Vysoké Tatry

Celé územie mesta Vysoké Tatry sa nachádza v chránenom prostredí Tatranského národného parku, preto tu nie je možné vykonávať všetky bežné turistické a rekreačné aktivity. V podtatranskej oblasti, ktorá sa delí na dva hlavné regióny, Spiš a Liptov, je však veľa prírodných a turistických atrakcií, ktoré majú k Vysokým Tatrám priamu, alebo nepriamu väzbu a bez návštevy ktorých, by bol pobyt turistov v tomto meste neúplný. Medzi najvýznamnejšie regionálne atrakcie sa zaraďuje splav rieky Dunajec na drevených pltiach, múzeum Liptovskej dediny v Pribiline, rezervácia ľudovej architektúry v Ždiari, termálne kúpaliská v Bešeňovej, Liptovskom Jáne a vo Vrbove, pamiatky gotickej architektúry Spiša, múzeum Liptovskej dediny v Pribiline, amfiteáter a prírodné múzeum drevených plastík vo Východnej, Národný park Slovenský raj a Demänovské Jaskyne. Mesto Vysoké Tatry je súčasťou Tatranského národného parku (TANAP), najväčšieho a najstaršieho národného parku v Slovenskej republike, ktorý sa rozkladá na ploche 74.111 Ha. TANAP pokrýva rozsiahle územie Západných Tatier, Vysokých Tatier a Belianskych Tatier. Vznikol začiatkom roku 1949, ako výsledok dlhoročnej snahy ochrancov prírody, zachovať jedno z najkrajších a najcennejších území v strednej Európe pre budúce generácie. Z geomorfologického hľadiska sú Vysoké Tatry vzhľadom na počet štítov presahujúcich výšku 2500 m n. m. (24), jediným karpatským pohorím, charakteru veľhôr. Pohyb návštevníkov v tomto chránenom území je prísne regulovaný a obmedzuje sa len na vyznačené turistické chodníky a lyžiarske chodníky. Hlavné turistické trasy sú otvorené každoročne len od 15.06 do 31.10., počas zimnej sezóny sú v prevádzke len chodníky k vysokohorským chatám a hotelom.
Vysoké Tatry, vďaka svojmu unikátnemu prírodnému prostrediu poskytujú návštevníkom po celý rok množstvo oddychových aktivít, vhodných pre každého, od najnáročnejších športovcov, až po seniorov a rodiny s maloletými deťmi. Vysokohorská turistika, horolezectvo a lyžovanie v tejto ponuke prevažujú, no okrem nich je tu ešte priestor pre veľa ďalších rekreačných činností, ako je jazda na horskom bicykli, jazdectvo paragliding, plávanie, či rafting.

Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 398km2 a svojou rozlohou patrí medzi najväčšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú časť rovnomenného pohoria a tvorí ho 15 mestských častí, pôvodne samostatných osád, ktoré boli postupne integrované do jedného územného celku. Dopravnou osou celého územia mesta je "Cesta Slobody", ktorou sa návštevník približne za jednu hodinu dostane z najzápadnejšej mestskej časti Podbanské, cez všetky tatranské osady s výnimkou Dolného Smokovca, až na východnú hranicu mesta, do osady Tatranská Kotlina. Administratívnym centrom mesta je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Plesom patrí tiež medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu. Mesto Vysoké Tatry bolo založené v roku 1947 a má 5600 stálych obyvateľov. Jeho mestské časti sú: Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Horný Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Lesná, Tatranská Lomnica, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby a Tatranská Kotlina.

Podbanské
Rok vzniku: XV. storočie
Nadmorská výška [m]: 940
Najzápadnejšia z pätnástich osád mesta Vysoké Tatry. Leží na križovatke Cesty slobody a rieky Belá, 16 km od Štrbského Plesa. Dejiny Podbanského boli až do 19. storočia úzko späté s baníctvom. Prvú ubytovňu otvorili pre turistickú verejnosť v roku 1925. V tridsiatych rokoch 20.storočia sa Podbanské mohlo stať dôležitou dopravnou križovatkou. Projekt vybudovania cesty cez Tichú a Tomanovskú dolinu do Poľska sa, našťastie pre okolitú prírodu, neuskutočnil.

Štrbské Pleso
Rok vzniku: 1872
Nadmorská výška [m]: 1350
Štrbské Pleso je najvyššie položená tatranská osada. Rozkladá sa okolo rovnomenného jazera na moréne, ktorú ľadovec vytlačil do ústia Mlynickej doliny. Prví "turisti" sa o Štrbské Pleso začali zaujímať v 17. storočí, možno aj na základe najstaršieho písomného svedectva o jazere, podaného kežmarským učencom Davidom Frohlichom v roku 1644. Po otvorení košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, ktorá sa k Štrbskému Plesu priblížila na vzdialenosť 6 km, bolo už len otázkou času, kedy na jeho brehu vyrastie prvý turistický objekt a po ňom nová tatranská osada. V roku 1896 bola zabezpečená výstavba unikátnej ozubnicovej železnice. Do roku 1906 bol vybudovaný na južnom brehu jazera hotelový komplex, ktorý dnes slúži ako kúpeľný areál (objekty Hviezdoslav a Kriváň). V blízkosti Štrbského Plesa vyrástlo stredisko Nové Štrbské Pleso, ktoré založil banskobystrický architekt Karol Móry. Ten v roku 1900 vytvoril mieste starého rašeliniska umelé jazero a na jeho brehu postavil roku 1905 hotel a rozhľadňu. V 30-tych rokoch tu boli postavené ďalšie dva objekty hotelového typu. Ďalší veľký rozvoj územia osady je spojený s Majstrovstvami sveta v roku 1970, kedy došlo k zásadnej prestavbe celej osady, výstavbou športového areálu FIS v Mlynickej doline, veľkokapacitných hotelov a dopravného terminálu so záchytným parkoviskom.

