou. Väčšinu povrchu však tvorí orná pôda a lúky porastené trávami.
Takmer subtropická vegetácia sa vyskytuje na juhozápadnom pobreží Anglicka, v Cornwalle, na ostrovoch Scilly a Wight, kde rast
ú: myrta, agáva, fuchsia a magnólia.

1.4 NERASTNÉ BOHATSTVO
Ťaží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori, uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, meď, olovo a zinok.

1.5 VODSTVO
Veľké množstvo zrážok dalo počať množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väčších problémov spojiť kanálmi, čím vznikol základ pre riečnu dopravu.
Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 323 km a splavná v dĺžke 280 km, ktorá ústi do Severného mora. Na druhom mieste čo do veľkosti je rieka Severn dlhá 300 km a splavná v dĺžke 280 km a tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dĺžke 188 km.

Veľká rieka je aj Mersey, ktorá ústi do Severného mora (90 km, splavná 53 km) a rieka Clyde ústiaca do zálivu Clyde (157 km, splavná 20 km).
Doba ľadová zanechala po sebe na britských ostrovoch veľké množstvo jazier. Najväčšie z nich je Lough Neag v Severnom Írsku o rozlohe 296 km2 a Lough Erne (123 km2). Oveľa známejšie sú však rozlohou menšie škótske jazerá – Loch Lomont (71 km2, dlhé 33 km a široké 1,3-7 km a hlboké 200 m) a jazero Loch Ness (56 km2), známe vďaka bájnej príšere, ktorá údajne v jeho vodách žije.

1.6 KLIMATICKÉ PODMIENKY
Celé Spojené kráľovstvo sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami. Prejavuje sa pôsobenie Golfského prúdu a preto teplota vody v mori pri západnom pobreží Škótska neklesá ani v zime pod 4°C.
Priemerná ročná teplota v západných oblastiach Británie sa pohybuje od +8°C na Hebridách do +11°C na juhozápadnom výbežku Anglicka. Priemerná mesačná teplota v najsevernejšej časti Shetland je +4°C v zimných mesiacoch a +12°C v letných mesiacoch. Najjužnejšie položený ostrov Wight dosahuje priemerné mesačné teploty od +5°C v zimných mesiacoch do +16°C v letných mesiacoch. V lete môže teplota príležitostne vystúpiť na +27 až +30°C a v zime môže poklesnúť na –7 až –12°C.
Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 016 mm. Hornaté oblasti na západe a severe majú však podstatne viac zrážok ako nížiny na juhu a na východe. Maximum zrážok spadne v oblasti Snowdonu a Ben Nevisu od 4 000-5 000 mm/rok. Najdaždivejším miestom Británie a Európy je Lake District s priemerom zrážok 6 500 mm. Najmenej zrážok spadne okolo zálivu The Wash, asi 500 mm za rok. Za najdaždivejšie mesiace sa považujú október, november a december a najsuchšie je obdobie od apríla do júla.
Slnečný svit sa znižuje od juhu k severu. V mesiacoch keď sú dni najdlhšie (od mája do júla) – slnečné žiarenie trvá 5 hodín v severozápadnom Škótsku a 8 hodín na ostrove Wight.
Celý ostrov, predovšetkým však Škótsko, je vystavený veľkým vetrom, ktoré dosahujú niekedy rýchlosť až 170 km/h.
Častejší je výskyt hmiel v mestských aglomeráciách ako na vidieku. Objavujú sa prevažne v zimných obdobiach.
2 Umelovytvorené predpoklady rozvoja CR

2.1 OBYVATEĽSTVO
Veľká Británia má 57,8 miliónov obyvateľov a hustota zaľudnenia je približne 239 obyvateľov na km2. Pričom najhustejšie zaľudnené je Anglicko. Približne 80% všetkého obyvateľstva tvoria Angličania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku, ale žijú tiež v južnom Walese a v južnej časti Škótska.
Škóti sa na celkovej národnostnej štruktúre podieľajú 10%, najviac sú koncentrovaní v strednom Škótsku a a na východnom pobreží.

Samozrejme vnútornou migráciu sa Škóti dostali aj do Londýna, Birminghamu, Manchestru a iných väčších miest. Prišli tu hlavne za prácou, či vzdelaním. Íri sa na celkovej národnostnej šturkúre podieľajú zhroba 4 %. Obývajú Severné Írsko, ale podobne ako Škóti a Walesania prenikli vnútornou migráciou i do Anglicka, aj keď len vo veľmi malej miere. Walesania tvoria približne 2 % obyvateľstva. Sú koncentrovaní hlavne v južnej časti Walesu, pri mori, kde sú situované aj 3 najväčšie mestá Walesu (Swansea, Newport a Cardiff).
Ľudia z povojnovej Európy a tiež v čase vojny imigrovali do Británie, dúfajúc v politický azyl. Boli to hlavne Židia, Rusi a Poliaci. Obyvatelia Commnowealthu mali až do roku 1962 do Británie voľný prístup. Pred 2. svetovou vojnou sem prichádzali hlavne ľudia z Austrálie, Nového Zélandu a Kanady.
Štruktúra imigrantov sa zmenila v 50-tych rokoch. Dnes 2 milióny Britov sú ľudia zo Západnej Indie alebo Ázijci a viac ako 50 % z nich sa v Británii narodilo. Noví imigranti sú koncentrovaní hlavne o veľkých mestách. Príkladom je Londýn, kde sa vyčlenili jednotlivé štvrte, napríklad Brixton – černošská štvrť na juhu Londýna, Southhall – indická štvrť v juhovýchodnom Londýne, alebo čínska štvrť priamo v centre.

2.2 NÁRODOPISNÉ DEDIČSTVO
K národopisnému dedičstvu možno zaradiť domy tipického anglického vidieka. Najviac zachovalých dedín, ktorých domy pochádzajú ešte z obdobia stredoveku, možno nájsť v grófstvach severného Anglicka, Northumerland a Yorkshire. V grófstve Northumerland možno nájsť dedinky, ktorých základ položili ešte v 1. storočí n. l. Rimania a neskôr v období stredoveku ich veľmi poznamenali anglicko-škótske vojny. Preto sú tieto dedinky obohnané vysokými kammennými valmi, často sa v nich nachádzajú normanské zámky alebo ranogotické kostolíky. Steny domov sú nezvyčajne hrubé a domy majú vždy pôdorys obdĺžnika s jedinou izbou, ktorá v minulosti slúžila ako kuchyňa, spálňa i obývacia miestnosť zároveň s priľahlou maštaľou. Domy v tejto oblasti sú stavané zo zmesi štrku a mlynského kameňa v tmavosivých farbách ladiace s drsnými a holými svahmi Penninských vrchov. Niektoré domy boli zrekonštruované a prestavané, iné boli ponechané ako maštale. Celá táto oblasť je svedkom minulých čias. K typickým predstaviteľom dedín v tejto oblasti patria: Chesterwood, Blanchland, Eldon. Yorkshire – Domy boli stavané väčšinou na pozostatkoch románskej pevnosti a niektoré z nich patria k roztratenému osídleniu. Domy sledujú kľukatiace sa údolia a často sú od seba aj niekoľko kilometrov vzdialené.

