referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milena
Štvrtok, 9. apríla 2020
Vysoké Tatry
Dátum pridania: 13.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: popovlasac
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 214
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 35m 0s
Pomalé čítanie: 52m 30s
 
Zamkovského chata (1475 m) je útulná, vysokohorská chata pod hornou hranicou lesa v dolnej časti Malej Studenej doliny. Chatu postavil v rokoch 1942-1943 známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský (1908-1961) s manželkou Ludmilou, dovtedy nájomca na Téryho chate. V období 2.svetovej vojny poskytla Zamkovského chata a jej okolie úkryt prenasledovaným politickým utečencom, partizánom a židovským rodinám. Po znárodnení chaty komunistickým režimom bol Štefan Zamkovský úradnou mocou poverený správou Bilíkovej chaty. O niekoľko týždňov ho označili za bývalého kapitalistu, pozbavili miesta a vykázali z Tatier.
V roku 1952 odchádza Š. Zamkovský s rodinou do Banskej Štiavnice, kde je aj pochovaný. Zomrel 15. mája 1961. Členovia Horskej služby mu udelili "in memoriam" strieborný odznak vodcu I. triedy Horskej služby. V roku 1992 bola chata v rámci reštitúcie vrátená potomkom Štefana Zamkovského. Od roku 1996 spravuje chatu Jana Kalinčíková.

PRÍSTUP: Skalnaté pleso (červená, 1h10"/0h50"), Skalnatá chata (červená, 1h10"/0h50"), Téryho chata (zelená, 2h00"/1h40"), Rainerova chata (červená, 0h30"/0h30"), Vodopády Studeného potoka (červená, 0h50"/0h50"), stredisko Hrebienok (červená, 1h05"/1h05"), Bilíkova chata (červená, 1h05"/1h05"), horský hotel Hrebienok (červená, 1h05"/1h05"), Zbojnícka chata (červená-modrá, 3h00"/2h25"), Zbojnícka chata cez Priečne sedlo (zelená-žltá, 5h00"/zakázaný smer), Tatranská Javorina (zelená, 7h45"/7h55").

Rainerova chata
Najstaršia chata vo Vysokých Tatrách. Bola postavená v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. Po postavení chaty Kamzík r. 1884 zanikla. Obnovená bola v roku 1998. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez podávania jedál a ubytovania. V chate je aj malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží. Je cenným dokladom dobovej architektúry chát. Tradíciou chaty je program "Klaňanie Troch kráľom" pri snehovom Betleheme (folklórna skupiny detí z Lendaku). Chatárom je v súčasnosti Peter Petras.
Chata je otvorená:
1.1.2004 - 30.4.2004 Sobota, Nedeľa a sviatky
1.5.2004 - 30.9.2004 Pondelok až Nedeľa
1.10.2004 - 31.12.2004 Sobota, Nedeľa a sviatky
Dňa 6.1.2005 od 12,00 hod. bude na Rainerovej chate pri snehovom betlehéme folklórny program "Príchod Troch kráľov".

PRÍSTUP: Vodopády Studeného potoka (červená, 0h20"/0h20"), stredisko Hrebienok (červená, 0h35"/0h35"), Bilíkova chata (červená, 0h35"/0h35"), horský hotel Hrebienok (červená, 0h35"/0h35"), Zamkovského chata (červená, 0h30"/0h30"), Zbojnícka chata (modrá, 2h30"/1h55"), Sliezsky dom (červená, 2h40"/1h50"), Téryho chata (červená-zelená, 2h30"/2h10"), Skalnaté pleso (červená, 1h40"/1h20"), Skalnatá chata (červená, 1h40"/1h20"), Tatranská Lesná (červená-žltá, 1h35"/1h50"), Tatranská Lomnica (červená-modrá, 1h50"/2h05"), Lysá Poľana cez sedlo Prielom (modrá, 8h45"/8h25").

