Žilina

Mesto Žilina, častokrát nazývané „mesto po Dubňom“, je metropolou západného Slovenska. Je takisto aj najväčším mestom ležiacim na rieke Váh a jedným z najväčších na Slovensku. S počtom obyvateľov, 86 953, sa zaraďuje na 5te miesto. Avšak rozlohou až na 18te miesto. Jeho rozloha je 80,03 km2. Pre porovnanie Vysoké Tatry majú rozlohu 389,10 km2 a Bratislava 367,59 km2. Zo všetkých obyvateľov žijúcich v Žiline je 98% Slovákov. Žilina je sídlom orgánov Žilinského kraja, jedného z ôsmich krajov Slovenska. Svojou rozlohou, 6 788 km2, sa zaraďuje na 3tie miesto a počtom obyvateľov, 692 332, na 4té miesto.
Žilinský kraj zahŕňa historické oblasti Orava, Kysuce a Liptov. Žilina je takisto aj okresným mestom. V žilinskom kraji je ich spolu 11. Zaraďuje sa medzi nimi, s rozlohou 815 km2, na 2hé miesto za Liptovský Mikuláš. S počtom obyvateľov, 674 766, na 1vé miesto. Zemepisná poloha Žiliny je 49,15° severnej šírky a 18,45° východnej dĺžky. Žilina je vzdialená od Bratislavy, hlavného mesta Slovenska, 200 km. Nadmorská výška Žiliny je okolo 340 m n.m. Námestie A. Hlinku má nadmorskú výšku 333 m n.m a Mariánske nám. m n.m. Priemerná teplota vzduchu v Žiline je +18 stupňov v júli a –4 stupne v januári. Spadne tu ročne okolo 650 až 700 mm zrážok, najviac v júni a v prvej polovici júla. Snehová pokrývka je tu 60 až 80 dní v roku. Mesto Žilina leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Pozdĺž Váhu a Rajčianky sa tiahnu pomerne široké poriečne nivy, doprevádzané po stranách štrkovými terasami až do relatívnych výšok 80 - 90 metrov. V Žilinskej kotline je päť terasových stupňov. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

História
Žilina patrí medzi najstaršie slovenské mestá a má tiež veľmi bohatú históriu. Archeologické vykopávky sú dôkazom toho, že územie Žiliny bolo osídlené už v staršej dobe kamennej, cca 20000 rokov pred n. l.. Územie Žiliny je prvýkrát spomínané v latinsky písanej listine, z roku 1208, nitrianskeho župana Tomáša pod názvom terra de Selinan. V trinástom storočí sa Žilina spomína ako udalosť, neskôr ako dedina, pod názvami Sylna a Zilna. Blízko kostola sv. Štefana-kráľa, sa zrejme nachádzalo centrum tejto staroslovanskej Žiliny. Tento kostol je zachovaný dodnes. Stará slovanská Žilina bola koncom trinásteho storočia zničená pri vzájomných bojoch feudálnych vládcov. Neďaleko začali nemecký kolonisti zo sliezskeho Tešínskeho kniežatstva stavať nové sídlo. Jeho centrom bol rínok, dnešné Mariánske námestie. Stalo sa tak ešte pred rokom 1300. Prvá zmienka o Žiline, ako o meste, je z roku 1312, hoci mestské práva dostala pravdepodobne o niekoľko rokov skôr. Uhorský kráľ Karol Róbert ju v roku 1321 povýšil na kráľovské mesto, pričom jej udelil míľové právo a výlučné právo rybolovu. Ján Petzold, žilinský richtár, dostal od kráľa do dedičného prenájmu osadu Krásno. Stalo sa tak v roku 1325 a toto rozsiahle územie (celá severná časť dnešného okresu Čadca), patrilo vyše 350 rokov Žilinčanom, t.j. až do konca 17. storočia. Z roku 1379, v ktorom sa Žilina vzdala cudzozemského tešínskeho práva, keď prijali záväzné právo mesta Krupiny, pochádza aj prvá, teda najstaršia známa mestská pečať s erbom Žiliny.