Vyšné Hágy
Rok vzniku: 1881
Nadmorská výška [m]: 1100
Vyšné Hágy sú jednou z najvýznamnejších kúpeľných osád vo Vysokých Tatrách. Ležia pod vyústením Batizovskej doliny do Popradskej kotliny pri Ceste slobody medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom. Najstaršia časť osady Vyšné Hágy ležala asi o tristo metrov nižšie od dnešnej stanice tatranskej železnice. Osada Vyšné Hágy je verejnosti známa nielen ako kúpele, kde sa lieči tuberkulóza, i iné respiračné choroby, ale aj ako dejisko medzinárodného volejbalového turnaj o Pohár SNP, ktorý sa každoročne organizuje v auguste.

Nová Polianka
Rok vzniku: 1946
Nadmorská výška [m]: 1040
Táto liečebná osada leží na úbočiach Gerlachovského štítu, zhruba na polceste medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Poliankou. Od roku 1956 slúži ako moderná vojenská liečebňa tuberkulózy a respiračných chorôb. Názov je odvodený z mena neďalekej, staršej Tatranskej Polianky. Medzi Novou a Tatranskou Poliankou leží ešte samota s lesovňou TANAPu Danielov dom.

Tatranské Zruby
Rok vzniku: 1923
Nadmorská výška [m]: 1000
Osada vznikla v roku 1923 ako zrubový výcvikový tábor pre horské jednotky československej armády, preto sa pôvodne používal názov Vojenské Sruby. Frekventanti armádnych kurzov a cvičení sa často využívali pri budovaní tatranských turistických chodníkov a chát. Počas Slovenského národného povstania sa miestna vojenská posádka zapojila do protifašistického odboja. Po hrozbe bombardovania tatranských osád fašistickým letectvom sa presunula do Nízkych Tatier. Po vojne sa Tatranské Zruby stali vojenskou zotavovňou. V roku 1967 tu postavili veľkú modernú zotavovňu hotelového typu.

Nový Smokovec
Rok vzniku: 1875
Nadmorská výška [m]: 995
Nový Smokovec leží na západnom okraji osady Starého Smokovca, na úpätí Slavkovského štítu. Okrem sanatórií bolo jeho súčasťou aj prvé kino v Tatrách, ktoré otvorili v roku 1913, v priestoroch bývalej kúpeľnej zimnej záhrady. V roku 1925 sa dominantným objektom kúpeľnej osady stalo nové sanatórium na liečbu tuberkulózy (dnes Odborný Liečebný ústav respiračných chorôb - "Penzák").
Starý Smokovec
Rok vzniku: 1793
Nadmorská výška [m]: 990
Starý Smokovec je najstaršia tatranská turisticko - rekreačná osada situovaná na križovatke Cesty slobody s cestou od Popradu, medzi Novým Smokovcom a Horným Smokovcom. Základ názvu obce možno odvodzovať z pohanského kultu slovanského Zmoka, patróna hutníkov, ktorí tu od laténskej doby tavili železnú rudu. V roku 1904 bol dokončený prvý tatranský Grandhotel (Nagy szaalló). Po II. svetovej vojne bol postavený depandance Grandhotela Hoepfnerov Dom (dnes Hotel Smokovec). V období príprav na MS-70 boli v Starom Smokovci postavené ďalšie moderné objekty ( Satur, Dom Horskej Služby, Obchodný dom a iné), ktoré však svojou architektúrou nekorešpondujú s pôvodnými hradenými objektmi a ich estetická hodnota je veľmi sporná.

Horný Smokovec
Rok vzniku: 1926
Nadmorská výška [m]: 955
Horný Smokovec je najmladší zo štvorice Smokovcov. V druhej polovici 19. storočia na jeho území stála len drevená rozhľadňa, ku ktorej viedol chodník s obľubou využívaný kúpeľnými hosťami. Možno kvôli krásnemu výhľadu z rozhľadne sa toto miesto nazývalo Pekná Vyhliadka. Stavebný ruch sa tu začal až v roku 1926, keď sa prvými objektmi novej tatranskej osady stalo niekoľko rodinných penziónov pomenovaných podľa manželiek ich majiteľov (Vlasta, Irma,Klára a Dagmar). Názov Pekná Vyhliadka (francúzsky Belle Vue) si osada zachovala až do roku 1938, keď ju úradným nariadením premenovali na Horný Smokovec.

