Bulharsko

1.Úvod
Bulharsko je slnečná krajina s priaznivým podnebím a peknou rôznorodou prírodou. Príroda tu štedro hromadila svoje dary a dávna minulosť zaznamenávala v priebehu tisícročí stopy prekvitajúcich a upadajúcich kultúr, s ktorými sa stretávame po celom Bulharsku.
Po druhej svetovej vojne sa stalo známou turistickou krajinou. K prírodným krásam a umeleckohistorickým pamiatkam pribudla výstavba rekreačných a turistických objektov. Starobylé mestečká, pieskové pláže a duny, krásne lesy..., toto všetko každým rokom priťahuje tisícky turistov. Neobyčajne príťažlivé sú aj bulharské vysokohorské strediská v pohoriach týčiacich sa takmer do 3000 metrovej výšky a skrývajúcich množstvo jazier a ľadovcových útvarov. Bulharská príroda je krásna nielen pri čiernomorskom pobreží a na horách, ale aj v malebných údoliach riek, pahorkovitých nížinách a kvitnúcich rovinách.

2.Poloha
Bulharská republika leží v juhovýchodnej Európe a zaberá severovýchodnú časť Balkánskeho polostrova. Nachádza sa medzi 41° až 44° severnej šírky a 22° až 29° východnej dĺžky. Má tvar takmer pravidelného štvoruholníka. Patrí mu aj okolo 40 menších a väčších ostrovov v Čiernom mori. Celková rozloha je 110 994 km 2. Na severe hraničí s Rumunskom ( 608 km ), na západe s Juhosláviou ( 318 km ), na juhozápade s Macedónskom ( 148 km ), na juhu s Gréckom ( 494 km ) a na juhovýchode s Tureckom ( 240 km ). Východnú hranicu tvorí pobrežie Čierneho mora, ktorá je dlhá 378 km. Prirodzenou hranicou s Rumunskom je z väčšej časti medzinárodná rieka Dunaj, druhá najdlhšia v Európe, ktorá spája Bulharsko so všetkými podunajskými štátmi. Najväčšia severojužná vzdialenosť je 331 km ( 44° 02’ 45’’ až 41° 14’ 05’’ severnej šírky ), západovýchodná 518 km ( 28° 36’ 35’’ až 22° 21’ 40’’ východnej dĺžky ).

3.Povrch
3.1. Horopisné podmienky
Povrch Bulharska je rozmanitý. Striedajú sa hornatiny, vrchoviny a pahorkatiny s nížinami a kotlinami. Prevládajú však roviny a pahorkatiny, ktoré zaberajú dve tretiny celkovej plochy. Zvyšnú tretinu pokrývajú horské masívy. Priemerná nadmorská výška je 470 m. n. m.
Najdlhšie bulharské pohorie je Stará Planina. Nazývala sa aj Balkán, z čoho sa odvodzuje aj meno celého polostrova. Tiahne sa v dĺžke 550 km od údolia rieky Timok na západe cez stred krajiny až k pobrežiu Čierneho mora na východe, kde končí mysom Emine. Hlavný horský hrebeň rozdeľuje Bulharsko na dve takmer rovnaké polovice. Stredná časť horskej reťaze je najvyššia, tu sa nachádza aj najvyšší vrch Botev ( 2378 m. n. m.). Vysoké časti pohoria sú zväčša pokryté hoľami. Pod pásmom vysokohorských pastvín sa rozprestierajú lesy, hlavne bukové, ktoré patria k najväčším bohatstvám krajiny.

Najnižšie časti svahov, ktoré sú chránené pred vetrami, využíva poľnohospodárstvo. Toto pohorie sa svojím geomorfologickým charakterom podobá našim Nízkym Tatrám. Svahy sú väčšinou na juhu strmšie a na severe miernejšie. Stará Planina je dobre prístupná, nachádza sa v nej málo jazier, ale je bohatá na jaskyne. Vedú cez ňu i početné priesmyky, najznámejší je Šipecký a takisto hlboký malebný kaňon, ktorým si rieka Iskar razí cestu k Dunaju. Stará Planina je dôležitou klimatickou hranicou krajiny. Neprepúšťa na juh studené severné prúdy, preto má južnejšie položená Trácka nížina teplejšie podnebie ako dunajská rovina, ktorá je severne od pohoria.