Povrch údolí je rozdelení na malé políčka, na ktorých sa pestuje ovos a chová dobytok a ovce. Domy sú niekedy zoskupované do maličkých usadlostí, v ktorých nie je viac ako 5 – 10 domov. Tieto dediny boli budované z vápenca a mnohé sýpky, maštale a domy sa zachovali dodnes a dávajú tejto časti krajiny osobitý ráz. Domy na slatinách sú budované zo svetlých kameňov z jurského obdobia a sú typické svojimi svetlo-alebo tmavo červenými škridľovými strechami, hoci sú o čosi menšie ako domy v údoliach Yorkshiru, pretože táto oblasť bola vždy chudobnejšia. Dedinky sú charakteristické úzkymi stúpajúcimi uličkami vo viktoriánskom štýle a často v nich možno nájsť zachované gotické kostoly alebo menšie katedrály. Niektoré dediny v Yorkshire sú súčasťou živého ľudového múzea. Napríklad: Hutton-Le-Hole, Robin Hood´s Way, Keld, Bainbridge.
Stredné Anglicko - grófstva: Lincolnshire, Derbyshire. Dediny tu začali zakladať mnísi spolu s kláštormi a opátstvami. Domčeky sú charakteristické svojím tehlovodreveným obložením, s tehlovými plotmi a kamennými štítmi. Domy sú budované v oranžových odtieňoch v gregoriánskom a viktoriánskom štýle. Typické dediny: Thimbleby, Ticknall, Osbournby, Belton.
Grófstva: Stradfordshire a Gloucestershire. Ide o bohaté grófstva typické svojimi veľkostatkami, veľkými farmami s priľahlými sýpkami a stajňami. Steny domov majú charakteristickú medovú farbu s olitického vápenca, veľmi príznačného pre túto časť krajiny. Strechy domčekov sú prevísajúce a zvlnené s malými vykúkajúcimi podkrovnými okienkami. Domy sú zvyčajne postavené v zhlukoch (3 – 5 domov) s veľkými záhradami so starými stromami. V týchto dedinkách možno nájsť množstvo kamenných mostov zo 16. – 19. storočia z pálených tehál. Typické dediny: Hidcote Bartrim, Ashleworth, Lower Slaughter. Juh a juhozápad krajiny – grófstva: Devon a Cornwall. Dediny s malými prístavmi často stoja na útesoch. Sú postavené z vápenca, na bielo ovakované a ich okenné rámy sú nafarbené na modro. Ich strechy sú zo šedej bridlice a sú navrhnuté tak, aby čo najlepšie odvádzali dážď. Devonské domy majú hrubé múry a boli budované zo zmesi zeme a drobných kamienkov. Ich strechy sú pokryté otiepkami slamy v kombinácii s ostružinami a kravskými a konskými huňami. Na strechách sa týčia vysoké komíny z pieskovca. Pre túto oblasť sú charakteristické biele alebo ružovkasté domy. Dediny so zachovalou achitektúrou: Boscastle, Pizwell, Branscombe.
Súčasťou škótskeho národného dedičstva sú „klany a tartany“.

Klan v podstate znamená rodinný zväzok, najširšieho príbuzenstva, na čele ktorého stojí rodinný vodca a hovorca. Klany sa od seba odlišovali aj nosením tartanov, t. j. kockovaných flanelových látok. Každý klan mal tartan inej farby s inými kockami. Dnes známe ako škótske káro. Pôvodne sa tartan nosil ako jeden kus látky, siahajúci od ramien k pásu, kde bol uviazaný. Škótsky kilt (mužská sukňa) sa stala populárnou až v 18. storočí. Dnes ju muži nosia len pri slávnostrných príležitostiach ako súčasť škótskeho kroja. kým škótske káro sa stalo súčasťou svetovej módy a je charakteristické napríklad pre flanelové košele. Ďalšou súčasťou škótskeho dedičstva sú gajdy a škótska whisky, ktorá je produkované v drobných vypaľovniach roztrúsených po úbočiach Škótskej vrchoviny. Prvý krát bola vyrobená v Škótsku už v roku 1494. Dnes je v Škótsku viac ako 100 drobných vypaľovní, ktoré produkujú jeden z najkvalitnejších druhov whisky a vyvážajú ju do celého sveta. Súčasťou anglického dedičstva sú aj keltské, normanské a stredoveké story, legendy a mýty, ktoré sa väčšinou šírili len ústnou podobou. Medzi najvýznamnejšie z nich určite patria legendy o kráľovi Arthurovi a jeho dvanástich rytieroch okrúhleho stola, o bájnom zámku Cameloth, o legendárnom meči Excalibur a o čarodejníkovi Marlinovi, o zbojníkovi Robinovi Hoodovi a jeho zbojníckej družine, legenda o Benovi Hoorovi, škótska legenda o Rob Royovi a o Williamovi Wallecovi, ale tiež príbehy o duchoch, rozprávané v Yorkshirskom grófstve. Možno tu tiež zaradiť aj prvý staroanglický hrdinský epos Beowulf, pochádzajúci zo siedmeho storočia a írsky hrdinský epos o Cuchulainnovi. Autori oboch týchto eposov nie sú známi. Do národopisného dedičstva možno zahrnúť aj anglický tradicionalizmus, súvisiaci so spoločenskými prejavmi anglickej šľachty, ako sú napríklad plesy debutantiek, hony na líšky, poľovačky, anglické pitie čaju, tradíciu kráľovskej rodiny so striedaním stráží pred Buckinghamským palácom, ako aj kriket a golf. Patrí tu aj ovčiarstvo najviac rozšírené v Škótsku a v severnom Anglicku s tradičným spracovaním vlny a produkciou mlieka.

2.3 KULTÚRA
Múzeá a galérie
V Británii je takmer 1 000 múzeí a galérií, ktoré sú prístupné verejnosti. Ide jednak o celoštátne inštitúcie, ale aj o menšie komunálne alebo súkromné zariadenia. Najrozsiahlejšie umelecké, archeologické, vedecké, historické a ďalšie zbierky sú sústredené v múzeách a v galériách v Londýne.

Patria k nim: Britské múzeum, kde sú umiestnené archeologické a etnografické zbierky z celého sveta, Národná galéria, v ktorej sú sústredené maľby európskych majstrov, Tate Gallery, so zbierkou umenia od 18. stor. po súčasnosť, Národná portrétová galéria, Múzeum filmu, Britské prírodovedné múzeum, Múzeum numizmatiky, Viktorino a Albertovo múzeum, Škótske národné múzeum v Edinburgu a mnoho ďalších.
Divadlá a opera
V Británii je viac ako 250 profesionálnych divadelných scén. Hlavním strediskom dramatického umenia je londýn , hlavne jeho časť West End, v ktorej je sústredených takmer 50 divadiel a divadelných scén. K najvýznamnejším divadelným súborom patria Spoločnosť Národného divadla v Londýne, ktorá hrá klasický aj moderný repertoár britských ale aj zahraničných drmatikov, Kráľovská Shakespearova spoločnosť, Škótska divadelnaá spoločnosť so sídlom v Glasgowe.
V Británii fungujú štyri veľké operné súbory: Kráľovská opera, ktorá hrá na scéne v Covent Garden vLondýne, Anglickú národnú operu, vystujúcu v londýnskom Coliseu, Škótsku operu a Waleskú národnú operu.
Literatúra
Veľká Británia sa môže pochváliť celou plejádou skvelých poétov, dramatikov a prozaikov. Kto by nepoznal Charlesa Dickensa, Williama Wordswortha, Georga Gordona Byrona, Georga Bernarda Shawa, Rudyarda Kiplinga, Samuela Becketta, Williama Shakespeara, Oscara Wilda a mnohých ďalších skvelých autorov.