Známe Privilégium pre Žilinských Slovákov, z roku 1381, malo stredoeurópsky význam pre žilinských Slovákov. Privilégiom bolo zrovnoprávnené postavenie Slovákov s Nemcami v mestskej rade Žiliny. Vydal ho uhorský, poľský a dalmátsky kráľ, Ľudovít I. Veľký, pri návšteve Žiliny 7. mája 1381, po vypočutí sťažností žilinských Slovákov na útlak z nemeckej bohatšej menšiny. V roku 1405 kráľ Žigmund I. Luxemburský potvrdil platnosť privilégií a nariadil jej opevnenie.
V roku 1431 mesto dobili a vypálili husitské vojská. Protinemecké akcie husitov síce spôsobili hospodársky úpadok Žiliny, avšak Žilina sa stala čisto slovenským mestom. Žilina je vďaka listine prvým mestom vo východnej časti strednej Európy, zasiahnutej nemeckou mestskou kolonizáciou, z ktorej sa zachoval hodnoverný dokument. Listina, ktorá pochádza z druhej polovice štrnásteho storočia, je prvým zachovalým hodnoverným dokumentom o paritnom zastúpení domáceho obyvateľstva s bohatšími nemeckými prisťahovalcami. Listina sa zachovala v opise z roku 1431. Je písaná po latinsky na pergamene s rozmermi 41 a 17 cm. V roku 1988 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa v Štátnom okresnom archíve v Žiline.

Erb mesta Žiliny patrí k jedným z najstarších z celosvetového hľadiska. Takéto starobylé erby pochádzajúce z trinásteho storočia sa nachádzajú iba v strednej a západnej Európe. Heraldická hodnota erbu spočíva v tom, že ide o klasický erb, so symbolom, dvojkríža, v strede a ten sa nedotýka okrajov štítu. Najstaršia doteraz známa pečať s erbom Žiliny pochádza, ako som už spomenul, z roku 1379, presnejšie z 8. marca. Nachádza sa až na listine, ktorej originál je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Na odlíšenie od uhorského erbu, boli umiestnené dve hviezdičky a kríž bol znázornení zakorenený. Žltá, alebo zlatá, farba kríža na zelenom poli sa nachádza po prvýkrát na listine z roku 1430. Najstaršou zachovalou architektonickou pamiatkou na území Žiliny je kostol sv. Štefana - kráľa. Tento neskororománsky rímskokatolícky kostol sa nachádza na dnešnej Závodskej ceste, na historickom katastri nazývanom „Rudiny“ Žilinská mestská kniha z rokov 1378-1524 (-1561) je najstaršou a najvýznamnejšou jazykovou a právnou pamiatkou Slovenska. Nachádza sa v nej najstarší knižný zápis v slovenskom jazyku na území Slovenska z roku 1451. Kniha je rozdelená na tri časti. Prvá obsahuje nemecký písaný prepis magdeburského práva kráľovského mesta Krupiny z roku 1378, druhá jeho prepis do slovakizovanej češtiny z roku 1473 a tretia, najrozsiahlejšia, zápisy o prevodoch majetku a súkromnoprávne zápisy z rokov 1380-1524, nesúvisle pokračuje až do roku 1561. V poslednej časti sa nachádza veľa vtedajších hovorových prvkov zo Žiliny a jej okolia. Kniha je rukopisnou pamiatkou s rozmermi 29 a 22 cm, viazanou v koženej väzbe z pätnásteho storočia. Obsahuje 149 listov napísaných v nemeckom, latinskom a slovenskom jazyku. V roku 1988 bola vyhlásená za národnú pamiatku. Nachádza sa v Štátnom okresnom archíve, podobne ako listina v opise z roku 1431.