Tatranské štíty

Gerlachovský štít
So svojou výškou 2655 m je najvyšším štítom Vysokých Tatier i celej Slovenskej republiky. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Výstup na Gerlachovský štít je povolený len s horským vodcom. Názov vystihuje polohu štítu na niekdajších tatranských pozemkoch Gerlachova. Jeho výškové prvenstvo dokázali barometrické merania jelšavského lesníka Ľudovíta Greinera (r.1838, do tých čias sa pokladal za najvyšší vrch Kriváň, Lomnický a Ľadový štít). Prvými návštevníkmi boli poľovníci a botanici. Možno, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Určite naň vystúpili rakúski dôstojníci r.1868 pri kartografických prácach. Roku 1880 boli cesty cez Velickú a Batizovskú próbu zabezpečené umelými pomôckami.

PRÍSTUP: Len v sprievode horského vodcu. Horského vodcu si môžete objednať v Spolku horských vodcov 052/4422066.
OKOLIE: Velická dolina, Sliezsky dom, Východná Vysoká, Poľský hrebeň, Batizovská dolina, Batizovské pleso, Tatranská Polianka.

Lomnický štít (2632 m)
Je jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov Vysokých Tatier. Zo štítovej trojhrannej pyramídy, ktorá vysoko prevyšuje okolie, vysiela tri hrebene.
Na severozápad cez Pyšný, ďalšie štíty a Baranie sedlo sa hrebeň spája s hlavným hrebeňom Vysokých Tatier. Na severovýchod vysiela rázsochu cez Kežmarský a Malý Kežmarský štít a na juh a juhovýchod cez Lomnické sedlo, Lomnický hrebeň. Kedysi ho volali Dedom a Spišiaci ho považovali za najvyšší vrch Tatier. V 18. storočí dolovali na jeho severných svahoch štyri generácie kežmarských Fábryovcov malachyt a striebro, v nádeji, že objavia zlato. Jakub Fábry sa z Medených lávok dostal až na končiar Lomnického štítu (okolo r. 1760-1790) a členovia jeho rodiny našli pravdepodobne aj cestu z Lomnického štítu cez Lomnické sedlo do Skalnatej doliny. Južné svahy poznali v tom čase aj poľovníci z okolitých dedín. Prvý turistický výstup vykonal r. 1793 anglický cestovateľ Robert Townson z Malej Studenej doliny. Vtedy barometrickým meraním zistil takmer presnú výšku Lomnického štítu (2633 m). Zimné výstupy sú známe od r. 1891. Od r. 1940 je prístupný visutou lanovkou z Tatranskej Lomnice, čím sa stal najfrekventovanejším Tatranským vrcholom. Stanica lanovky na končiari je spojená s priestormi astronomického a meteorologického pracoviska. Rok 1957 postavili televíznu retranslačnú stanicu a r. 1965 elektrické vedenie vysokého napätia zo Skalnatej doliny.

PRÍSTUP: Skalnaté pleso (Visutá lanová dráha II), Tatranská Lomnica (Visutá lanová dráha II-Visutá lanová dráha I).

Rysy (2499 m)
Sú hraničným vrcholom medzi Slovenskom a Poľskom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Má tri vrcholy : vyhliadkový (hraničný) severozápadný, prostredný (hlavný) a juhovýchodný, najnižší. Z vrcholu vybiehajú tri hrebene: na sever k Malým Rysom, na juh cez Váhu k Českému štítu a na západ k Žabiemu koňu.
Rysy patria k najnavštevovanejším tatranským vrcholom. Pre široký rozhľad, aký poskytujú, propagovali ich pred 1. svetovou vojnou ako „uhorské" alebo „tatranské Rigi". Prvý známy výstup vykonal správca Starého Smokovca Eduard Blásy (1820-1888) s vodcom Jánom Rumanom Diečnym st. 20.7.1840, v zime Teodor Wundt s Jakubom Horvayom 10.4.1884. V 90. rokoch 19. storočia pripomínala Blásyho prvovýstup mramorová tabuľa. Roku 1899 navštívila Rysy Marie Curie-Skłodowska (1867-1934) s manželom Pierrom a r. 1913 Vladimír Iľjič Lenin.