2.4 ŠKOLSTVO A VEDA
Rodičia sú podľa zákona povinní zaistiť deťom ucelené vzdelanie. Povinná školská dochádzka je od 5 do 16 rokov. Základné a stredné vzdelanie poskytuje približne 38 000 škôl. Súkromné školy, z ktorých niektoré majú veľmi starú tradíciu, napríklad Winchester, založený v roku 1382, Eton, založený v roku 1440, navštevujú deti z najbohatších vrstiev. Aj súkromné školy sú však čiastočne dotované štátom a musia sa riadiť celoštátnymi smernicami. Vyučovanie na štátnych školách je bezplatné. Základné školy
Základné školy sú rozdelené na dve časti: pre deti od 5 do 7 rokov a pre deti od 7 do 11 rokov. Na strednú školu prechádzajú deti vo veku 11 rokov, v Škótsku o rok neskôr. Stredné školy
Asi 75% všetkých absolventov základných škôl prechádza bez prijímacích skúšok automaticky na stredné školy. Ostatných 25% sa zúčastňuje výberového konania na prestížnejšie stredné školy s akademickým zameraním. Tie sú buď dotované štátom, alebo len s malým podielom štátnych dotácií, takzvané „Public school“ (verejné školy), ktoré poskytujú vysokú úroveň vzdelania korešpondujúcu s vysokými nákladmi na školné.

Po vykonaní maturitných skúšok (maturitné predmety si možno vybrať podľa budúceho zamerania na univerzite) absolventi obdržia certifikát GCSE (General Certificate of Secondary Education), ktorý im umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu. Vysoké školy
Základné univerzitné štúdium trvá na univerzitách 3 – 4 roky, na lekárskej, veterinárnej a právnickej fakulte 5 – 6 rokov. Tituly absolventov sú rôzne podľa jednotlivých univerzít. Najčastejšie tituly sú: bakalár umení, bakalár vied, doktor filozofie, atď. Veda
Británia patrí ku krajinám s vysokou úrovňou vedy a kultúry. Preslávil ju po celom svete celý rad vynikajúcich britských vedcov a technikov, o čom svedčí aj vysoký počet britských nositeľov nobelových cien. Vládnym orgánom, ktorý zodpovedá za vedecký výskum, je ministerstvo školstva a vedy. Má k tomu ustanovené zvláštne poradné orgány, výskumné rady. Sú to napríklad: lekárska výskumná rada, poľnohospodárska výskumná rada, výskumná rada pre životné prostredie, výskumná rada spoločenských vied.

2.5 DEJINY A PAMIATKOVÁ STAROSTLIVOSŤ
Britské ostrovy boli osídlené už okolo roku 3 000 p.n.l. Ibermi, o čom svedčia aj dve monumentálne pamiatky v okrese Wiltshire na Salisburskej planine, Stonehenge a Avebury. V roku 43 n.l. prišli Rimania a dali krajine jej dnešné pomenovanie – Britannia. Neskôr, zhruba v období veľkého sťahovania národov v piatom storočí, sem zavítali Anglovia a Saxovia z územia súčasného Nemecka, Dánska a Nizozemska. Z invázie Anglov dostalo Anglicko meno „Angle – Land“. V 9. storočí sa objavili Vikingovia pôvodom z Dánska a Nórska a v 11. storočí podnikli veľkú inváziu na Britské ostrovy Normani, pôvodom z Francúzska. Títo zahnali Keltov do Wallesu a Škótska. Kelti prežili aj v Írsku. Angličania sú teda potomkami všetkých invázií, ale viac, ako ktorýkoľvek iný, ich poznačil vpád Anglo-Saxov. Vývojmi Normanov bol proces feudalizácie ukončený. Zem bola politicky zjednotená, pričom centralizovaná štátna moc bola silnejšia ako moc feudálov. Politika kráľovského dvora nie vždy zodpovedala záujmu zeme ako celku, preto vyvolávala rad opozičných vzbúr a v tomto pohnutom období v roku 1265 vznikol prvý parlament, ktorý bol pôvodne stavovským zhromaždením a o sto rokov neskôr sa rozdelil na dve komory. Proces integrácie celej dnešnej Británie začal pripojením Wallesu. V 14. storočí sa walleský kráľ Llevellyn Veľký pokúsil zjednotiť walleský ľud do boja proti Angličanom. Odboj trval tri generácie a počas vlády jeho vnuka Llevellyna Posledného bol Walles porazený a v roku 1301 ho Eduard I. of England pripojil k anglickej korune a svojho najstaršieho syna menoval princom walleským. Táto tradícia je dodržiavaná dodnes.

Prvorodený kráľovský syn dostane titul princa walleského (posledný princ Charles). V roku 1536 Henry VIII. zjednotil walleský a anglický parlament a nástojil na používaní anglického jazyka v obchodnom styku, aj v školách. Škótsko bojovalo svoj boj o prežitie s Anglickom niekoľko storočí. V roku 1603, keď sa syn kráľovnej Márie bol taký silný, že Henry musel vyslať do Írska svoje armády, aby utíšil búrku nepokojov. Nútením Írov na protestantskú vieru a konfiškáciou ich pôdy spôsobil Henry dva pretrvávajúce problémy: náboženský problém a problém pôdy. Tieto problémy pretrvávajú dodnes. O dvoch národoch v Írsku sa dá hovoriť od roku 1845. Keď vypukol v Írsku veľký hladomor, severné industrializované Írsko vďaka jeho vzťahom k britskej korune prekonalo hladomor podstatne lepšie ako ostatné časti. Počas hladomoru zomrelo viac ako milión ľudí a ďalší milión bol nútený emigrovať hlavne do Spojených si Írsko konečne vydobilo svoju nezávislosť. Severné Írsko sa však oddelilo a zostalo pod britskou správou. Náboženské a politické nepokoje však pretrvávajú dodnes. V Británii existujú pamiatky prehistorického charakteru (Stonehenge), ako i pamiatky z doby rímskej (Hadriánov múr), z doby románskej, gotickej, renesančnej a barokovej. Pamiatkam sa venuje mimoriadna starostlivosť, štát každoročne uvoľňuje zo štátnych fondov značné sumy na udržiavanie a rekonštrukciu pamiatok, no prispievajú aj mestské samosprávy.
Pod správu UNESCA bolo zaradených až 18 pamiatok, nachádzajúcich sa na Britských ostrovoch:
· 1986 – Giant´s Canseway and Canseway Coast
· 1986 – Durhamský hrad a katedrála
· 1986 – Železný most Gorge
· 1986 – Studleyský kráľovský park, včetne ruín Fountainskeho opátstva
· 1986 – Stonehenge, Avebury a priľahlé pamiatky
· 1986 – Hrad a mestské hradby v Gwynedd (kráľ Edward)
· 1986 – St. Kilda
· 1987 – Blenheimský palác
· 1987 – Mesto Bath
· 1987 – Hadrianov múr
· 1987 – Westminsterský palác, Westminsterské opátstvo a kostol sv. Margaréty
· 1988 – Ostrov Henderson
· 1988 – Tower of London
· 1988 – Canterburská katedrála, Opátstvo sv. Augustíny a kostol sv. Martina
· 1995 – Staré a nové mesto Edinburghu
· 1995 – Prírodná rezervácia Gough Island
· 1997 – Prímorské pobrežie v Greenwich
· 1999 – Neolitické pamiatky na Orknejách

DOSTUPNOSŤ
1 Určenie zemepisnej polohy
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska leží na európskych ostrovoch medzi Severným morom a Atlantickým oceánom.