Na juh od Starej Planiny a rovnobežne s ňou sa tiahne nižšie pohorie Stredna Gora. Má zaoblené tvary a mierne naklonené svahy, ktoré sú zalesnené najmä bukom a miestami aj dubom. Najvyšší vrch tohto pohoria je Bogdan ( 1604 m. n. m.).
Na západ a juh od rieky Marice vystupuje mohutný horský masív Rilsko-Rodopský, ktorý je na západe ohraničený údolím rieky Struma, na juhu jeho výbežky siahajú do Grécka až k Egejskému moru. Medzi riekami Struma a Mesta vystupuje najväčšia časť masívu deliaci sa na dve samostatné horské skupiny – severnejšiu Rilu a južnejší Pirin. Obe sa podobajú našim Vysokým Tatrám, nakoľko sú strmé a ich štíty sú dlho pokryté snehom.

Pohorie Rila prevyšuje všetky bulharské pohoria, a čo do výšky, patrí mu prvenstvo na celom Balkánskom polostrove a v juhovýchodnej Európe. Vo vysoko položených častiach pohoria sa nachádza vyše 150 jazier. Najvyšším končiarom Rily a takisto aj juhovýchodnej Európy je Musala s výškou 2925 m. n. m. Názov Rila je tráckeho pôvodu a znamená pohorie bohaté na vodu. Rila je naozaj oblasťou s najbohatšími vodnými zrážkami v celom Bulharsku, ktoré podporujú tvorenie najväčších bulharských riek – Marice, Iskaru a Mesty. Na rilských svahoch sa pastviny striedajú s ľadovcovými útvarmi. Lesné bohatstvo tohto pohoria je taktiež veľké. V zalesnených a skalnatých častiach pohoria je veľa zveri, ako napríklad srnky, jelene, kamzíky a medvede.
Na juh od Rily sa vypína pohorie Pirin. Má ešte výraznejší vysokohorský charakter ako Rila, najmä jeho centrálna časť. V ľadovcových žľaboch je viac ako 160 jazier. Nachádza sa tu aj najväčšie horské jazero v Bulharsku – Popovo jazero. Na Pirine rastie vzácny a chránený alpský kvet – plesnivec. Nižšie časti pohoria pokrývajú ihličnaté lesy, v ktorých prevládajú borovice, jedle a pod. Najvyšším vrcholom tohto pohoria je Vichren ( 2915 m. n. m. ).

Rodopy sú najrozsiahlejším pohorím v Bulharsku i na celom Balkánskom polostrove a zaberajú priestor medzi povodím rieky Marice a nížinami pri severnom pobreží Egejského mora. Najvyšší vrch je Goľam Perelik, čo znamená Veľký Perelik, s nadmorskou výškou 2191 m. n. m. Smerom na východ sa pohorie znižuje na 700 až 1200 m. n. m. Pohorie Rodopy je dôležitou klimatickou priehradou, ktorá ochraňuje egejské polia pred studeným severným vetrom, ale taktiež zachytáva teplé južné prúdy a zbavuje tak Trácku nížinu blahodárneho vplyvu Stredozemného mora. Rodopský horský masív je neobyčajne bohatý na ihličnaté lesy, vodné zdroje i nerastné suroviny. Preto tu vznikli banské a hutné strediská. Vybudovali tu aj najväčšie bulharské vodné dielo – Batašská vodná kaskáda.

V najjuhovýchodnejšej prímorskej časti Bulharska sa tiahne nízke pohorie Strandža, na ktorom rastú dubové lesy. Pohorie je tiež bohaté na nerasty. Cítiť tu veľký vplyv Stredozemného mora. Na dolnom toku čiernomorských riek, vyvierajúcich v Strandži sa stretávame s osobitným druhom rastlinstva, ako sú napríklad večne zelené kríky zimozelene, krušpánu, cyprusu a iných. V Strandži žije aj šakal.
V západnej časti Bulharska sa osamelo týči menšie ale dosť vysoké pohorie Vitoša. Jeho najvyšším bodom je Čierny vrch s nadmorskou výškou 2290 m. n. m. Na úpätí Vitoše sa rozprestiera hlavné mesto Bulharka Sofia. Vďaka tomu sa Vitoša stala národným parkom a významným rekreačným zázemím obyvateľov hlavného mesta.