Kriváň (2494 m)
Je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny. Z vrcholu sa vejárovite rozbieha niekoľko hrebeňov, z ktorých pre turistiku je dôležitý len južný a juhozápadný hrebeň. Južný hrebeň prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje v široký chrbát a končí sa Nad Pavlovou. Juhozápadný hrebeň spadá dvoma výraznejšími vyvýšeninami - Vyššou a Nižšou Priehybou - k zalesnenému Grúniku, pamätnému miestu partizánov oddielu Vysoké Tatry, k miestu jeho pobytu a bojov.
Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj teraz viditeľné stopy po baníčení v 15.-18. storočí (vyhĺbené štôlne a posledné pozostatky múrov haviarskych obydlí). Na vrchol Kriváňa prví vystúpili bezpochyby neznámi haviari a výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca A. Czirbesza s priateľmi, uskutočnený 1772, treba považovať len za prvú aj písomne doloženú túru. Kriváň navštívili známi priekopníci-bádatelia Tatier, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Belsazar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813). Prvý zimný výstup uskutočnil r.1884 Theodor Wundt a vodca J. Horvay. Na pamäť výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II. (1840) uhorskí monarchisti vztýčili na štíte obelisk, ktorý zakrátko zničili slovenskí vlastenci, účasníci tzv. národných vychádzok. Prvá z nich sa uskutočnila 16.8.1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť zorganizoval Štefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od roku 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinov v krivánskej oblasti. Ako symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov stal sa Kriváň významným motívom poézie štúrovského pokolenia a svoju pozíciu v básnickej a piesňovej tvorbe si s novšou náplňou zachoval až podnes.

PRÍSTUP: Tri studničky (modrá-zelená, 2h10"/2h30"), osada Štrbské Pleso (modrá-červená, 3h00"/3h30"), jazero Štrbské pleso (modrá-červená, 3h00"/3h30"), Pod jamami (modrá, 2h45"/3h30").

Slavkovský štít
Je turistami vyhľadávaný vyhliadkový štít a má široký, rozložitý vrchol na konci juhovýchodnej rázsochy, ktorá vybieha z Východnej Vysokej. Na severe do Veľkej Studenej doliny spadá množstvom strmých rebier a roklín, kým na juhu je v celej časti sutinoviskom. Po svahoch Slavkovského štítu sa oddávna pohybovali poľovníci na kamzíky. Prvý známy turistický výstup východným hrebeňom vykonala r. 1664 12-členná spoločnosť na čele s Jurajom Buchholtzom st., najlepším súdobým znalcom Vysokých Tatier. Poľovník, ktorý ich sprevádzal, poznal už cestu skôr. Od začiatku 19. storočia bol obvyklejší výstup na štít zo Slavkovskej doliny. Prvý turistický chodník zo strediska Hrebienok postavili r. 1881 a vylepšili ho na začiatku 20. storočia. Na Slavkovskej vyhliadke postavili vtedy kamenný obelisk s reliérom na počesť turistického pracovníka Maximiliána Weisza, ktorý sa zaslúžil o výstavbu cesty (pomník sa rozpadol počas 2. svetovej vojny).

PRÍSTUP: stredisko Hrebienok (modrá-červená , 3h35"/4h35"), Bilíková chata (modrá-červená , 3h35"/4h35"), horský hotel Hrebienok (modrá-červená , 3h35"/4h35"), Starý Smokovec (modrá, 3h50"/5h15"),
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [12]
Podobné referáty
Vysoké Tatry SOŠ 2.9449 262 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9056 573 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9547 250 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9597 1951 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9784 2306 slov
Vysoké Tatry 2.9645 229 slov
Vysoké Tatry 2.9664 1180 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.