Dolný Smokovec
Rok vzniku: 1881
Nadmorská výška [m]: 890
Ako jediný zo Smokovcov neleží pri Ceste slobody a stavebne sa ešte nespojil so vzniknutou aglomeráciou. Názov osady napovedá, že leží nižšie ako susedné tatranské osady. Je situovaný bokom od cesty medzi Popradom a Starým Smokovcom, nachádza sa asi o dva kilometre od jej napojenia na Cestu slobody. V roku 1931 tu postavili modernú liečebňu s interným a chirurgickým pavilónom, ktorá dnes patrí Odbornému liečebnému ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb. V roku 1958 tu vyrástlo sídlisko Pod Lesom.

Tatranská Lesná
Rok vzniku: 1927
Nadmorská výška [m]: 915
Tatranská Lesná je rekreačná osada pri Ceste slobody medzi Horným Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. Leží poniže ústia Studenej doliny a po jej východnom okraji tečie Studený potok.

Tatranská Lomnica
Rok vzniku: 1892
Nadmorská výška [m]: 850
Jedna z najväčších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier sa nachádza 6 km východne od Smokovca, na úpätí Lomnického štítu. Zárodok osady tvorila štátna horáreň a niekoľko súkromných letohrádkov. Vzhľadom k tomu, že lokalita sa nachádzala v katastri Veľkej Lomnice, získala názov Tatranská Lomnica. V snahe vybudovať z osady turistické stredisko rozčlenil štát územie dnešnej Tatranskej Lomnice na 69 stavebných parciel a tie rozpredal, alebo prenajal súkromným záujemcom. V roku 1893 bol postavený Hotel Lomnica, v tej dobe najväčší hotel na území Vysokých Tatier, neskôr pozoruhodný Kúpeľný Dom s bazénom a vodoliečbou a v roku 1905 reprezentačný Grandhotel, ktorý bol v roku 1919 premenovaný na Grandhotel Praha. Rozvoj Tatranskej Lomnice pribrzdili nové nájomné podmienky, ktoré štát začal uplatňovať od roku 1908. Viacerí nájomníci odstúpili od zmlúv a tak do konca prvej svetovej vojny v osade pribudli iba tri súkromné vily. V medzivojnovom období vyrástlo v Tatranskej Lomnici množstvo rodinných penziónov a súkromných rezidencií. Výnimkou bola výstavba veľkokapacitnej zotavovne Morava, ktorú realizovala Zemská životná poisťovňa z Brna v roku 1933. Výstavbou unikátnej visutej lanovky na Skalnaté Pleso a Lomnický štít (1937 - 1940), získala osada svoju hlavnú turistickú atrakciu, ktorá opäť pozdvihla stredisko na medzinárodnú úroveň. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Tatranská Lomnica stala hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku. Vďaka výstavbe nových zotavovní (Urán, Odborár, Sasanka, Družba) resp. prevodu existujúcich hotelových zariadení do odborárskej sféry, prešlo cca 70% celkovej lôžkovej kapacity osady do vlastníctva odborov. Tento stav trvá dodnes.

Tatranské Matliare
Rok vzniku: 1884
Nadmorská výška [m]: 885
Tatranské Matliare sú prvou rekreačnou osadou pri Ceste slobody medzi Tatranskou Lomnicou a Tatranskou Kotlinou. Od juhozápadného suseda sú vzdialené len 1,5 km. Cez Tatranské Matliare preteká Skalnatý potok. V lese nižšie od Tatranských Matliarov sa nachádza národná prírodná rezervácia Pramenište, ktorú vyhlásili v roku 1991 na ploche 45,6 ha. Rezervácia chráni najzachovalejší reliktný borovicovo-brezový porast v tatranskej oblasti. Kvôli výskytu kriticky ohrozených druhov nie je prístupná verejnosti. Tatranské Matliare ponúkajú podobné turistické možnosti ako susedná Tatranská Lomnica, do ktorej sa možno dostať pešo spred zotavovne Hutník po žltej značke za 20 min. Poloha osady umožňuje jednoduchý prístup do Doliny Bielej vody, k Chate na Zelenom plese a na Jahňací štít po modrej značke.

Kežmarské Žľaby
Rok vzniku: 1888
Nadmorská výška [m]: 902
Kežmarské Žľaby sú najmenšou tatranskou osadou, ktorá sa nachádza nad Cestou slobody, medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou. Necelý kilometer pred osadou Kežmarské Žľaby v smere od Tatranskej Lomnice sa nachádza samota Biela Voda, ktorá slúži ako nástupný bod pre túry v oblasti Doliny Bielej vody a Belianskych Tatier.

Tatranská Kotlina
Rok vzniku: 1882
Nadmorská výška [m]: 760
Najnižšie položená tatranská osada situovaná vo východnej časti Belianskych Tatier na úpätí Kobylieho vrchu a masívu Bujačieho vrchu. Hlavným impulzom pre založenie Tatranskej Kotliny bolo sprístupnenie Belianskej jaskyne v roku 1881.