Od európskej pevniny ich oddeľuje (The Channel alebo prieliv La Manche), ktorý je na najužšom mieste – Doverská úžina, len 31 km široký.
Najjužnejším bodom britskej pevniny je Lizardský polostrov, ktorý leží na 50° severnej šírky a najsevernejší bod prechádza Shetlandskými ostrovmi, ktoré ležia na 60° stupni severnej šírky.
Základný 0-tý poludník prechádza observatóriom v Greenwichi. Najvýchodnejší bod je na 1°45’ východnej dĺžky a najzápadnejší bod je v Severnom Írsku na 8°10’ západnej dĺžky.
Spojené kráľovstvo a Severné Írsko zaberajú prevažnú časť Britských ostrovov. Väčší z hlavných ostrovov je Veľká Británia a má rozlohu 244 880 km2. Menší ostrov Írsko má 70 300 km2. Okrem toho je súčasťou Spojeného kráľovstva takmer 5 500 ďalších ostrovov pričom medzi najväčšie patria: Vonkajšie a Vnútorné Hebridy spolu majú rozlohu 7 555 km2, Shetlandy s rozlohou 1 425 km2 a Orkneje 974 km2, ďalšie ostrovy Scilly (JZ od britskej pevniny), Anglesey na sever od Walesu, Normanské ostrovy v prielive La Manche, Isle of Wight na juh od Portsmonthu.
2 Dĺžka hraníc, susedné štáty
Veľká Británia bezprostredne susedí len s Írskou republikou a dĺžka ich spoločnej hranice je 360 km.
3 Dopravná sieť (cestná, železničná, letecká, námorná)
V Británii je 359 426 km ciest, z toho je 3 200 km diaľničnej siete. Najhustejšiu cestnú sieť má Anglicko. Rozvinutá je miestna aj diaľková autobusová doprava. Dĺžka železničnej siete je 16 584 km. Slúži prevažne na prepravu nákladov medzi vnútrozemím a veľkými námornými prístavmi. The Channel umožnil železničné spojenie Londýna s hlavným mestom Francúzska, Parížom. Vodná doprava pozostáva zo 4 828 prieplavov a splavných vodných tokov. Z dopravného hľadiska je najdôležitejší systém riečnych tokov a prieplavov v oblasti Yorkshire – Humberside. Najväčšie prístavy sú: Londýn, Tees, Hartepool, Milford Haven, Glassgow, Southampton, Hull, Dover. Britská námorná flotila je štvrtá najväčšia na svete. Letecká doprava – Pravidelné letecké spojenie má 53 britských miest a najväčšou leteckou spoločnosťou v krajine sú Britisch Airways. Londýn s letiskami Heathrow a Gatwick je najväčším európskym leteckým uzlom a lety z Londýna smerujú na všetky kontinenty Zeme, do viac ako 150-tich rôznych zahraničných miest. Cenová hladina
1 Mena a jej pomer k významným svetovým menám
Menovou jednotkou vo Veľkej Británii je britská libra, ktorá má 100 pencí. Libra patrí k najsilnejším menovým jednotkám na svete. Podľa kurzu NBS k 30.10.2000:
britská libra = 74, 028 Sk
1,694 EURO
1,453 USD
3,318 DM
2,565 CHF.
Inflácia v roku 1999 bola 2%. 2 Obchod a financie
Británia patrí ku krajinán s vysoko a všestranne rozvinutým hospodárstvom. Vo svetovom obchode zaberá 5. miesto po USA, Japonsku, Nemecku a Francúzsku.

Patrí medzi najväčších svetových vývozcov lietadiel, motorových vozidiel, elektorotechniky, textilu a obrábacích strojov chemického priemyslu, tabakových výrobkov, nápojov a potravín. Na dovoze sa najviac podieľajú suroviny a polotovary pre spracovateľský priemysel, hotové priemyselné výrobky, hlavne stroje a dopravné prostriedky, potraviny a palivá. Tržby, ktoré vytvárajú viac ako 60% národného dôchodku. Británia najviac obchoduje s krajinami Európskej únie a tiež udržiava obchodné styky s krajinami, ktoré v minulosti tvorili kolónie britskej koruny. Ďalej obchoduje tiež so Spojenými štátmi americkými, Saudskou Arábiou, Iránom, Kuvajtom, Nigériou a ďalšími krajinami. Financie
Zdaňovacie obdobie trvá od 1. apríla do 31. marca. Štátny rozpočet sa riadi podľa finančného zákona, ktorý určuje výšku jednotlivých daní. Hlavným zdrojom štátnych príjmov sú dane, ktoré sa delia na dane z príjmu, dane z kapitálu a nepriame dane. Najvýznamnejšou súčasťou nepriamych daní je daň z pridanej hodnoty VAT (Value Adet Tax), ktorú platí spotrebiteľ pri nákupe väčšiny druhov spotrebného tovaru s výnimkou potravín a niektorých životne dôležitých potrieb. Britský bankový systém sa skladá z centrálnej banky a komerčných bánk, ktoré poskytujú základné bankové služby. Centrálnou bankou je Bank of England, založená rozhodnutím parlamentu a panovníka v roku 1694. Banka reguluje menovú politiku vlády a zároveň pôsobí ako hlavný bankár vlády. Má výhradné právo vydávať bankovky v Anglicku a vo Walese. Za vydávanie mincí zodpovedá Royal Mint (kráľovská mincovňa). Mnoho finančných operácií je vykonávaných mimo bankového systému, touto činnosťou sa zaoberajú predovšetkým finančné korporácie, investičné a iné združenia, stavebné spoločnosti a podobne. Londýnska burza (London Stock Exchange) patrí k najdôležitejším burzám na svete. 3 Národné hospodárstvo
Najvýznamnejšími odvetviami britského hospodárstva je spracovateľský priemysel a služby, ktoré vytvárajú až 60% národného dôchodku. Priemysel
Británia bola prvou krajinou na svete, v ktorej prebehla priemyselná revolúcia. Priemysel je významnou základňou zahraničného obchodu, pretože viac ako 80% britského vývozu tvoria priemyselné výrobky alebo polotovary. Medzi najdôležitejšie patrí spracovateľský priemysel, hlavne spracovanie uhlia a ropy, ťaženej v Severnom mori, tiež chemický priemysel a petrochémia. Významnú úlohu zohráva strojársky a kovospracujúci priemysel. Británia je jedným z najdôležitejších výrobcov ocele a popredné postavenie zaberá tiež vo výrobe dopravných prostriedkov. Známe sú automobilky: Rover, Daimler, Jaguar, Vauxhall.

