Chorvátsko

· Poloha: Územie Chorvátska sa nachádza v južnej časti Panónskej nížiny a pozdĺž východného pobrežia Jadranského mora.
· Rozloha: 56 540 km2. Patrí teda nielen medzi najmladšie európske štáty, ale aj medzi najmenšie. Napriek tomu má Chorvátsko veľmi dlhé pobrežie , vrátane 1 185 ostrovov je to až 5 740 km, bez ostrovov 2 040 km.
· Chorvátsko obýva približne 4, 8 milióna obyvateľov, pričom asi 1, 2 milióna obyvateľov žije v hlavnom meste Zahreb. Hustota zaľudnenia je 84 obyavteľov na km2 .
· Úradným je jazykom je chorvátčina, resp. srbochorvátčina.
· Jednotkou meny je kuna, ktorá sa delí na 100 lip.
· Povrch: Chorvátsko sa delí na tri neoficiálne územné celky – Slavónia, Dalmácia, Istria. Približne 60% územia tvoria nížiny a 40% povrchu sú vysočiny. Tesne pri pobreží sa tiahne pohorie Dináre, na ktoré sa smerom na sever napájajú pohoria Kapela a Velebit. Medzi významnejšie prírodné javy tiež patrí pahorkatina Papuk, ktorá sa nachádza vo vnútrozemí štátu. Najvyšší vrch je Troglav v pohorí Dináre. Na severe, severovýchode a východe sa rozprestiera Panónska nížina. Túto nížinu ohraničujú dve významné rieky, Sava a Drava, ktoré sa vlievajú do Dunaja. Ďalšími významnými riekami sú Korana, Krka, Kupa, Neretva. Nie sú dlhé, ale zato vodnaté, prudké a využívajú sa pri výrobe el. energie.
· Podnebie: Pre pobrežie Jadranu sú charakteristické dlhé, horúce letá bez dažďov, teplé jesene a mierne zimy. Typický je aj počet slnečných dní v roku, až 2600 hodín, čo je približne 108 dní. Pre Chorvátsko sú veľmi významné vetry. Veria, že práve vietor je zodpovedný za zdravie a správanie človeka. Najčastejšie vlnobietie spôsobuje vietor zvaný Jugo, ktorý vanie z mora na pevninu a vytvára vlny vysoké až 5 metrov. Prináša ťažký vlhký vzduch a vraj spôsobuje zlú, nervóznu náladu. Ďalším významným vetrom je Bury, ktorý vanie z pevniny na more a vyvoláva štastie.

· Toto subtropické podnebie vyhovuje najma okrasnej flóre. Nájdeme tu palmy, agávy, oleandre, cyprusy, figovníky, akácie, pomarančovníky, citrusovníky, aj olivovníky. .
· Poľnohospodárstvo Chorvátska sa sústreďuje do oblasti Panónskej nížiny, kde sú úrodné gaštanové pôdy. Pestuje sa tu najmä cukrová repa, slnečnica, krmoviny, pšenica a kukurica. Na svahoch pahorkatiny Papuk sa zasa ujal vinič. Dôležité je aj typické južanské ovocie, teda pomaranče, citróny, figy, mandarínky, grapefruity a olivy, ktoré sa pestuje v oblati pobrežia.
· Zo živočíšnej výroby je najdôležitejši rybolov ( najmä sardinky, makrely a ančovičky). Ďalej sa chovajú aj kozy, hydina, ošípané, hovädzí dobytok a netradične, veľký význam majú aj kone.
· Nerastné bohatstvo: Chrovátsko využíva dovážané suroviny ( najmä ropu), ale aj domáce ( hnedé uhlie, bauxit a v malom množstve aj neželezné kovy – hliník, meď, zinok).
· Tieto suroviny využíva a spracúva priemysel. Najvýznamnejším odvetvím je strojárstvo. Zameriava sa výrobu lodí, zváracích strojov a rôznych iných prístrojov. Ďalším odvetvím je chemická výroba, jej produktami sú napríklad niektoré druhy liekov, chemikálie, čistiace prostriedky a podobne. Rozvinuté je aj potravinárstvo. Vynikajúca gastronomická ponuka je spojená s domácimi plodinami. Chorvátskymi špecialitami sú pečené voly a barany. Medzi najobľúbenejšie jedlá pri rôznych prílezitostiach patrí pečené jahňa, pečené prasa, grilované ryby, kalamáre na rôzne spôsoby, ražniči, čevapčiči, mleté grilované mäso, údená šunka, ovčí syr a mnoho ďalších. Dôležitý je aj textilný priemysel. Najhlavnejšie priemyselné strediská sú Zahreb a Rijeka.

· Neodmysliteľnou súčasťou Chorvátska je cestovný ruch. Turistov lákajú prekrásne čisté pláže, jaskyne a rôzne národné parky. Najkrajším chorvátskym národným parkom sú Plitvické jazerá na rieke Korana, ktorý je tvorený 16 jazerami spojenými vodopádmi. Patrí do Svetového prírodného dedičstva.
· Chorvátsko je krajinou s bohatou históriou. Do roku 1918 bolo súčasťou Rakúsko – Uhorska, neskôr patrilo do Kráľovstva Srbov a Slovincov, od roku 1929 do Juhoslávie. Súčasná chorvátska republika bola založená v roku 1990 a medzinárodne uznaná až v roku 1992.
· Nároky na Slavóniu viedli k vojne medzi Srbskom a Chorvátskom. Mnoho sídel, pamiatok, hotelov a prírodných krás bolo zničených. Srbská armáda postupne vybojovala veľkú časť územia a vznikla Krajina – srbská republika. V roku 1995 však po ďalších bojoch získali Krajinu Chorváti a oblasť východnej Slavónie im patrí dodnes.