Severná európa

Severná Európa pozostáva s ôsmich štátov. Aj napriek tomu, e sa jedná o pomerne malú oblasť ( v rámci zemegule ) sú tu obrovské rozdiely jednak historické ďalej kultúrne, národnostné, prírodné, sociálne, ekonomické atď. Väčšina rozdielov je medzi škandinávskymi a pobaltskými krajinami a preto sa budeme venovať týmto dvom celkom osobitne. Škandinávske krajiny a Island.

Hlavná črta ktorá spája tieto krajiny je more. To bolo hlavným faktorom pri osídľovaní týchto inak pre život nepriaznivých oblastí. Západná časť škandinávskeho polostrova je tvorená škandinávskymi vrchmi, ktoré sú bohaté na drevo a na nerastné suroviny. Taktiež je tam vysoký potenciál vodnej energetiky vďaka množstvu riek a potokov ktoré majú zväčša strmí spád pri stekaní s úpätí vrchov k moru. Východná časť je tvorená skôr nížinou tvorenou rozsiahlym štítom starých žulových hornín. Množstvo jazier vzniklo roztopením pevninského ľadovca. Polostrov je zo severu obmývaný Barentsovým morom, z SZ Nórskym morom, z JZ Severným morom a z JV Baltským morom z ktorého sa ťahá na sever Botnický záliv a na východ fínsky záliv. Prvé osídlenie sa datuje do doby po poslednom štvrtohornom zaľadnení približne pred desiatimi tisícami rokov. Títo ľudia žili veľmi primitívnym spôsobom života. Živili sa zberom korienkov a plodov, lovom divej zvery a rybolovom. Títo ľudia sa usídľovali popri pobreží, ktoré bolo bohaté na ryby a bolo nížinaté. Ústupom ľadovca sa odokrylo dnešné Baltské more čo umožnilo ďalšiemu rozvoju miestnych kultúr a hlbšiemu preniknutiu človeka do tejto divokej krajiny. Na konci štvrtého a začiatkom tretieho tisícročia sa uskutočnil rozhodujúci obrat, ktorým bol prechod k poľnohospodárstvu a chovu dobytka. V Škandinávii však ide vývoj trocha pomalšie ako inde v Európe, čo spolu so zlými životnými podmienkami viedlo k čiastočnej izolácii severských kmeňov. Potom začínajú do Európy prichádzať germánske kmene a nevyhla sa im ani Škandinávia. Pôvodné obyvateľstvo sa pogermánštilo. Už v posledných storočiach p. n. l. sa v južných častiach využívali skôr germánske jazyky. V severnej Škandinávii a Fínsku v tom čase kočovali kmene Saamov ( Laponci ). Okolo roku nula sa v južnom Fínsku usadili Fíni. Obidva tieto národy patria k Ugrofínskym kmeňom. Rozklad rodového zriadenia tu prebiehal veľmi pomaly a ranný feudalizmus sa tu datuje od desiateho až jedenásteho storočia v Dánsku. Tento prechod k feudalizmu bol spojený so silnou vonkajšou expanziou.

