Afrika
Africký svetadiel sa rozkladá na západnej a východnej pologuli a po oboch stranách rovníka. Na južnej pologuli sa nachádza plná tretina afrického kontinentu. Afrika je zo svojimi 30,319,000 km2 druhým najväčším kontinentom, ktorému patrí viac ako pätina pevniny. Z celkového počtu obyvateľstva sveta žije v Afrike niečo cez 10%, takže priemerná hustota zaľudnenia nepresahuje 16 obyvateľov na km2. Afrika zostala dlho neznámou pevninou pre svoju neprístupnosť, tropické klíma, pralesy, pustiny a iné prekážky.
Povrch: Afrika má neveľkú horizontálnu a vertikálnu členitosť. Európu oddeľuje od Afriky Stredozemné more na severe spojené Gibraltárskym prielivom (širokým asi 14 km) s Atlantickým oceánom. Významnejšími zálivmi sú tu len Veľká a Malá Syrta pri líbyjskom a tuniskom pobreží, kde leží najväčší africký ostrov v Stredomorí Džerba. Jediné suchozemské spojenie má Afrika s Áziou 120 km širokou Suezskou šijou. Za vlastné kontinentálne rozmedzie sa pokladá Suezský prieplav, otvorený už v r. 1869. Za Suezským zálivom delí africké pobrežie od Arabského polostrova. Za širokým Mozambickým prielivom sa rozkladá Madagaskar (587 tis. km2), štvrtý najväčší ostrov sveta. Oceánske ostrovy Seychely, Komory, Maskarény a ďalšie sú väčšinou sopečného pôvodu. Africký štít, tvorený kryštalickými horninami, patrí k najstarším a najstabilnejším geologickým útvarom na Zemi. Pokladá sa za zvyšok starej gondwanskej pevniny. Asi v jednej tretine kontinentu na juhu a východe, vystupujú staré horniny štítu (Juhoafrický štít) na povrch. Najmohutnejšia je sústava Východoafrického priekopu s radou tektonických zlomov a sopiek, miestami dodnes aktívnych. Povrch Afriky je možné rozdeliť na tri základné oblasti: oblasť Atlasu, oblasť tabuľových plošín, vrchovín, rovín a pánvi a oblasť východoafrických vysočín. Atlas patrí k sústave tretohorních alpínskych pohorí. Cez svoju diaľku takmer 2 000 km zaujíma jen malú časť na severozápade kontinentu.
V plošinatej časti Afriky je ďaleko najrozľahlejšia pustinná oblasť Saharsko-súdánskej tabule, ktorá zahrnuje všetky typy púští. Vyniká medzi nimi púšť Sahara, takmer 9 mil. km2 rozľahlá, s typickými tvarmi púštneho vetrania. Uprostred nej vystupujú vysoké pohoria Ahaggar (3 005 m) a Tibesti (3 415 m). Na odkrytých saharských horninách sa tvoria skalné púšte. Najsuchšia je Líbyjská púšť. Na juh od Čadskej panvy sa rozkladá ešte rozsiahlejšia časť Konskej panvy na viac než 3 mil. km2. Rozľahlá panva Kalahari sa rozkladá na juh od plošiny Lunda-Katanga. Hrebene Kapských hôr (2 326 m) vyplňujú najjužnejšiu časť kontinentu. Oblasť východoafrických vysočín je geomorfologicky najpestrejšia. Pôvodná náhorná plošina budovaná kryštalickými horninami, zvlášť žulami, je hlboko tektonicky rozrušená hlavne zložitou sústavou priekopových prepadlín. Tie vznikli od mladších treťohôr a boli sprevádzané sopečnými výbuchmi a výletmi. Západný systém vyplnený s časti jazerami Malawi, Tanganika a ďalšími, prečnievajú sopečné masívy Virunga a Ruwenzori z malými vrcholovými ľadovcami na rovníku. Bohato tektonicky členená a v mladších treťohorách premodelovaná Etiópska vysočina je od ostatných pohorí Somálskeho polostrova oddelená Etiópskym priekopom.