Hospodárstvo
Žilina má pestré zloženie priemyslu. Azda najvýznamnejšia je výroba celulózy a papiera. Približne na rovnakej úrovni významu v meste je výroba vlnených látok, syntetických látok a súčastí strojov. V blízkej budúcnosti aj výroba automobilov. Z oblastí priľahlých k Žiline, prakticky zázemie Žiliny využíva vápence priľahlých pohorí. Z vápenca sa vyrába cement, a to v Lietav-skej Lúčke. Vo Varíne sa vyrába vápno a láme sa vápenec. V Žiline pôsobí množstvo významných podnikov. Najstaršími priemyselnými podnikmi sú napríklad súkenka, textilná továreň, Slovenka, ktorá začala pracovať v roku 1891, Považské chemické závody, začali s výrobou v roku 1892, papierenský podnik Tento, a.s. , od roku 1906, a drevárska firma Drevoindustria od roku 1907. Aj v súčasnosti patria k najvýznamnejším podnikom v meste. V terajšej dobe prišla na Slovensko kórejská automobilka KIA, ktorá začala s výstavbou v roku 2004, blízko Žiliny, v Tepličke nad Váhom. Dôležitými podnikmi sú strojárenské podniky závody na výrobu ložísk (ZVL – závody valivých ložísk), Slov-Avia, podnik Elektrovod, potravinárske podniky Laktis (Žilinské mliekárne), Peza (pekárne), Hyza (hydinárne), a mnohé ďalšie. V Žiline sídlia aj významné stavebné podniky, z ktorých stojí za zmienku určite Váhostav a.s. , jedna z najväčších stavebných podnikov na Slovensku. Podnik sa podieľal na výstavbe mnohých rozhodujúcich stavieb na Slovensku, vrátane Vodného diela Gabčíkovo. V Žiline takisto sídli aj generálne riaditeľstvo a rozvodná stanica Stredoslovenských energetických závodov. Žilinský elektrický závod Helios, dnešný rozvodný závod, vznikol v roku 1896. Úradné povolenie, teda koncesiu, na zásobovanie mesta dostal v roku 1908. V Žiline sídli aj Slovenský energetický dispečing. V našom meste má ústredie Prvá komunálna banka. Sídli tu asi 20 pobočiek bánk z celého Slovenska.
V Žiline sídlia viaceré významné inštitúcie pre podporu podnikania a obchodu. Regionálna komora Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Žilina má pôsobnosť za hranice Žilinského kraja. Slovensko-poľská obchodná komora a Slovenská živnostenská komora majú pôsobnosť pre celé Slovensko. Na rozvoji oblasti Horného Považia sa podieľa aj Regionálna rozvojová agentúra, ktorá pôsobí v rámci programu Európskej únie Phare.

Doprava
Žilina je jednou z najvýznamnejších dopravných križovatiek na Slovensku. Od Dunaja údolím Váhu k Baltickému moru s cestou na východné Slovensko sa križovali cesty už v minulosti. Tieto cesty mali medzinárodný význam. Už v rokoch 1438 až 1499 sa spomínal most cez rieku Váh do Budatína. Dnes Žilina leží ako dopravný uzol významných koridorov s číslami V a (Terst – Viedeň – Bratislava – Žilina - Ukrajina) a VI (Gdaňsk –Bielsko – Biala – Zwardoň – Skalité –Žilina ). Tieto koridore boli od-súhlasené na medzinárodnej schôdze ministrov dopravy v Helsinkách roku 1996. V roku 1949 začala v našom meste premávať mestská hromadná doprava, ktorú zabezpečuje Dopravný Podnik Mesta Žiliny. K najdôležitejším stavbám ohľadom dopravy, bolo v posledných rokoch budovanie trojelov na trolejbusovú dopravu. Táto doprava je významným prínosom pre kvalitu životného prostredia Žiliny. Prvý trolejbus vyšiel do ulíc mesta v novembri 1994. Cez Žilinu vedú medzinárodné trasy cestnej dopravy E 50 (Paríž –Praha – Žilina - Ukrajina), E 75 (Balt – Žilina – Belehrad - Atény) a E 442. (Drážďany - Žilina). V blízkej budúcnosti je plánovaná dôležitá križovatka diaľničných ťahov. Niektoré výstavby diaľničných úsekov sú už hotové a niektoré sa ešte len realizujú. V súčasnosti sa v Žiline v rámci výstavby diaľničnej siete realizuje výstavba diaľničných privádzačov, čo veľmi zlepšuje dopravnú situáciu v meste. Žilina má autobusové spojenie so Slovenskom aj so zahraničím.

Významným je aj križovanie železničných tratí E 42 a E 52, ktoré plnia funkciu medzinárodných magistrál v zmysle medzinárodnej dohody. Najviac rýchlikov premáva na trati z Bratislavy do Košíc. Priame vlakové spojenia sú do Budapešti, Moskvy, Varšavy, a do Prahy. V Dolnom Hričove, približne 10 km západne od nášho mesta sa nachádza Letisko Žilina, so štatútom medzinárodného letiska s nepra-videlnou dopravou. Letisko je vhodné pre prevádzku lietadiel s kapa-citou do 60 osôb. Pristávacia dráha je dlhá 1150 metrov. V minulosti bolo z letiska pravidelné spojenie s Prahou. V budúcnosti sa uvažuje s rozšírením letiska.