Tá prebehla v podobe vikingských výprav, ktoré sa dostali až k čiernemu a stredozemnému moru, dokonca až k severnej Afrike. Jedenáste až trináste storočie je definitívnym víťazstvom feudalizmu. Počas tohoto obdobia rastie vplyv šľachty a je sprevádzaný neustálymi bojmi medzi škandinávskymi krajinami medzi sebou. Taktiež sú to však výboje do zahraničia ako Normandia na severe Franskej ríše, dobytie Anglicka normanmi, alebo vznik Ruska kde celá šľachta boli Vikingovia. Na Islande bol trochu rozdielny politický systém. Vzhľadom k tomu, že na Islande boli obzvlášť zlé životné podmienky nedochádzalo k triednej diferenciácii a vládla tu v podstate demokracia ( ľudia volili Althingov, ktorí tvorili ľudové zhromaždenie, to malo rozhodovaciu funkciu, takí primitívny parlament). Nejaké začiatky feudalizácie sa dajú pozorovať v dvanástom storočí. V štrnástom storočí vzniká kalmárska únia, ktorou sa škandinávske krajiny chránia pred Nemeckou expanzívnou politikou. Kalmárska únia sa však kvôli vnútorným nezhodám rozpadá, ostáva švédsko- nórska únia. Celé ďalšie obdobie je v duchu bojov o moc medzi škandinávskymi krajinami pričom každá z nich sa snaží podmaniť si pobaltské krajiny. V osemnástom storočí sa vo švédsku začína stavovský parlamentarizmus. V devätnástom storočí sa v Škandinávii upevňuje kapitalizmus a k moci sa dostáva buržoázia. V tomto období je množstvo povstaní ktoré vedú k zlepšovaniu postavenia chudobnejších vrstiev. Vznikajú socialistické hnutia ktoré tlačia k množstvu parlamentných reforiem. V poslednej tretine devätnásteho storočia vznikajú v Škandinávii sociálno-demokratícké strany. Do dvadsiateho storočia vstupuje škandinávia s pomerne rozvinutou demokraciou a vybudovaným priemyslom. Krajiny majú hlavne námorné flotily, ktoré lovia ryby v severných vodách. V tomto období sa vedú vojny medzi buržoáziou a lavicou. Tento „ boj“ vyústil v tridsiatych rokoch začiatkom sociálne-demokratickej éry. Po druhej svetovej vojne prijali škandinávske krajiny marshallov plán a pokračovali v sociálnych reformách. Nórsko vstúpilo do NATO a EFTA ( európske združenie voľného obchodu.

Od roku 1995 je členom Európskej únie.

Nórsko.

Základné údaje: Rozloha: 323 878 km2
Najvyššia hora: Glittertind 2470 m
Najdlhšia rieka: Glama 610 km
Počet obyvateľov: 4 330 000
Ozbrojené sily: celkom 32 700; pozemné vojsko 15 900, letectvo 9 500, námorníctvo 7 300
Najväčšie mestá: Oslo 470 000 ( aglomerácia 740 000 ) , Bergen 220 000, Trondheim 142 000, Stavanger 103 000
Úradný jazyk: nórština
Národnostné zloženie: Nóry 95.8 %, iný škandinávci 1.0 %,Briti 0.4%, Pákistánci 0.3%, Američania 0.3%, iný 2.2%
Oficiálne náboženstvo: evanielické luteránske
Náboženská príslušnosť: luteráni 88.5%, bez vyznania 3%, ostatný 8.5%
Mena: 1 nórska koruna = 100 ore
Hdp: 110 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 2.8%, ťažba 15%, priemysel 17.2%, stavebníctvo 3.5%, služby 61.5 % ( doprava a spoje 9%, obchod 11%, finančníctvo 9%, verejná správa a obrana 16.5% )