Vodstvo: Väčšina afrických riek je charakteristická nepravidelnými odtokovými pomermi a tvarmi riečnej siete. Vodný režim ovplyvňujú hlavne rozdiely medzi zrážkovými úhrnmi tropických oblastí a suchými púšťami. Viac ako tretina Afriky odovzdáva svoje vody atlantickému oceánu. Kongo je druhá na vodu najbohatšia rieka sveta zo 41 400 m3. Niger na svojom rozsiahlom povodí a 4 160 km dlhom toku zbiera vody omnoho menej, lebo jeho stredný tok zasahuje hlboko do suchej saharskej oblasti. Veletokom pobrežia Indického oceánu je predovšetkým mocná Zambezi s Viktóriinými vodopádmi (až 130 m vysokými) a mohutnými vodnými dielami.
Jediný africký veletok, ktorý odovzdáva svoje vody Stredozemnému moru je Níl. S Kagerou je to druhý najdlhší tok sveta. Podnebie: Pri svojej polohe pri rovníku a oboch obratníkoch je Afrika najteplejším svetadielom. Základné klimatické rozdiely sú podmienené zmenami v pomeroch tlaku vzduchu nad pevninou a susednými oceánmi. Menší vliv majú aj horopisné pomery a cirkulácie morských prúdov okolo pobreží. V podstate môžeme rozlíšiť štyri základné klimatické zóny z miesenými rozdielmi najmä v hornatých oblastiach. Rovníkové pásmo Konskej panvy a pobrežných oblastí Guinejského zálivu je pravou tropickou zónou s horúcim a vlhkým podnebím po celý rok. Druhou základnou oblasťou je pásmo tropických dažďov monzumového typu s horúcim a vlhkým letom, nerovnako dlhým a výrazným obdobím sucha v zimnej polovici roka. Rozkladá sa po oboch stranách rovníkového pásma. Tretou oblasťou tropických pasátov sa vyznačuje extrémne suchým a horúcim podnebím z nedostatočnými zrážkami pri veľkom výpare a najteplejšími miestami kontinentu. Patrí sem rozsiahle územie Sahary a aj vyprahlej púšte Kalahari a Namibie v južnej časti svetadielu. Posledným pásmom je oblasť subtropického podnebia, ktorá zasahuje len malé územie na severe a juhu Afriky.
Oblastné rozdelenie: Regionálne rozdelenie Afriky je doteraz silne poznamenane koloniálnymi pomermi, ktoré doposiaľ pretrvávajú v jej politickogeografickom rozčlenení. Hranice štátu vo väčšine nie sú vedené v súlade s prírodnými a národnostnými či hospodárskymi pomermi. Do severnej Afriky počítame väčšinu arabských zemí od Maroka a Mauretánie až po Egypt, ktorý zasahuje Sinajským polostrovom už do Ázie. V neveľkej vzdialenosti za obývanými pobrežnými a horskými krajmi z väčším množstvom zrážok sa šíri saharská púšť. Územie väčšiny severoafrických štátov je preto veľmi rozsiahle, ale v priemere len málo osídlené. Oblasť východnej Afriky vytvárajú zeme v priestore horného a stredného nílskeho povodia, Etiópie, Somálskeho polostrova aj jazerných plošín a priekopových prepadlín Kene, Ugandy a Tanzánie. Jej severná časť je obývaná hamitsko-semitskými národmi. Najväčšie množstvo zemí od Senegalu, Gambie, Guineje, Mali až po Čad, Nigériu a Zair v Konskej panve zahrnujeme do oblasti západnej a strednej Afriky. Väčšina z nich sa rozkladá v tropickom vlhkom území pri pobreží Guinejského zálivu, ale pripadá sem aj južná časť Sahary a rozsiahle priestory saván. Južná Afrika potom tvorí zem z rozdielnymi prírodnými a sociálnymi pomermi od Angoly, Zambie a Mozambiku až po Juhoafrickú republiku, ktorá ako ekonomicky najsilnejšia mocnosť na juhu Afriky sa v celej tejto oblasti snaží uplatniť svoj vliv. Zaradujeme sem aj ostrov Madagaskar a ďalšie ostrovy a súostrovie Indického oceánu v jeho širokom okolí.
|