Severne od hlavného staroplaninského masívu sa tiahne rozsiahlejšia oblasť predhorí, ktorá postupne prechádza až k Dunaju. Je to tzv. Predbalkán, ktorým preteká veľké množstvo staroplaninských riek. V západnej časti predbalkánu sa týčia Belogradčiské skaly, v jeho centrálnej časti leží malebná Trnovská planina.
Medzi Dunajom, predhorím Starej Planiny a Čiernym morom sa rozprestiera Dunajská pahorková rovina. Vďaka úrodnej pôde sa stala obilnicou krajiny. Pestuje sa tu slnečnica, cukrová repa, zelenina, krmoviny atď.
Medzi Starou Planinou a Strednou Gorou je rad kotlín, ktoré sa nazývajú Podbalkánske kotliny. Na juh od Strednej Gory až po Rodopy siaha Hornotrácka nížina. Preteká cez ňu najväčšia vnútrozemská rieka Marica. Už koncom druhého storočia pred naším letopočtom sa tu usadili trácke kmene, odkiaľ pochádza aj názov Trácia. Odpradávna je tento kraj známy úspešným chovom oviec, koní a tiež vynikajúcim vínom.
3. 2. Vodopisné podmienky
Bulharsko je bohaté na vodné zdroje. Z nich najväčšie sú Čierne more a Dunaj. Vnútrozemské rieky sú, okrem malých výnimiek, chudobné na vodu. Nízko položených jazier takmer niet, ale v horách je niekoľko sto horských jazier. Veľké vodné nádrže majú priehrady.
Bulharské rieky patria do úmoria Čierneho a Egejského mora. Prelom medzi nimi tvorí Stará Planina. Najmohutnejšou riekou je Dunaj, ktorý preteká Bulharskom po dĺžke 471 km. Sprava sa do neho vlievajú rieky Timok, Lom, Ogosta, Iskar, Vit, Osam, Jantra a Rusenski Lom. Územie južne od Starej Planiny odvodňuje do Egejského mora najväčšia rieka v Bulharsku – Marica, ktorá je na bulharskom území dlhá 322 km. Jej hlavné prítoky z pravej strany sú Čepelarska rieka, Charmanlijska rieka, a Arda. Z ľavej strany je to Topolnica, Strjama, Sazlijka, a Tundža. Rieky Struma a Mesta na západe odvodňujú pohoria Pirin, Rodopy a čiastočne aj Rilu do Egejského mora. Kamčija, ako jedna z väčších riek, tečie priamo do Čierneho mora. Bulharsko má dosť hustú riečnu sieť, rieky majú neustálený vodný režim, sú nesplavné, s výnimkou Dunaja. Voda z riek sa využíva hlavne prostredníctvom priehradných jazier na umelé zavlažovanie a na výrobu elektrickej energie. Niektoré horské rieky a potoky vytvárajú pomerne vysoké a malebné vodopády, hlavne na Starej Planine.

Najväčšie jazerá ležia pri pobreží Čierneho mora. Sú slané alebo aspoň brakické. Vznikli uzatvorením niektorých zálivov. Najrozsiahlejšie je Burgazské jazero s plochou 24 km2. Severne od neho je Atanazovské jazero veľké 16 km2 . Pri Varne sa rozprestiera Varnenské jazero s veľkosťou 18 km2 a západne od neho je menšie Gabedženské jazero. Spojením týchto jazier s morom vznikol nový prístav Varna – západ. Menšie jazerá sprevádzajú hlavný tok Dunaja. Najvyššie položené je Ledenoto jazero, nachádza sa pod Musalou vo výške 2722 m. n. m.
Čierne more je pre Bulharsko bránou do sveta a dôležitou dopravnou tepnou. Bulharská časť čiernomorského pobrežia je veľmi členitá. Nachádza sa tu veľa zálivov, pričom najväčšie sú Varenský a Burgaský, polostrovov a pod. Značnú časť pobrežia zaberajú pláže, na ktorých je drobný mäkký piesok, more je pri nich plytké a teplé. Na pobreží Čierneho mora nie sú žraloky ani silne pálivé medúzy, nepríjemné morské ježe atď. Morský príliv a odliv sa neprejavuje veľmi výrazne, voda pri pobreží je číra.