Vo veľkých prístavoch (Liverpool, Glassgow a Belfast) sa nachádzajú obrovské lodenice, v ktorých sa vyrábajú až 4% svetovej tonážnej stavby lodí. Británia je tiež charakteristická výrobou bojových stíhačiek, riadených striel, vrtuľníkov a súčastí lietadiel. Významnú úlohu zohráva tiež produkcia poľnohospodárskych strojov, priemyselných motorov, vedeckých prístrojov a hodín. Široko rozvinutá je tiež báza elektrotechnického a elektronického priemyslu, výroba počítačov, telefónnych aparátov, mikroelektronika. Textilný priemysel súvisí s tradičnou výrobou vlny a syntetických vlákien, hlavne v Manchestri, Edinburgu a Belfaste. Dôležitú úlohu v zložení priemyslu zohráva aj chemický priemysel, vo veľkej miere koncentrovaný v Manchestri – organická chémia, farmácia, plastické hmoty. Energetika
Najdôležitejšími energetickými zdrojmi sú ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia. Prevažná časť ropy sa dováža, menšiu časť spotreby pokrýva ťažba ropy v Severnom mori, ktorá sa stále rozširuje. Spotreba plynu je zabezpečená ťažbou v Severnom mori, kde sa nachádza 7 veľkých ťažobných vrtov. Väčšina plynu je určená pre priemyselné účely, zbytok spotrebúvajú domácnosti. Rozvody sú zabezpečené diaľkovými plynovodmi. Tradičným zdrojom energie v Británii do polovice 50-tych rokov bolo uhlie. Z jeho ročnej ťažby, ktorá presahuje 120 miliónov ton, sa dve tretiny používajú na výrobu koksu a len zanedbateľná časť je určená na domácu spotrebu. Verejné zásobovanie elektrickou energiou existuje v Británii už od roku 1881. Výrobu elektriny zabezpečujú hlavne jadrové a vodné elektrárne. Poľnohospodárstvo
Z celkovej rozlohy 24 miliónov ha sa na poľnohospodárske účely využíva 19 miliónov hektárov. Tri pätiny závodov sa venujú výrobe mlieka a chovu hovädzieho dobytka, jedna šestina je špecializovaná na pestovanie obilia a ďalších plodín, zbytok sa zaoberá chovom prasiat, hydiny a pestovaním zeleniny a ovocia. Obilnicou Anglicka sú grófstva na juhovýchode krajiny: Kent, East Anglia, Lincolnshire, Humberside. Pestujú sa tu jablká, hrušky, slivky, jahody, papriky, paradajky, uhorky, chmeľ a v neposlednom rade obilie a zemiaky. Produkcia mlieka sa sústreďuje na juhozápade Škótska, západe Anglicka a v juhozápadnom Wallese. V hornatých a bažinatých oblastiach Škótska, Wallesu a tiež na severe Anglicka sa chovajú ovce. 4 Sociálna politika
Základnú sústavu sociálneho zabezpečenia v Británii tvorí národné poistenie, poistenie pre pracovné úrazy, rodinné prídavky, doplnkové dávky rodinám s nízkymi príjmami, sociálne dávky.

Celý systém je spravovaný ministerstvom zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia v spolupráci s miestnymi samosprávnymi orgánmi. Štátny systém sociálneho zabezpečenia je doplnený dobrovoľnými charitatívnymi inštitúciami a fondami, z ktorých značná časť je spravovaná rôznymi cirkvami. V rámci systému sociálneho zabezpečenia možno rozlíšiť tri druhy sociálnych dávok: dávky vyplácané na základe príspevkov poistencov, napríklad – starobné dôchodky, podpory v nezamestnanosti, materské dávky, vdovské a sirotské dôchodky a podobne. Do druhej skupiny patria bezpríspevkové dávky, ktoré sú vyplácané len určitým skupinám bez ohľadu na ich príjmy, napríklad – rodinné prídavky a tretiu skupinu tvoria bezpríspevkové dávky pre občanov, ktorí nie sú plne zamestnaní a ich príjem je nižší ako hranica stanovená zákonmi. Starobný dôchodok – na starobný dôchodok vzniká nárok u žien po dovŕšení 60-tého roku života a u mužov po dovŕšení 65-teho roku. Ak je dôchodca ekonomicky činný, dôchodok mu je znižovaný podľa výšky mzdy. Podpora v nezamestnanosti (Benefit Support), je vyplácaný nezamestnaným občanom od 16 do 60 rokov. Je podstatne nižšia ako minimálna mzda. Nízka úroveň podpory v nezamestnanosti má byť motivačným faktorom aktívneho hľadania si práce. Dlhodobo nezamestnaní sa môžu prostredníctvom „job centers“ zapísať do rekvalifikačného kurzu hradeného štátom. Absolvonie týchto kurzov im umožní ľahšie si nájsť prácu, respektíve im umožní uplatniť sa v inom odbore.
5 Cenová hladina v turizme
Vzhľadom k vysokému kurzu a stabilite britskej meny patrí Veľká Británia k cenovo najdrahším krajinám v Európe. V turizme sa táto vysoká cenová hladina prejavuje hlavne vysokými cenami základných, ako i doplnkových služieb. Ceny základných a doplnkových služieb som bližšie rozviedla v bode 1.3 Sieť a úroveň základných služieb cestovného ruchu. Vysoké vstupné je aj do kín (od 3,5 libry pre držiteľov študentskej karty až po 7 libier za film v závislosti od druhu filmu, od kina, v ktorom sa premieta a či ide o premiéru, alebo o reprízu). Cenovo nákladné sú tiež vstupy do kultúrno-historických objektov, ktoré podmieňujú turizmus (vstup do Rock Circus – 4,5 libry, múzeum voskových figurín Madammes Tussaud – 12,5 libry včetne observatória). Vstupy do Britského národného múzea a Britskej národnej galérie sú zadarmo.
IV Úroveň poskytovaných služieb
1 Hraničné priechody

1.1 HUSTOTA PRIECHODOV
Jedinú hranicu má Veľká Británia s Írskou republikou. Táto hranica má dĺžku 360 km a hraničné priechody sú: Londonery, Dún Dealgan, Dún na n Gall.

Za hraničné priechody možno považovať aj prístavy, do ktorých sa cudzinci prepravujú loďou a v týchto prístavoch absolvujú aj pohovor na colnici. Medzi najznámejšie prístavy patrí: Dover, Harwich, Hastings, Eastbourne, Portsmouth, Brighton, Plymouth, Svansea, Liverpool, Glassgow, Aberdeen, Edinburgh, New Castle, Hartepool, Hull, Belfast. Za hraničné priechody možno tiež považovať v prípade použitia leteckej dopravy medzinárodné letiská, ktorých súčasťou sú aj colníci a pasové kontroly (Londýn – Heathrow, Gatwick, Luton, letisko v Birminghame, Manchestri, Glassgowe, Edinburghu). 1.2 ÚROVEŇ SLUŽIEB PASOVÝCH A COLNÝCH ORGÁNOV
Veľká Británia je jedna z krajín Európy, ktorá zaviedla v Slovenskej republike vízovú povinnosť. Pred vstupom do krajiny je nevyhnutné požiadať na britskom veľvyslanectve o vízum. Poplatok za víza sa pohybuje od 1200 do 2000 korún podľa druhu víza a podľa počtu vstupov do krajiny. Najlacnejšie vízum stojí 1200 korún, je to turistické vízum a oprávňuje držiteľa k jednorazovému vstupu na dobu 6 mesiacov. Maximálna doba pobytu, na ktorú držiteľa oprávňuje vízum, sú dva roky. Ak žiadateľ obdrží vízum na dobu jedného roka a viac, je nevyhnutné, aby sa najneskôr do 14 dní zahlásil na policajnej stanici, ktorá je na to špeciálne určená. Pri vstupe do krajiny musí každý držiteľ víza absolvovať pohovor v mieste vstupu (záleží na tom, či prišiel do krajiny loďou, letecky alebo tunelom). Pohovor sa týka väčšinou účelu cesty, dĺžky pobytu, otázky zabezpečenia ubytovania a stravovania a podobne. Veľká Británia je jednou z krajín, ktorá podpísala zmluvu GATT (General Agreement on Trade and Taxes), t.j. že určité druhy tovaru sa nesmú prevážať (kvety, ovocie, zelenina, zvieratá), môže sa prevážať len limitované množstvo parfému, alkoholu, cigariet, taktiež vyvážať spotrebný tovar len do určitej cenovej výšky. Tieto služby sú na vysokej úrovni.