Prechádzka mestom
Na konci mojej seminárnej práce by som vás chcel vziať na „prechádzku mestom“, v ktorej si prejdeme mesto po jednotlivých častiach a ja Vám poviem niečo o nich.
Začneme v strede mesta. Zákonom Slovenskej národnej rady bol stred mesta v roku 1987 vyhlásený za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorú tvorí Mariánske námestie štvorcového tvaru rozmerov približne 100 a 100 metrov, deväť uličiek, ktoré z neho vychádzajú, a ďalších dvanásť ulíc ktoré tvoria kruh okolo námestia.
Mariánske námestie je typické svojimi domami , ktoré majú poschodie vysunuté a pod nimi vznikli arkády. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Vznik námestia sa datuje pred rok 1300. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. Tieto sa dnes za pomoci Mesta Žilina obnovujú. V strede námestia je socha Nepoškvrnenej Panny Márie. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom svätého Floriána, patróna hasičov. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené aj dve historické studne, v ktorých sa voda nachádza v hĺbke asi 12 metrov. Domom číslo 1 na námestí je radnica mesta Žilina na jeho východnej strane , hoci vchod do budovy je z Radničnej ulice. Radnica prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnešná podoba radnice je z roku 1890. Na radnici dnes sídli primátor mesta, Ján Slota a sú tu reprezentačné priestory, v ktorých zasadá Mestské zastupiteľstvo a konajú sa sobášne obrady. Zaujímavosťou je zvonkohra na čelnej stene budovy, ktorá od roku 1994 hrá melódie po odbití každej celej hodiny.

Na západnej strane námestia vyniká rímsko-katolícky kostol sv. Pavla apoštola a kláštor jezuitov. Kostol bol dokončený v roku 1754. Dve veže sú vysoké 32 metrov. Hlavný oltár je barokový. Na kláštore je pamätná doska venovaná nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi . Významnou pamiatkou na hranici pamiatkovej rezervácie je rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý bol postavený okolo roku 1400. Na tomto mieste stál pravdepodobne v 13. storočí Žilinský hrad. Veža kostola je vysoká 51 metrov. Hlavný oltár je z roku 1697. Na kostole je pamätná tabuľa pripomínajúca rekonštrukciu objektu v roku 1942. 
Vedľa kostola je Burianova veža vysoká 46 metrov. Slúži ako zvonica. . Pohľad na obe veže z Námestia Andreja Hlinku je pre naše mesto najtypickejší, je to symbol Žiliny. Hneď vedľa kostola je niekdajší Reprezentačný dom, kde dnes sídli Mestské divadlo, Rádio Zet a Žilinská Televízia. Na budove bola v roku 2000 odhalená jeho busta. V dobe, kedy bol Dr. Tvrdý mešťanostom Žiliny (1938-1945) bola vybudovaná baslustráda v dnešnej podobe a Farské schody, ktoré tvoria spojnicu medzi dvoma hlavnými žilinskými námestiami. Druhým významným námestím je Námestie Andreja Hlinku, ktoré sa nachádza pod terasou rieky Váh. Na námestí je bronzová socha Andreja Hlinku . Odhalená bola v roku 1994, jej autorom je žilinský sochár Ladislav Berák . Na podstavci je nápis Andrej Hlinka - Otec národa. Príjemné prostredie na námestí vytvára stupňovitá fontána. Na námestí sa nachádzajú budovy, v ktorých sídlia Považská galéria umenia i obchodný dom Tesco (pôvodne Prior). Na námestie nadväzuje nedávno rekonštruovaný najstarší žilinský mestský park (vznik v rokoch 1902 až 1908).