Základné údaje týkajúce sa Čierneho mora:
- Plocha: 413 488 km2
- Najväčšia dĺžka: 1 130 km ( Burgas - kaukazské pobrežie )
- Najväčšia šírka: 613 km
- Priemerná hĺbka: 1 650 m
- Salinita: slabá (18 promile, v najväčších hĺbkach 22 promile), je daná obrovskými prítokmi "sladkých" riek (Dunaj, Dneper, Dnester...), soli K, Ca, Cl, Cr (priaznivé pre ľudský organizmus)
- Priezračnosť: do 16-20 m
- Teplota vody: od júna do septembra priemerne 23°C

4.Podnebie
Bulharsko leží v južnej časti mierneho pásma, konkrétne v pásme mierneho kontinentálneho podnebia, ktoré sa výraznejšie prejavuje najmä v jeho severnej časti. Je tu najstudenšia zima a najteplejšie leto. Horské hrebene na južnej a západnej hranici štátu bránia významnejšiemu uplatneniu stredomorského podnebia. Priemerná ročná teplota tejto krajiny je 12 °C. V najchladnejšom mesiaci – januári je priemerná teplota ovzdušia 0 °C, pritom na severe je okolo -2 °C, na juhu 3 °C. Priemerná teplota v júli dosahuje 24 °C. Vo všeobecnosti je podnebie Bulharska, najmä v nížinách a nevysokých rovinách priaznivé pre rozvoj poľnohospodárstva aj pre pestovanie teplomilnejších plodín, ako je tabak, ryža, sezam, aníz a vysokokvalitné ovocie. Vhodné je i pre rozvoj vinohradníctva a pestovanie zeleniny.
V Bulharsku namerajú ročne v priemere okolo 650 l/m2 zrážok, ktoré v horách dosahujú aj vyše 1200 l/m2, ale v nížinách v horúcich letách nie sú postačujúce a musia sa nahradzovať umelým zavlažovaním z priehrad. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najtypickejšie vnútrozemské podnebie je na Podunajskej nížine.

Pobrežie Čierneho mora sa vyznačuje miernejšími letnými a zimnými teplotami, menšími tepelnými rozdielmi medzi dňom a nocou, menšími zrážkami a oblačnosťou, menším počtom hmlistých dní než vo vnútrozemí, kde je kontinentálne podnebie výraznejšie. Menšie zrážky, menší počet zamračených a hmlistých dní spôsobujú zvýšenie trvania intenzity slnečnej radiácie a trvania slnečného žiarenia. Vidíme to z nasledovnej tabuľky:

MesiacMájJúnJúlAugustSeptember
Trvanie dňa v hodinách14,315,215,313,612,3
Trvanie slnečného žiarenia7,88,410,69,57,0
Intenzita slnečnej radiácie416430464420433
Oblasť vysokých hôr sa vyznačuje veľmi nízkymi priemernými teplotami a veľkým množstvom zrážok. Vrcholce kopcov sú 8 až 9 mesiacov pokryté snehom, takže leto v týchto oblastiach nastupuje neskoro a je veľmi krátke.
Stredná časť východného Bulharska a malá stredozápadná časť má pomerne mierne zimy a teplé letá. Priemerná teplota v januári sa pohybuje medzi -1,5 a 1 °C, v júli medzi 22 a 24 °C.