1.3 SIEŤ A ÚROVEŇ ZÁKLADNÝCH SLUŽIEB CR
Základné služby cestovného ruchu možno rozdeliť do dvoch základných skupín: služby stravovacie a služby ubytovacie. Vo Veľkej Británii existuje kvalitná, široko rozvetvená a hustá sieť. Návštevníkov Veľkej Británie určite prekvapí „nová britská kuchyňa“, ktorá je kombináciou viac ako 100 rôznych svetových národných gastronómií a ich reštauračných a pohostinských zariadení. Návštevník sa tu môže stretnúť okrem tradičnej britskej kuchyne s čínskymi a indickými reštauráciami, talianskymi pizzériami, navštíviť japonské suchi bary, americké steakhouses, kvalitné francúzske reštaurácie, mexické a thajské reštaurácie a mnohé ďalšie.

Vo všeobecnosti možno reštaurácie a pohostinské zariadenia zaradiť do štyroch kategórií. Do prvej kategórie patria menej kvalitné, ale cenovo veľmi výhodné zariadenia, kde za jedlo návštevník nezaplatí viac ako desať libier. Tu patrí široká sieť franchisingových zariadení, ako sú: Mc Donald, Burger King, KFC, Fisch and Chips, Pizza Hut a mnohé iné. Tieto patria medzi takzvané „take away“ reštaurácie, t. j. rýchle stravovanie. V týchto reštauráciách návštevník dostane aj z domovskej krajiny známu kvalitu za relatívne nízke ceny (okolo troch libier). Kategória dva – široká sieť reštaurácií strednej cenovej skupiny, kde sa ceny za jedlo pohybujú od desať do dvadsať libier.
Do tretej kategórie patria honosné reštaurácie, kde sa ceny jedál pohybujú od dvadsať do štyridsať libier.
Štvrtá kategória zahŕňa menší okruh špičkových luxusných reštaurácií s najkvalitnejšími pokrmami a výberovými vínami. Medzi gurmánmi najvyhľadávanejšie a tiež najdrahšie reštaurácie možno zaradiť reštaurácie v hoteli Ritz vo francúzskom štýle, ktorá je zdobená zlatom a mramorom, reštaurácia v Blakes Hotel s orientálnou kuchyňou v individualistickom štýle, Chez Nico - klasická francúzska kuchyňa s provensálskym vplyvom. Ďalšie veľmi vyhľadávané reštaurácie sú: Bibendum, Claridge´s, La Gavroche, Mr. Chow, Zen, Bombay Brasserie a iné. Okrem reštaurácií, „take away“ reštaurácií tu možno nájsť množstvo vinární, brasérií, v ktorých je možné dobre sa najesť za veľmi prijateľnú cenu. Nemožno vynechať ani typické anglické „pubs“ (krčmy), ktoré sa stali súčasťou britských tradícií. Tieto ponúkajú širokú škálu rôznych nápojov, v ktorých jednoznačne dominuje pivo, sudové, čapované, anglické alebo z dovozu, návštevník si má z čoho vyberať. Tradičné anglické krčmy možno deliť do ďalších piatich skupín, a to:
· „pubs“ s hudbou
· „pubs“ s kabaretom
· „pubs“ s divadlom
· „pubs“ s transvestitskou show
· „pubs“ so záhradou.

Ubytovacie zariadenia
Určite najnákladnejšou položkou návštevníka je ubytovanie. Vo Veľkej Británii je možné stretnúť sa s pestrou paletou ubytovacích zariadení, z ktorých najdôležitejšie sú hotely. Hotely majú jedno- alebo dvoj- lôžkové izby. Jednolôžkové izby sú väčšinou veľmi malé. V cenách za izbu je započítaná aj daň z obratu, ale nie je tam zahrnutá cena raňajok. Raňajky si musí väčšinou návštevník zaplatiť zvlášť. Hotelové kategórie v Británii sú dosť neprehľadné, pretože rôzne hotelové reťazce si tvoria vlastné symboly podľa rôznych kritérií. Hotely však možno vo všeobecnosti rozdeliť do troch hlavných skupín, pričom hlavným ukazovateľom je cena.

V najlacnejšej cenovej skupine sa cena za prenocovanie pohybuje od tridsať do sedemdesiatpäť libier. V hoteloch strednej úrovne stojí jedno prenocovanie od sedemdesiatpäť do sto libier a v najluxusnejších hoteloch cena jedného prenocovania stojí viac ako sto libier. Medzi najluxusnejšie hotely patria: Hotel Savoy vo viktoriánskom štýle, kde väčšinou bývajú hviezdy pop-music, herci, maliari atď (cena prenocovania až 180 libier). The Dorchester v klasicistickom vidieckom štýle s výhľadom na Hyde Park v Londýne – cena prenocovania sa môže pohybovať až do výšky tisíc libier za noc. Conrad Hotel – moderný komfortný hotel (400 libier za noc). Prirodzene, ceny hotelov variujú aj podľa lokality, najdrahšie ubytovanie je v hlavnom meste a jeho cena stúpa úmerne s jeho blízkosťou k centru. Ubytovanie pre nenáročných: v Británii existuje ubytovacia sieť pod názvom „Bed and Breakfast“. Ide o ubytovanie na súkromí. Tento typ ubytovania je rôzny, čo sa týka ceny aj kvality. Niektoré domy ponúkajú izbu so sprchou a samostatnou kúpelňou, iné ponúkajú len ubytovanie so spoločným sociálnym zariadením pre viacerých návštevníkov. Toto ubytovanie je doplnené o typické anglické raňajky, t.j. čaj, toast s jamom, alebo so syrom, praženica a podobne. Za ubytovanie sa platí obyčajne desať až pätnásť libier. Vo Veľkej Británii funguje tiež mnoho ubytovní pre mládež, ktoré sa zatvárajú o 23:00. Na to, aby tu mohli mladí ľudia (do 26 rokov) prenocovať, potrebujú vlastniť medzinárodný preukaz pre mládežnícke ubytovne. Všetky tieto mládežnícke ubytovne zastrešuje organizácia YHA (Youth Hostel Association – Mládežnícka hotelová asociácia). Ubytovanie stojí menej ako 10 libier. „Students hostel“ (mládežnícke ubytovne) ponúkajú ubytovanie vo viaclôžkových izbách, pričom väčšina týchto ubytovacích kapacít je veľmi skromne zariadená. Cena ubytovania sa pohybuje od päť do desať libier. „Camping and Caravaning Association“ – ide o sieť kempingov, niekedy s možnosťou karavaningu, ktoré možno nájsť vo všetkých kútoch Veľkej Británie. Ponúkajú prenocovanie vo vlastných alebo prenajatých stanoch. Delia sa podľa kvality na kempingy prvej, druhej a tretej kategórie.
1.4 SIEŤ A ÚROVEŇ DOPLNKOVÝCH SLUŽIEB CR
Každé mesto vo Veľkej Británii, aj väčšina turisticky zaujímavých dedín, majú svoje turistické informačné centrá (TIC), ktoré sú otvorené od deviatej do piatej, okrem nedele, ale v miestach s veľkou koncentráciou cestovného ruchu, ako sú: Londýn, Edinburgh, Stradfort-upon-Avon, Oxford, Cambridge, .. sú tieto centrá otvorené sedem dní v týždni do neskorých nočných hodín.