Povrch:
Viac ako polovica Nórskeho územia leží viac ako 500 m n. m. a ¼ presahuje 1000 m n. m. Škandinávske vrchy, ktoré prechádzajú celým územím Nórska sú vytvarované štvrtohorným pevninským ľadovcom do náhorných plošín – Fjeldov. Najrozsiahlejšou je Hardangervidda na juhu. Na vrchu Jostedalsbre je najväčší plošný ľadovec v Európe ( 815 km2 ). Na okrajoch pohorí sú hlboké údolia, s množstvom jazier, ktoré vymodelovali ľadovcové splazy. V Nórsku je asi 16 000 jazier. Pobrežie Nórska je veľmi členité. Celé pobrežie je tvorené množstvom fjordov s ktorých najdlhší je Sognefjord 187 km. Pozdĺž pobrežia je asi 50 000 ostrovov. Najväčšími súostroviami sú Lofoty, Vesteráli, Svalbard ( Špicbergy ), a k Nórsku patrí aj ostrov Jan Mayen. Pre Nórsko sú charakteristické dlhé údolia, v ktorých je sústredený priemysel. Pri Nórsku je treba si spomenúť aj Golfský prúd, ktorý podstatne zmierňuje podnebie a vďaka ktorému je Nórsko zalesnené aj za polárnym kruhom. Štátne zriadenie:
V Nórsku je už od roku 1814 konštitučná monarchia. Na čele štátu je kráľ ktorý má však len reprezentatívnu funkciu. Zákonodarnú moc má parlament, volený na štyri roky, ktorý menuje premiéra a vládu. Hospodárstvo:
Nórsko má nedostatok úrodnej pôdy. Tá sa využíva na pestovanie zemiakov a krmných plodín pre oveľa dôležitejšiu živočíšnu výrobu. Pozdĺž pobrežia sa chytajú ryby v súčastnosti je populárny chov rýb vo fjordoch. Pre Nórsko je veľmi dôležitá tradičná ťažba dreva. V Nórsku je veľké množstvo železnej rudy a farebných kovov. Ďalej vodná energetika je veľmi dôležitá a aj rozšírená vďaka množstvu riek a potokov so strmím spádom. Nórsko je veľmi dôležitým vývozcom hliníku, niklu, medi, zinku a magnézia. Vďaka objaveniu ropy a zemného plynu v Severnom mori sa stalo Nórsko dôležitým vývozcom týchto surovín. Nórsko má jednu z najväčších obchodných flotíl. Najväčšími partnermi sú GB, D a Švédsko. Doprava:
Vzhľadom k povrchu Nórska je najdôležitejšou dopravou doprava loďou pozdĺž pobrežia. Potom sa dosť využíva letecká doprava, no vláda vynakladá množstvo financií na výstavbu tunelov a ciest vo fjordoch.

Sever a juh je prepojený železnicou, ktorá však prechádza aj cez Švédske územie.

Švédsko.

Základné údaje: Rozloha: 449 964 km2
Najvyššia hora: Kebnekaise 2 123 m
Najdlhšia rieka: Gota-Klar 720 km
Najväčšie jazero: Vänern 5 390 km2
Počet obyvateľov: 8 820 000
Ozbrojené sily: celkom 64 800; pozemné vojsko 43 500, letectvo 11 500, Námorníctvo 9 800
Najväčšie mestá: Stockholm 1 540 000, Goteborg 755 000, Malmo 495 000,
Úradný jazyk: švédština
Národnostné zloženie: Švédi 90.4%, Fíni 2.4%, ostatní 7.2%
Oficiálne náboženstvo: Švédska luteránska cirkev
Náboženské zloženie: luteráni 88.2%, rímsky katolíci 1.6%, pentako-Stalisti 1.2%, ostatní 9%
Mena: 1 švédska koruna = 100 ore
HDP: 198 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 2.6%, ťažba 0.3%, priemysel 23.1%, stavebníctvo 7.5%, služby 66.5% ( doprava a spoje 7.5%, obchod 10.8%, finančníctvo 23%, ostatné služby 25.2% )

Povrch:
Z Nórska prechádza na územie švédska škandinávske pohorie, ktoré zaberá sever s plochou 2/3 plochy zeme. S celkovej plochy leží 15% za polárnym kruhom. Vyššie horské masívy sú zaľadnené. Celá táto oblasť je husto zalesnená a je tu množstvo nerastných surovín. Hory sa postupne smerom na JV skláňajú a prechádzajú do bažinatých nížin. V južnej časti hlavne na JZ je väčšina švédskych jazier, ktoré zaberajú 7% z plochy. Najuhu je takisto veľa riek. Golfský prúd ovplyvňuje len malú časť na JZ. Sever je ovplyvnený studeným vzduchom zo sibíri. Štátne zriadenie:
Švédsko je tiež konštitučná monarchia. Na jeho čele stojí kráľ ktorý má reprezentatívnu funkciu. Zákonodárnu moc má jednokomorový parlament s 349 poslancami volený na tri roky. Výkonnú moc má vláda na čele s premiérom. Parlament môže odvolať vládu aj hociktorého ministra nadpolovičnou väčšinou. Je tu množstvo ďalších úradov ktoré zastávajú ľudia z rôznych odvetví čo má zabrániť zneužívaniu moci.