Juhotrácka nížina a zvyšok južnej pohraničnej oblasti ( údolie riek Mestra a Struma ) majú vnútrozemské stredomorské podnebie, teda veľmi mierne zimy a horúce slnečné letá ( júl priemerne 24 až 26 °C ). V lete a na jeseň sú časté krátke a výdatné dažde, najmä v auguste a septembri.
Veternosť je v lete malá. V Bulharsku vejú predovšetkým nočné a denné brízy, ktoré počas dňa znižujú teplotu, čo pôsobí z fyziologického hľadiska veľmi priaznivo, najmä v poludňajších hodinách, keď slnko žiari najintenzívnejšie.
Teplota piesku na plážach sa pohybuje v letných mesiacoch ( jún, júl, august ) o siedmej hodine ráno od 25 do 29 °C a na poludnie od 45 do 50 °C. Teplota vody pri pobreží v tom istom čase sa pohybuje o siedmej hodine od 20 do 22 °C a o druhej hodine po poludní od 26 do 27 °C. Teplota vody v septembri je približne o 1 až 2 °C vyššia ako v máji.

5.Rastlinstvo a živočíšstvo
Lesy, predtým pokrývali značnú časť zeme, boli v priebehu minulých storočiach v nížinách vyklčované. Spolu s ťažbou nižšieho porastu na palivo a sústavným ničením pasúcimi sa stádami dochádzalo k rozsiahlemu ubúdaniu pôdy veternou a vodnou eróziou. Bulharsko venuje veľkú pozornosť zničeným územiam a systematickému zalesňovaniu. Lesy zaberajú 33 % povrchu; sú to väčšinou bukové a dubové porasty (miestami tiež aj lipy), vo vyšších polohách sú to ihličnaté stromy, na hrebeňoch väčšinou kosodrevina, horské lúky a pastviny a holé skaly. Bulharská flóra je neobyčajne bohatá a rozmanitá. V zemi sa vyskytuje cez 3000 druhov stredozemného, stredoeurópskeho a stepného rastlinstva. Na pobreží čierneho mora rastú vzácnejšie druhy, ako zimozeleň a cypruštek. Vo vyšších polohách Rily sa darí alpskej ruži a na chrbtoch Pirinu a Rily protécii. V zemi sa vo veľkej miere zbierajú liečivé rastliny.

Vo vnútrozemí vo vyšších polohách žije ešte divoká zver. Vyskytuje sa tu medveď, rys, vlk, divoké prasa, divoká mačka, vo východnej oblasti žije šakal. Vyskytujú sa tu takisto vzácnejšie druhy myšovitých hlodavcov ako pozostatok z doby ľadovej. Z vysokej zveriny je tu zastúpený jeleň, srnec a kamzík. Z väčších sa objavuje v horách orol, rýchlo miznúci sup bradatý, v ramenách a bažinách Dunaja žije množstvo vodných vtákov (pelikán), v riekach , jazerách a v mori sa vyskytuje množstvo rýb a delfínov a pri myse Kaliakra a pri Sozopole tulene. Žije tu asi 50 druhov plazov a obojživelníkov. v jaskyniach žijú početné druhy netopierov. Hmyzia ríša je jedna z najbohatších v Európe (cez 1000 druhov motýľov).