Poskytujú turistom informácie o zaujímavých historických pamiatkach, o kultúrnych podujatiach a akciách, o športových podujatiach, o zábavných a iných atrakciách, ale tiež o cestovnom poriadku, o možnosti dopravy do určitých centier, poskytujú mapy a spolupracujú s cestovnými kanceláriami a ubytovacími zariadeniami a je možné prostredníctvom nich uskutočniť rezerváciu cestovného lístku, hotela, alebo rezervovať miesto v reštaurácii, zabezpečiť vstupenky na niektoré podujatia. Medzi doplnkové služby cestovného ruchu možno zaradiť aj úroveň dopravy. Cestná sieť vo Veľkej Británii patrí k najhustejším v Európe, v Británii je 54 letísk, prebudovaná železničná sieť, vo veľkých mestách (Londýn, Glassgow, Edinburgh) funguje aj metro. Doprave som sa bližšie venovala v kapitole „Dopravná sieť“. Ďalšie doplnkové služby cestovného ruchu sú banky a pošty. V Británii je hustá sieť pôšt, telefónnych automatov a bánk európskeho a celosvetového významu. Z telefónnych automatov je možné dovolať sa do všetkých kútov sveta a tiež je možnosť nechať si zavolať späť. Vo všetkých väčších mestách, aj vo väčšine atraktívnych dedín fungujú aj zmenárenské zariadenia. V Británii platí, že je výhodnejšie meniť peniaze v banke, pretože hotely a zmenárne účtujú často vysoké poplatky a pri výmene peňazí je niekedy potrebné predložiť aj pas. V Británii je v prevádzke sieť veľkých supermarketov, ako je: TESCO, Selfridges, Sainsbury, atď. Každé väčšie mesto má svoje veľké nákupné centrum, kde možno zohnať všetko od odevov až po potraviny. Londýn možno jednoznačne zaradiť medzi významné centrá svetovej módy a luxusné salóny na Oxford street, obchodný dom Harrods, či butiky vo West Ende uspokoja aj najnáročnejších zákazníkov.
Ďalšie doplnkové služby cestovného ruchu sú: sieť lekární, sieť kaderníckych salónov a salónov krásy, fitnes centier a ihrísk. Sieť všetkých týchto služieb v Británii je hustá a na veľmi vysokej úrovni. 2 Podmienky na realizáciu foriem turizmu
Veľká Británia má podmienky na realizáciu týchto foriem turzimu:
Rekreačný turizmus:
· prímorský turizmus – Jeho atraktivita sa neprejavuje v takých rozmeroch ako u stredomorských krajín, ale predsa má výhodnú klímu na juh a juhozápade, ovplyvnenú Golfským prúdom. Na ostrovoch Wightscilly Lundy, v Cornwalle a prímorských letoviskách možno nájsť takmer subtropickú flóru. Rastie tu fuchsia, myrtha, agáva, nachádza sa tu množstvo krásne upravených pieskových pláží, do tejto oblasti spadá aj Torquay – známa ako perla anglickej riviéry. Každoročne sem prichádzajú návštevníci z celého územia Británie, i zo zahraničia. Medzi veľmi populárne rezorty patrí Brighton s nádhernými plážami, dlhým mólom a známy svojím kráľovským pavilónom, ako aj podmorským múzeom najväčším v Británii.
· zábavný turizmus – V Británii existuje niekoľko známych veľkých zábavných parkov, najväčším a najznámejším z nich je park Althon Towers, ktorý sa nachádza neďaleko od Londýna.

Možno v ňom nájsť množstvo púťových atrakcií, rýchlodráh, vodných dráh, strašidelných zámkov, zámkov s krivými zrkadlami, poskytuje možnosť vyskúšať si bungee jumping a iné viac či menej riskantné kúsky. Je tu tiež množstvo kolotočov, stánkov s občerstvením, strelníc a podobne. V Británii sa nachádza druhá najväčšia diskotéka v Európe – Cudos Club v Londýne. Okrem tejto diskotéky je hlavne vo veľkých mestách sústredený veľký počet najrôznejších diskoték a diskotékových klubov s laserovými show, s transvestit show. Tieto diskotéky možno rozdeliť aj podľa hudobného štýlu, ktorý sa v nich hrá, napríklad na hip-hopové centrá, diskotéky s acid jazzom, techno diskotéky, diskotéky oldies, rockové diskotéky a podobne. Známe diskotéky sú v Hippodrome, Camden Palace, Empire Ball Room, Fridge. Hlavne vo veľkých mestách je sústredené tiež množstvo kasín a herní, ktoré ponúkajú možnosť širokému spektru návštevíkov vyskúšať svoje šťastie. Niektoré z nich sú určené len úzkemu kruhu návštevníkov, pri ich návšteve musí mať turista vhodné oblečenie (dámy šaty, páni oblek a kravatu) a okrem možnosti hazardu ponúkajú aj bufetové stoly a občerstvenie, ktoré je už v cene. Možno tu nájsť aj veľký počet kasín a herní nižších úrovní bez požiadaviek na odev, s jednoduchými hracími automatmi. Kultúrno-poznávací turizmus
· návštevy kultúrnych podujatí, kultúrnych predstavení, koncertov a festivalov Z Británie pochádza a pôsobí značný počet svetovo známych a slávnych pop-skupín, ako napríklad: Eurytmic, Rolling Stones, Spice Girls, Pulp, Blur, Oasis, Sex Pistols, David Bowie. Každý mesiac sa v Londýne organizuje aj niekoľko známych medzinárodných koncertov vážnej, ale aj populárnej hudby. Veľmi známy je festival populárnej hudby Glastounburry, ktorý sa koná každoročne v júli a láka fanúšikov populárnej rokovej hudby a piva z celého sveta. V Aglicku sa nachádza tiež najväčší otvorený areál pre koncerty a festivaly a otvorené diskotéky – Wembley Arena v Londýne. Často sa tu koná premiéra filmov hollywoodskej produkcie v Európe, ktorej sa zúčastňujú samotné hollywoodské hviezdy. Vo väčších mestách sa nachádzajú kongresové paláce a priestory pre kongresový turizmus.
· prehliadky múzeí, kultúrnych a historických pamiatok
Veľká Británia disponuje obrovským kultúrno-historickým potenciálom, nachádza sa tu až 18 pamiatok, ktoré boli zapísané do zoznamu UNESCA. Silne koncentrované pamiatky sú najmä v týchto mestách:
Londýn – budovy parlamentu, Westminsterské opátstvo, Westminsterská katedrála, Katedrála sv. Pavla, hrad Tower a Tower Bridge, Buckhinghamský palác, Kleopatrina ihla (obelisk pochádzajúci z Egypta) a tak ďalej.