Hospodárstvo:
Najdôležitejšou časťou Švédskeho priemyslu je ťažba a spracovanie dreva. 2/3 lesných plôch sú využívané a spracovávané pílami na vodný pohon. Veľkým odvetvím spracovania papieru je papierenský priemysel. Orná pôda zaberá asi 7% plochy krajiny no vďaka intenzívnemu hospodárstvu dokáže uživiť 90% obyvateľstva. Pestuje sa tu pšenica, jačmeň, ovos a zemiaky. V živočíšnej výrobe jasne dominuje chov hovädzieho a bravčového dobytka. Rybolov pokrýva iba domácu spotrebu. Švédsko je známe aj svojou švédskou oceľou a ťažbou železnej rudy. Tá sa ťaží v obrovských množstvách no výrazná je aj ťažba zinku, olova, medi, wolfrámu, striebra a zlata. Na juhu sú zásoby uhlia, fosfátov, rašeliny a kvalitného kameňa. Elektrická energia je vyrábaná jak vodne tak aj jadrovo. Švédsko vyrába automobily a lode. Švédsko je veľmi závislé od medzinárodného obchodu, pretože takmer polovica produkcie ťažkého priemyslu ide na vývoz. Najdôležitejšími partnermi sú GB, D, USA.

Doprava :
Veľmi dôležité postavenie v doprave má železnica, ktorá je na 70% elektrifikovaná, patrí štátu, no je stratová. Tá prepravuje nerastné suroviny. Ďalším dominantom je automobilová doprava s veľkým podielom dvoch štátnych spoločností.

Švédsko patrí k najviac automobilizovaným štátom sveta. V zahraničnej preprave dominuje námorná doprava. Leteckú dopravu zabezpečuje SAS (Scandinavian Airlines System) , ktorý je riadený dánskou, nórskou a švédskou vládou.

Fínsko.

Základné údaje: Rozloha :338 145 km2
Najväčšia hora: Haltiatunturi 1 328 m
Najdlhšia rieka: Kemi 483 km
Najväčšie jazero: Saimaa 4 400 km2
Počet obyvateľov: 5 110 000
Ozbrojené sily: celkom 32 800; pozemné vojsko 27 300, letectvo 3 000, námorníctvo 2 500
Najväčšie mestá: Helsinki 1 050 000, Turku 280 000, Tampere 275 000
Úradný jazyk: fínština, švédština
Národnostné zloženie: Fíni 93.3 %, Švédi 5.8 %, ostatní 0.9 %
Náboženská príslušnosť: luteráni 87.3 %, pravoslávni 1.1 %, bez vyznania 10.6 %, ostatní 1 %
Mena: 1 markka = 100 penniä
HDP: 110 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 5.2 %, ťažba 0.3 %, priemysel 21.8 %, stavebníctvo 8 %, služby 64.7 % ( doprava a spoje 8.5 %, obchod 10.5 %, finančníctvo 20 %, verejná správa a obrana 15 % )