6.Nerastné bohatstvo
Bulharsko je bohaté na kamenné uhlie, ropu, rudy, horniny a pod. Kamenné uhlie je Bulharským „čiernym zlatom“. Sú tu ložiská všetkých druhov uhlia. Najdôležitejším zdrojom hnedého uhlia je Pernický revír ( mesto Pernik ). Ložiská lignitu sú v Marickom, Sofijskom a Lomskom revíre. Ropu objavili Bulhari pri pobreží Čierneho mora v oblasti Dobrudže pri dedinách Tjulenovo a Dolný Dabnik, v okolí mesta Pleven. Zemný plyn objavili v okolí Vrace. Ložiská železnej rudy sú v mnohých oblastiach Rodop a v západnej časti Starej Planiny. V Rodopách sú aj bohaté ložiská olovnato-zinkových rúd. Medená ruda sa ťaží v pohorí Strandža a Strednej gore, v okolí mesta Panagjurište, vo veľkých povrchových baniach.
Značné sú i zásoby nerastov: kamennej soli, vápnika, dolomitu,... Sú to cenné suroviny pri veľkej priemyselnej výrobe vápna, cementu, kaolínu a pod.
7.Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo dnes využíva 41 % pôdy štátu. 29 % z celkovej plochy krajiny tvoria lesy (dubové, v najvyšších polohách ihličnaté). Počas komunistickej éry bola väčšina pôdy družstevná. Poľnohospodárska produkcia sa zvyšovala, veľká pozornosť bola venovaná umelému zavlažovaniu. Bulharsko patrilo k významnému vývozcovi zeleniny. Pokus zo 70-tých rokov 20. storočia zjednotiť tisíce malých družstiev do obrovských agrárne priemyselných komplexov (APK) neuspel a po niekoľkých rokoch sa opäť prešlo na tradičné hospodárenie v menších, "záhradníckych" družstvách. S pádom socializmu sa mnohé družstvá rozpadli a mnoho polí zostáva dodnes neobrábaných. Reforma poľnohospodárstva nebola úspešná a v súčasnosti sa dováža množstvo potravín. Roľníci sú existenčne ohrození lacnejším exportom napríklad z Ruska a Ukrajiny. Ich uplatnenie na medzinárodnom trhu je veľmi problematické, preto žiadajú od štátu podporu a dotácie.
Prevažuje rastlinná produkcia. Významnú úlohu hrá pestovanie zeleniny a viniča. Teplé podnebie umožňuje v nížinách pestovať tiež tabak, bavlník a najnovšie aj ryžu.

Rastlinná produkcia: obilniny, strukoviny, zelenina (paradajky, paprika, cibule, cesnak), ovocie (broskyne, marhule, slivky, melóny), vínna réva, tabak, bavlník, slnečnice, cukrovú repu, ruže
Živočíšna produkcia: ovce, byvoly, ošípané, dobytok, hydina, kone, mulice, priadka morušová, rybolov

8.Priemysel
Elektrárne: Kozloduj –najväčšia jadrová
Marica-východ – najväčšia tepelná
Marica, Struma, Arda, Iskar, Dunaj – vodné
Ropné rafinérie: Burgas, Ruse, Pleven
Metalurgické priemysel: Kremikovce - spracovanie železa a ocele
Plovdiv, Kardzali – spracovanie medených rúd
Chemický priemysel: Stará Zagora
Strojársky priemysel: Sofie, Ruse, Varna, Burgas, Plovdiv, Stara Zagora – najmä
poľnohospodárske stroje, zariadenia pre potravinársky a textilný priemysel
Lodenice: Varna - stavba námorných lodí
Ruse - riečne lode

Cementárne: Dimitrovgrad
Výroba ružového oleja: Levskigrad
Potravinársky priemysel, konzervárne a cukrovary: Sofie, Plovdiv, Burgas, Pleven, Ruse, ...
Tabakový priemysel: Plovdiv
Textilný priemysel: Sliven, Gabrovo, Sofia

9.Obyvateľstvo a jazyk
V Bulharsku žije po masovej emigrácii (motivovaná ekonomickými problémami v posledných rokoch) približne 8 miliónov obyvateľov, pričom v hlavnom meste Sofia je to viac ako jeden milión. Bulhari sú prívetiví, komunikatívni a pohostinní. Dorozumievajú sa bulharským jazykom, píšu cyrilikou, no dôležité nápisy sú písané aj latinkou. Dohovoriť sa dá po rusky, ale svetovými jazykmi, ako je angličtina alebo nemčina, len čiastočne. Národná mentalita zodpovedá juhovýchodnému regiónu. Často narazíme na ležérny postoj a všeobecné improvizovanie.