Z múzeí: Britské múzeum najväčšie svojho druhu na svete so zbierkami egyptského, asýrskeho a gréckeho, orientálneho umenia a kultúry, Viktóriino a Albertovo múzeum, Prírodovedecké múzeum, Múzeum numizmatiky, Múzeum dopravy, Múzeum voskových figurín, .. Z galérií: Tate Gallery so zbierkami flámskych, talianskych a holandských maliarov, Kráľovská galéria portréto a mnohé iné. Oxford a Cambridge – dve najstaršie univerzitné mestá v Británii s komplexom stredovekých budov, množstvom kostolov a vysokých škôl.
Edinburgh – Edinburghský hrad a románska kaplnka, Škótske národné múzeum, Kláštor Hollyroad, Škótska národná galéria, ktorá patrí k najvýznamnejším galériám Európy, Škótska národná galéria portrétov a Národné múzeum starožitností.
York – Gotická katedrála Minster, gotické kostoly sv. Michala a sv. Trojice, Brána Monkbar (najväčšia mestská brána v Británii), Clifford´s Tower (pozostatky hradu z Yorku), Yorkshirské prírodovedné múzeum.
Bath - zachovalé pozostatky rímskych kúpeľov, historické centrum mesta, zámok Prior Park, Múzeum odevov, Kráľovské divadlo.
Stonehenge – prehistorická stavba, pochádzajúca z rokov 2700 – 2500 p.n.l. v tvare kruhu zo 60-tich modrých čadičových kameňov. Predpokladá sa, že stavbu zhotovili Druidi
Stradford upon Avon – rodisko Williama Shakespeara s pozostatkami jeho domu.
Windsor – už viac ako 900 rokov letné sídlo kráľovskej rodiny.
Medzi ďalšie vyhľadávané strediská kultúrno-historických pamiatok patria: Winchester, Canterbury, Bristol, Cardiff, Colchester. · prehliadky prírodných parkov so safari a arboret
Veľká Británia má aj podmienky súvisiace s návštevou chránených parkov a ZOO. Medzi najvýznamnejšie chránené celky vo Veľkej Británii patria:
Cairngorms – horská skupina v oblasti Grampian so skalnými žulovými vrchmi, jazerami a zbytkami pôvodných lesov. Dartmoor – žulová oblasť v oblasti grófstva Devon v juhozápadnom výbežku Anglicka s rašeliniskami a vresoviskami, ktoré sa striedajú so skalnými útvarmi. Lake District – veľký národný park v severozápadnej časti Anglicka s hlbokými údoliami, množstvom jazier, medzi ktorými sú bažiny a rašeliniská a zbytky pôvodných porastov.
Peak District – v južnej časti Pennin, s vresmi, rašeliniskami a bažinami. Okrem toho sa v tejto časti tvorenej vápencami nachádza aj množstvo ohromujúcich krasových útvarov.

Snowdonia – národný park na území Walesu v okolí hory Snowdon s rašeliniskami, machovými porastami a zbytkami ľadovcovej činnosti
Nachádza sa tu tiež množstvo arboret a zoologických záhrad.
· kúpeľno-liečebný turizmus
Klimatický – vhodné podmienky na horský, podhorský a jaskynný turizmus je hlavne v Škótskej vrchovine, aj keď nie na takej úrovni, ako v klasických krajinách s horskou turistikou (Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Francúzsko).
Minerálny - Veľká Británia nie je veľmi bohatá na pramene liečivých minerálnych vôd. Najznámejšie kúpele sú kúpele Bath (liečia sa tu choroby pohybového ústrojenstva)
Kombinovaný, prímorský a talasoterapia – Veľká Británia má veľmi dobré podmienky na tento druh turizmu, pretože ide o ostrov, ktorý je zo všetkých strán obmývaný moriami. · vedecko-informačný turizmus
Veľkú Britániu možno jednoznačne zaradiť medzi krajiny so širokou vedeckou základňou a anglický jazyk je vo svete známy ako jazyk vedcov. Preto sa tu každoročne koná množstvo kongresov, konferencií, sympózií, veľtrhov, výstav, komerčných prezentácií, ako aj workshopov a mestá s koncentrovaným kongresovým turizmom majú vybudované špeciálne festivalové haly a kongresové paláce s príslušným vybavením.
Vďaka vyššie uvedeným podmienkam a vďaka širokej vedeckej základni je Británia aj častým centrom pracovných ciest zo zahraničia. · športovo-turistický turizmus
Británia má vhodné podmienky pre vodácky turizmus, ako morský, tak aj riečny a jazerný. Vodáctvo patrí k tradičným anglickým športom a je veľmi rozšírené medzi univerzitnými mestami. Uskutočňuje sa jednak na riekach, ale aj na umelo vybudovaných kanáloch pri Oxforde alebo Cambridge. Pešia turistika – vhodné podmienky sú v Británii hlavne v chránených parkoch, ktoré majú špeciálne vyznačené chodníky. Mimoriadne atraktívne túry sú v Škótskej vysočine s organizovanými výstupmi na Ben Nevis a na iné škótske vrchy. Mototuristiky – Británia má tiež vhodné podmienky pre mototuristiku a pre cykloturistiku. Podporuje ich dobre prebudovaná cestná sieť a chodníky pre cyklistov, s častými zastávkami na oddych, pri mototuristike s početnými odpočívadlami, pri ktorých sa nachádzajú motoresty.
· kombinované formy turizmu
Veľká Británia má mimoriadne vhodné podmienky pre vidiecky turizmus a agroturizmus, pretože mnohé dediny pochádzajú z 15. – 18. storočia, sú nádherne upravené so zreteľom na staré architektonické hodnoty a návštevník sa počas pobytu môže oboznámiť s prácami na gazdovskom dvore alebo farme a aktívne sa zapojiť do všetkých činností, ktoré farmárčenie ponúka. Mimoriadne vhodné podmienky sú v grófstvach: Yorkshire a Glouchestershire, kde je veľmi rozšírené ovčiarstvo a chov hovädzeiho dobytka. V Politika turizmu
1 Vonkajšie vzťahy štátu
Vonkajšie vzťahy štátu sa prejavujú v členstve v medzinárodných organizáciách. Veľká Británia je jedným zo zakladajúcich členov NATO a je stálym členom Rady bezpečnosti OSN.

Okrem toho sa v roku 1973 stala členom EÚ a z ďalších veľmi významných zoskupení je členom G-7, GATT, OECD, FAO, UNICOM a mnohých ďalších. Združenie Commonwealth zoskupuje bývalé britské kolónie, ako sú: Kanada, Austrália, Nový Zéland, Bermudy, Kaimanské ostrovy, Fauklandy, Isle of Man, Jersey, Guernsey a mnohých ďalších, dohromady je to 53 členov. Vonkajšie vzťahy štátu sa prejavujú v zahraničnom obchode. Veľká Británia najviac obchoduje s členmi EÚ a s členmi Commonwealthu. Jej politika je totožná s politikou organizácií, ktorých je členom. Momentálne nevedie žiadnu vojnu. Stálym problémom sú vzťahy so severným Írskom, ktoré často vyúsťujú do bombových útokov a atentátov organizácií IRA a INLA. 2 Členstvo v medzinárodných organizáciách CR
Veľká Británia je členom WTO, UFTAA, WATA, ISTA, IHA, IYHF, FITEC, ICAO, IATA, FICC, AIEST. 3 Postavenie CR v NH a príjmy štátu z turizmu
Príjmy z cestovného ruchu činili v roku 1992 13,6 miliárd amerických dolárov. Cestovný ruch sa podieľal na hrubom domácom produkte 1,3%, na exportoch 5,5%, v tom istom roku prenocovalo v ubytovacích zariadeniach 18,5 miliónov zahraničných turistov.