Povrch :
Fínsko je 6. najväčšia krajina Európy. Je tvorená rozsiahlym štítom starých žulových hornín opracovaných kontinentálnym ľadovcom. Väčšinu územia tvoria nížiny a plošiny. Iba na severe sa mierne zdvíha. Po kontinentálnom ľadovci tu ostalo veľké množstvo jazier a bažín ( Suomi – znamená „ zem jazier a bažín“ .) Fínsko má viac ako 60 000 veľmi členitých jazier. Tie spolu zaberajú 10 % plochy zeme. Tým, že škandinávske vrchy oddeľujú Fínsko od Atlantiku, má výrazné kontinentálnu klímu. 1/5 územia leží za polárnym kruhom. Je tu veľmi chladné podnebie. Štátne zriadenie:
Od roku 1919 je hlavou štátu prezident volený volebným kolégiom. V súčasnosti sa premýšľa o priamej voľbe prezidenta. Zákonodarnú moc má jednokomorový parlament. Alandské ostrovy sú autonómnou provinciou s vlastným kongresom a zemským radom ( premiér ). Hospodárstvo :
V 60. – 80. rokoch zaznamenáva fínska ekonomika až zázračný rast. V súčasnosti čelí veľkým problémom. Najväčším prírodným bohatstvom Fínska sú lesy. Ťažba dreva síce v posledných rokoch klesla, no aj napriek tomu je ťažba a aj spracovanie najdôležitejším odvetvím zeme. Drevo, papier a výrobky z nich tvoria 1/3 exportu krajiny.

Orná pôda zaberá len 8 % plochy krajiny a tak sa plodiny obmedzujú na krmoviny pre živočíšnu výrobu ( na severe je dôležitý chov sobov a kožušinovej zveri ). Rybolov pokrýva iba domácu spotrebu. Vo Fínsku je tradičná ťažba farebných kovov, hlavne chrómu, zinku, niklu, medi, cobaltu, titanu, vanádu a stribra. Ťažba železnej rudy už bola ukončená. Elektrickú výrobu zabezpečuje z 1/3 jadrová a takmer polovicu tepelná ( spaľovanie rašeliny ). Tradičný priemysel predstavuje oceliarstvo a farebná metalurgia. V strojárenstve dominuje stavba lodí ( ľadoborcov ) a produkcia zariadení pre drevospracujúci priemysel. Dôležitá je aj produkcia kyseliny sírovej, fosforečných hnojív a hlavne elektroniky ( Nokkia ). Hlavnými partnermi sú Nemecko a Švédsko.


Doprava :
Najviac sa využíva cestná doprava, ktorá aj keď nie je veľmi kvalitná, postačuje požiadavkám. Železnice sa v súčasnosti modernizujú. Vodná doprava sa využíva aj vo vnútrozemí – jazerá a námorná na medzinárodné obchody. Letecká doprava je tiež celkom rozvinutá.

Dánsko.

Základné údaje: Rozloha 43 093 km2
Najvyšší bod: Yding Skouhoj 173 m
Najväčší ostrov: Sjaelland 7 104 km2
Počet obyvateľov: 5 210 000
Ozbrojené sily: celkom 27 700; pozemné vojsko 12 900, námorníctvo 8 300, letectvo 8 200
Najväčšie mestá: Kodaň 1 350 000, Arhus 270 000, Odense 180 000
Úradný jazyk: dánština
Národnostné zloženie: Dáni 96.3 %, Aziati 1.7 %, ostatní škandinávci 0.5 %, ostatní 1.5 %
Oficiálne náboženstvo: luteránske
Náboženská príslušnosť: luteráni 88 %, ostatní kresťania 1.6 %, Moslimovia 1.4 %, bez vyznania a ostatní 9 %
Mena: 1 dánska koruna = 100 rre
HDP: 140 mld US dolárov
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo a rybolov 3.4 %, ťažba 0.9 %, priemysel 20.7 %, stavebníctvo 5.5 %, služby 69.5 % (doprava a spoje 9 %, obchod 14.5 %, finančníctvo 20 %, verejná správa a obrana 22 %)

Povrch:
Dánsko je rovinatá krajina s priemernou nadmorskou výškou 30m. Jeho povrch bol modelovaný pevninským ľadovcom, ktorý tu zanechal množstvo morénových uloženín. Dánsko sa rozkladá z 2/3 na Jutskom polostrove a zvyšok pripadá na 483 ostrovov. Dánsko je v dosahu teplého Golfského prúdu, má mierne, oceánske a pomerne vlhké podnebie. Štátne zriadenie:
Dánsko je tiež konštitučnou monarchiou ( od r. 1849 ).