Mnoho ľudí ale musí pre svoju obživu dosť tvrdo pracovať. Väčšina obyvateľstva sa pohybuje na hranici chudoby, jeho kúpna sila je oproti našej asi štvrtinová a každý zárobok je preto pochopiteľne vítaný. Ľudia často nevidia žiadnu perspektívu a svojim politickým vodcom nedôverujú. Populistické sľuby však majú stále očakávaný ohlas. Bulhari sa túžia priblížiť zatiaľ nedosiahnuteľným západným vzorom a mnoho si sľubujú od budúceho vstupu do euroatlantických štruktúr. Problémami, ktoré ich trápia, sú nízke platy, vysoká nezamestnanosť, neustále prepúšťanie, neúmerné zvyšovanie cien energie, zlá činnosť zdravotných poisťovní, vysoké ceny liekov a nákladov na liečbu, likvidácia národného priemyslu, korupcia, vysoká kriminalita, zlá činnosť súdov,... Bulhari nedôverujú svojmu štátu, ale svoju zem milujú a dá sa povedať, že sú pomerne hrdým národom.
Počet obyvateľov: 7 860 mil. (2000)
8 034 mil. (2005)
Ročný prírastok: -0,7 % (1990 – 1999)
Hustota zaľudnenia: 70,9 ob./km2 (2000)
72,4 ob./km2 (2005)
Stredná dĺžka života: muži 67 rokov
ženy 75 rokov
Zloženie podľa veku: 0 až 14 rokov – 15 %
15 až 64 rokov – 69,5 %
nad 65 rokov – 15,5 %
Zloženie obyvateľstva podľa pohlavia (2001): mužov - 3 888 440
žien - 4 085 231
Národnostné zloženie (1998): Bulhari 85,6 %

Turci 9,4 %
Rómovia 4 %
ostatní 1 %
Zloženie obyvateľstva podľa bydliska (2001): 5 500 695 v mestách
2 472 976 na dedinách
Náboženské zloženie (1996): Bulharská ortodoxná cirkev – 85,7 %
Moslimovia – 13,1 %
ostatní – 1,2 %
Urbanizácia: 69 %
Gramotnosť: 96 %
Počet obyvateľov na jedného lekára: 300

10.Doprava
Železničná sieť je rozsiahla, horské oblasti sú však takmer bez železníc. Bulharskom vedie medzinárodná trať z Juhoslávie cez Sofiu a Plovdiv do Turecka. Železničnú dopravu spravoval štátny monopol BDŽ (Bulharské štátne dráhy). Zákonom o železničnej doprave (platný od 1.1.2002) bol monopol zrušený a v tomto sektoru nastáva liberalizácia. Zákonným nástupcom BDŽ je spoločnosť Bulharské štátne dráhy a.s., ktorá bude zabezpečovať prepravu, druhým podnikom je štátny podnik Železničná infraštruktúra.

Cestná sieť je relatívne hustá a ďalej sa rozširuje. cesty boli vo veľmi zlom stave, ale od roku 1997 sa postupne obnovujú. Do roku 2005 má byť vybudovaný diaľničný prstenec spojov s európskymi dopravnými koridormi. Urýchlene má byť prevedená výstavba diaľnic Trakija, Marica, Ljulin, Hemus a Sofia-Niš. Program počíta i so stavbou série tunelov. V prvom rade je to tunel pod Šipkou, ktorý bude predstavovať najkratšiu cestu od Severného mora, z Ruska, Rumunska, cez priesmyk Makaza do Grécka s konečným cieľom Alexandropulis. Do konca roku 2005 musia byť vybudované tiež nové hraničné prechody, hlavne na juhu. Do roku 2006 má byť dobudovaný nový most cez Dunaj spájajúci Bulharsko (Vidin) a Rumunsko (Calafat). Nový most má mať dve dvojprúdové cesty a obojsmernú železničnú trať. V súčasnosti spája obe krajiny len jeden dunajský most Ruse-Giorgiu.