Z Námestia Andreja Hlinku je cez Národnú ulicu prístup k železničnej stanici. Námestie je veľmi vhodným priestorom pre rôzne kultúrne podujatia .
Na južnej strane historického jadra je Makovického dom, v ktorom býval D. Makovický, osobný lekár ruského spisovateľa L. N. Tolstého. Významnou budovou v strede mesta je Dom umenia Fatra. Sídli v ňom Štátny komorný orchester (ŠKO). V tejto budove bola v roku 1921 premiéra prvého slovenského hraného filmu Jánošík.. keď bola budo-va ešte kinom (Grand Bio Universum). Na Hurbanovej ulici je bývalý Finančný palác (dnes ústredie Prvej komunálnej banky) a Bacherova vila , kde začalo 12. decembra 1918 pôsobiť Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, čo pripomína pamätná tabuľa na budove. Významnou stavbou na Hurbanovej ulici je secesný Rosenfeldov palác, dnes Centrum voľného času Spektrum. Oproti nemu stojí Synagóga, dnes kino Centrum , postavená podľa projektu nemeckého architekta prof. Petra Behrensa. Za hranicou mestskej pamiatkovej rezervácie, južným smerom je pôsobivá budova z roku 1988, v ktorej sídli Mestský úrad v Žiline. Pred budovou stojí pamätník obetiam totalitného komunistického režimu, jediný na Slovensku . Odhalený bol v roku 1998.
Na Námestí Ľudovíta Štúra je Dom odborov kultúry a najväčší hotel v meste - Slovakia. Na námestie nadväzuje najstaršie žilinské sídlisko Hliny a ulica Antona Bernoláka nazývaná Bulvár. Na konci tejto ulice sídli Krajská štátna knižnica, s knižným fondom viac ako 300 000 výtlačkov. Knižnicu navštevuje viac ako 19 000 stálych čitateľov . Počet výpožičiek za rok je viac ako 900 000.

Na Štefánikovom námestí stojí bronzová busta generála M. R. Štefánika (1880 - 1919), významného slovenského vedca, politika a vojaka. Autorom sochy je Ladislav Berák. Socha bola odhalená v roku 1995. Každý rok 4.mája , vo výročný deň tragickej smrti generála, si tu Žilinčania uctievajú jeho pamiatku. Prejdime na Vlčince. V časti Veľký diel sa nachádza rozsiahly areál Žilinskej univerzity s učebňami, laboratóriami, internátmi a spoločenskými priestormi. V susedstve areálu je Lesopark Chrasť s výmerou približne 70 hektárov. Lesopark medzi sídliskami Vlčince a Solinky je obľúbenou mestskou zónou oddychu. Na sídlisku Solinky sa nachádza kostol zasvätený Dobrému pastierovi. Vďaka práci dobrovoľníkov a pomoci mesta Žilina trvala výstavba kostola presne jeden rok. Najstaršou architektonickou pamiatkou v Žiline je kostol sv. Štefana - kráľa v časti Rudiny. Je to neskororománsky kostol, vznik ktorého datujú odborníci do rokov 1200 až 1250. Cenná je výzdoba kostola. Kostol je ohradený kamenným múrom. Archeologickým prieskumom v roku 1995 boli objavené základy kaplnky Božieho tela z 15.storočia, o ktorej boli dovtedy iba písomné záznamy. Významnou pamiatkou v Žiline je Budatínsky zámok, situovaný na sútoku Váhu a Kysuce. Ako strážny hrad vznikol v 13.storočí. K zámku patrí aj historický park.

Vzácnou pamiatkou je rímskokatolícky kostol sv. Juraja v mestskej časti Trnové . Kostol sa spomína v dokumentoch z roku 1582. V miestnej časti Bytčica je klasicistický kaštieľ, ktorý na začiatku 20. storočia patril svetoznámemu huslistovi Jánovi Kubelíkovi. Pri Váhu sa nachádza športový komplex kde je štadión na ktorom hrávajú svoje ligové zápasy futbalisti MŠK Žilina. Zimný štadión Vojtecha Závodského kde hrajú zápasy hokejisti MšHK Žilina, s možnosťou korčuľovania pre verejnosť, tenisové kurty, kolkáreň. Dobrý výhľad na Vodné dielo je z vyhliadkovej terasy pri ceste E 50. V blízkej budúcnosti budú vytvorené na Vodnom diele veľmi dobré podmienky pre vodné športy. Neďaleko Vodného diela je nová Mojšová Lúčka, ktorá bola postavená pre obyvateľov vysťahovanej obce pri výstavbe Vodného diela. Druhá časť nových domov sa nachádza v miestnej časti Rosinky.