Kráľ formálne menuje ministerského predsedu a vládu, ktorá je zodpovedná 179 – člennému jednokomorovému parlamentu. Parlament je volený na štyri roky a zastúpenie tu majú aj Grónsko a Fajerské ostrovy.

Hospodárstvo:
Dánsko je zrejme najvyspelejšou krajinou Európskej únie. Dánske poľnohospodárstvo má k dispozícii cez 60 % úrodnej pôdy, ale zamestnáva iba 5 % pracujúcich. Farmy a družstvá sú orientované na chov ošípaných a hovädzieho dobytka. Hlavne pre chovné potreby sa pestuje hlavne jačmeň. Polovicu poľnohospodárskej produkcie Dánsko vyváža. Na druhej strane málo obmedzené zásoby nerastných surovín. Hlavné bohatstvo predstavuje ropa a zemný plyn, ďalej sú to žula, tehlárska hlina, krieda a kaolín. Väčšinu elektrickej energie vytvárajú spaľovacie elektrárne ( ropa, zemný plyn ). Strojárenský priemysel stavia námorné lode, lodné motory, poľnohospodárske stroje a zariadenia pre potravinársku výrobu. Známa je výroba mliečnych, rybích výrobkov a piva. Ďalej výroba cementu, ropných výrobkov, nábytku a odevov. Najväčšími obchodnými partnermi sú Nemecko a Švédsko.

Doprava:
Doprava má veľmi hustú cestnú sieť, no dôležitým dopravným prostriedkom sú aj lode a letecká doprava je tiež dobre rozvinutá.

Island.

Základné údaje: Rozloha: 103 000 km2
Najvyšší bod: Hvannadalshnúkur 2 119 m
Najdlhšia rieka: Pjórsá 230 km
Počet obyvateľov: 268 000
Ozbrojené sily: základne USA; námorné 1 800, letecké 1 300
Najväčšie mestá: Reykjavík 153 000, Akureyri 15 000, Keflavík 7 600
Úradný jazyk: islandčina
Národnostné zloženie: Islanďania 96 %, ostatní Škandinávci 1.5 %, Američania 0.5 %, ostatní 2 %
Oficiálne náboženstvo: luteránske
Náboženská príslušnosť: protestanti 96.2 %, rímsky katolíci 1 %, bez vyznania 1.4 %, ostatní 1.4 %
Mena: 1 islandská króna = 100 aurar
HDP: 6 mld US dolárov
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo a rybolov 12 %, ťažba a priemysel 21.5 %, ( spracovanie rýb 5 %), stavebníctvo 8.5 % a služby 58 %

Povrch:
Island je geologicky mladým ostrovom, ktorý vznikol sériou sopečných erupcií zo stredoatlantického chrbta. Sú pomerne často zemetrasenia a po celej zemi sú termálne premene. Tie sú využívané na ohrievanie vody a vykurovanie.

12 % ostrova pokrýva ľadovec, ktorý sa udržuje na 1 000 m vysokej náhornej plošine, ktorá pokrýva skoro celý ostrov. Ostrov je ovplyvňovaný vetvou Golfského prúdu, ktorý tu vytvára subarktické podnebie. Štátne zriadenie
Na Islande je pluralitná republika na čele s prezidentom a vládou, ktorú kontroluje jednokomorový parlament.

Hospodárstvo:
Kľúčovým odvetvím celej islandskej ekonomiky je rybolov. Ten tvorí ¾ islandského vývozu. Island má pomerne veľkú rybársku flotilu a ročným úlovkom sa radí na 3. miesto v Európe. Hlavné zamestnanie Islanďanov chov oviec od začiatku 20. storočia neustále klesá. Úrodná pôda zaberá 0.1 % plochy územia. Pestujú sa hlavne zemiaky. V skleníkoch sa celoročne pestuje zelenina a kvety. Ťaží sa iba diatomit. Elektrinu z 94 % produkujú hydroelekrárne, zvyšok pripadá na geotermálne elektrárne. Lacná vodná energia umožňuje výrobu hliníka, ferrosilikónu, ale aj cementu a umelých hnojív. Ďalej sú to vlnené látky, odevy, koberce a kožušiny. Najdôležitejšie však je spracovanie rýb, ktoré zamestnáva 40 % pracujúcich. Dôležitými partnermi sú GB, D, N, USA.

Doprava:
Island má asi 11 000 km ciest, z ktorých väčšina je pojazdná iba v lete. Využíva sa aj letecká doprava, na ostrove je 19 letísk. Na medzinárodné obchody sa samozrejme využíva námorná b>

Pobaltské krajiny.

Tieto krajiny sa rozkladajú na pobreží Baltského mora. Celé toto územie je nížinaté. Zo severu ho ohraničuje Fínsky záliv, na západe zasahuje do vnútrozemia z Baltského mora Rižský záliv. Sú tu dve významné rieky Namunas a Daugava. Tieto krajiny majú skôr individuálnu históriu preto sa budeme každej venovať zvlášť.

Estónsko.

Základné údaje: Rozloha: 45 100 km2
Najvyšší bod: Munamagi 318 m
Najväčšie jazero: Čudské jazero 3 548 km2
Počet obyvateľov: 1 550 000
Ozbrojené sily: celkom 2 500
Najväčšie mestá: Tallinn 460 000, Tartu 107 000, Narva 80 000
Úradný jazyk: estónština
Národnostné zloženie: Estónci 63.5 %, Rusi 28.5 %, Ukrajinci 3 %, Bielorusi 1 %, Fíni 1.2 %, ostatní 2.3 %
Náboženská príslušnosť: prevažujú luteráni, menšiny baptistov a pravoslávnych
Mena: 1 koruna = 100 senti
HDP: 2.95 mld.

US dolárov
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo a rybolov 15 %, ťažba a priemysel 41 %, stavebníctvo 4 %, služby 40 %

História:
Estónci obývajú toto územie asi 2000 rokov. V 9. st bolo zasiahnuté inváziou Vikingov. Potom sa Estónsko dostáva pod nadvládu nemeckých rytierov a Estónci prijímajú kresťanstvo ( 13. st ). Neskôr získava nadvládu nad týmto územím Švédsko a v 18. st. Rusko. V roku 1918 získava Estónsko samostatnosť. V období 2. sv. vojny si ho vymieňajú Nemecko s Ruskom a po jej skončení je Estónsko násilne pripojené k Rusku. V roku 1991 nadobúda Estónsko znova samostatnosť. Povrch:
Celé Estónsko sa rozkladá na nížine. Pobrežie je dosť členité s množstvom malých ostrovov. Je tu jasne vidieť činnosť kontinentálneho ľadovca. Podnebie je chladné a severské.

Hospodárstvo:
Estónsko malo najvýkonnejšiu ekonomiku s pobaltských krajín. V súčastnosti sa vyrovnáva s prechodom z komunizmu na kapitalizmus. V poľnohospodárstve dominuje chov hovädzieho dobytka a prasiat. Z plodín sa pestujú hlavne krmoviny. Kvôli sovietom utrpeli lesi vážne škody ktoré sa dnes riešia opätovným zalesnením. Krajina má malé nerastné zdroje. Sú tu rozvinuté odvetvia ako chémia a elektrotechnika. Lotyšsko.

Základné údaje: Rozloha: 64 500 km2
Najvyšší bod: Vidzeme 311 m
Najdlhšia rieka: Daugava 1060 km
Počet obyvateľov: 2 550 000
Ozbrojené sily: celkom 5000
Najväčšie mestá: Riga 860 000, Daugavpils 120 000, Liepaja 104 000
Úradný jazyk: lotyšský
Národnostné zloženie: Lotyši 54.5 %, Rusi 32 %, Bielorusi 4.3 %, Ukrajinci 3.3 %, Poliaci 2.2 %, Litvania, 1.3 %, Židia 0.6 %, ostatní 1.7 %
Náboženská príslušnosť: prevažujú luteráni, ďalej pravoslávny a Rímsko-katolíci
Mena: 1 lat = 100 santimi
HDP: 3.2 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo a rybolov 21 %, ťažba a priemysel 35 %, stavebníctvo 4 %, služby 40 %

História:
Litvania sú starý pobaltský národ. V 13. st. sa rovnako ako Estónci dostali pod nadvládu Nemcov. Neskôr bolo Lotyšsko rozdelené medzi Poľsko a Švédsko. Koncom 18. st. sa dostáva pod nadvládu Ruska. V roku 1920 bolo Lotyšsko uznané samostatným štátom. Rovnako ako Estónsko bolo násilne pripojené k Rusku. Znovu získava nezávislosť v roku 1991.

Povrch:
Lotyšsko má dlhé piesčité pobrežie. Zvyšok krajiny je ako celá táto oblasť nížinatý. Je tu množstvo jazier a bažín.

Hospodárstvo:

Počas sovietského zväzu bolo Lotyšsko výrobcom spotrebného tovaru ako elektrotechniky, telekomunikačných zariadení a mikrobusov. Dnes sa tu obnovuje lesníctvo, chov dobytka mliekarenstvo. Doprava:
Lotyšsko má pomerne kvalitnú sieť ciest a železníc. Má tiež dobré námorné spojenie so svetom. Litva.

Základné údaje: Rozloha: 65 200 km2
Najvýšší bod: Juozapine 294 m
Najdlhšia rieka: Nemunas 970 km.
Počet obyvateľov: 3 740 000
Ozbrojené sily: celkom 9 800
Najväčšie mestá: Vilnius 585 000, Kaunas 425 000, Klaipeda 204 000
Úradný jazyk: litevština
Národnostné zloženie: Litevci 81 %, Rusi 8.5 %, Poliaci 6.8 %, Bielorusi 1.5 %, ostatní 2.2 %
Náboženská príslušnosť: rímsky katolíci 80 %, ostatní pravoslávny, Luteráni a reformovaný
Mena: 1 lit = 100 centai
HDP: 7 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 21 %, ťažba a priemysel 40 %, stavebníctvo 3 %, služby 36 %

História:
V 13. st. keď si Nemci podmaňovali pobaltie, Litvania boli jediný, čo sa im postavili na odpor. Boli to posledný Európania čo prijali kresťanstvo. Dynastia Gedyminovcov buduje mocné kniežatstvo, ktoré siahalo až k čiernemu moru. V 18. st. si ho podmaňujú Rusi. Litva získava nezávislosť v roku 1917 a znova ju stráca v 1940 v prospech ZSSR. Slobodu získava ako jej susedia v roku 1991.

Povrch:
Litva má v podstate také isté prírodne podmienky ako Lotyšsko. Piesočnaté pobrežie a nížinatá krajina. Množstvo jazier a bažín. Hospodárstvo:
Orná pôda zaberá takmer 40 % plochy, čo sa ukazuje na širokospektrálnej poľnohospodárskej výrobe: produkcia mäsa, mlieka, zemiakov, obilia a zeleniny. Lesy sa spracúvajú v nábytkárskom priemysle a papierenskom priemysle. Aj v tejto krajine sú malé nerastné zdroje, ťaží sa tu iba jantár. Čo sa týka strojárstva je tu výroba obrábacích strojov a lodí no tá je závislá na dovoze surovín. Taktiež výroba hnojív atď. je závislá na dovoze surovín. Na domácich surovinách je založené rozsiahle potravinárstvo.

Doprava:
Čím ďalej tým viac sa rozvíja cestná doprava popri ktorej ustupuje železničná. Námorná doprava si zachováva veľký význam hlavne kvôli medzinárodnému obchodu.