Medzinárodne letiská sú v Sofii, Burgase a Varne. V Sofii sa rozširujú letiskové dráhy a je vybudovaný nový terminál pre cestujúcich. Námorná doprava sa sústreďuje do Varny a Burgasu. Prístav v Burgase bude rozšírený a zmodernizovaný. Má byť vybudovaný tiež priamy vodný koridor Burgas - Moskva, ktorý by bulharskému tovaru zaistil stabilný prístup na ruské trhy.
Po realizácii projektu ropovodu Burgas-Alexandropolis, ktorý má byť uvedený do prevádzky v roku 2007, by sa Bulharsko malo stať hlavným tranzitným strediskom prepravy ropy a plynu z Ruska do Európy. Ropovod každoročne prečerpá 35 mil. ton ropy, ktorá bude dopravovaná tankerom po Čiernom mori z ruského prístavu Novorossijsk do Burgasu a odtiaľ podzemným potrubím do gréckeho Alexandropolisu. Dĺžka ropovodu bude 245 km. Po niekoľkoročných sporoch bolo Bulharsku priznaných rovnocenných 33 % podielníctva na ropovode v hodnote 700 mil. EUR.
11.Cestovný ruch
Cestovný ruch je tradične významný pre ekonomiku krajiny. Bulharsko je vyhľadávaným cieľom turistov kvôli rekreácii pri Čiernom mori a horskej turistike všetkých stupňov. Na čiernomorskom pobreží je veľké množstvo stredísk. Západný rekreanti vyhľadávajú najmodernejšie letoviská v Albene, na Zlatých pieskoch, Slnečnom pobreží a v letovisku Sv. Konstantin a Elena. Turistická infraštruktúra v Čiernomorí je rozvinutá, pláže patria medzi najčistejšie v Európe, sú väčšinou piesočnaté a ideálne pre rodinnú dovolenku. More má liečivé účinky v oblasti kožných chorôb.

Bulharsko ponúka rôzne stupne horskej turistiky a niekoľko lyžiarskych stredísk (napríklad Bansko).
V roku 1999 bolo 60 % aktív v oblasti cestovného ruchu sprivatizovaných súkromnými subjektami a na čiernomorskom pobreží už nie je žiadne štátne zariadenie. Doteraz boli takmer všetky hotely predané Agentúrou pre privatizáciu priamo, teda bez výberového konania, pričom mnohé z nich dal štát do užívania na 30 rokov súkromným firmám, ktoré prevzali ich vlastníctvo a riadenie. Neskôr sa ukázalo, že uzatvorené kontrakty poškodzujú záujmy štátu, ale nie je možné ich anulovať. Vlastníkmi hotelov sú väčšinou samí Bulhari. Niektoré zahraničné spoločnosti, ako napríklad nemecká Tui, vstupujú do privatizácie tak, že dávajú majiteľom veľké pôžičky pre rýchle investície. Požičané peniaze si ich klienti - turisti takzvane odbývajú.

V lete sa turistika podieľa na zamestnanosti Bulharov nadpolovičnou mierou. Ľudia z vnútrozemia sa sťahujú k moru za prácou. Bulharsko je pre Slovákov cenovo najvýhodnejšou krajinou a po niekoľkých rokoch sa sem húfne vracajú. Bulharsko je krajinou, v ktorej sú potraviny v priemere lacnejšie než v SR. Počet slovenských turistov v Bulharsku rastie z roka na rok a počíta sa s tým, že v najbližších rokoch by sa mal ich počet zvýšiť zo súčasných asi 30 tisíc na 60 tisíc ročne. Bezvízový pobyt pre Slovákov by mohol byť predĺžený z jedného na tri mesiace.

Obraz Bulharska ako turistickej destinácie sa stále zlepšuje a stáva sa postupne významným konkurentom pre regionálnych favoritov ako je Grécko, či Chorvátsko. Výhodou sú nízke ceny. Záujem je hlavne o letecké pobytové zájazdy pri mori. Rok 2002 bol pre Bulharsko z turistického hľadiska veľmi úspešný. Krajinu navštívilo bezmála 3 mil. turistov (v r.2001 to bolo 2,75 mil. turistov, v r.2000 2,28 mil. turistov). Najviac návštevníkov prichádza z Nemecka a Grécka, ďalej z bývalých juhoslovanských republík, Anglicka, Izraelu a Ruska. Počet návštevníkov z Nemecka sa zvýšil, v prípade Ruska naopak poklesol kvôli zavedeniu víz. Príjmy z cestovného ruchu činia rekordných 1,4 mld. USD.

12.Sídla
V roku 2000 sa Bulharsko vrátilo po desiatich rokoch k pôvodnému rozdeleniu na 28 krajov. Pre väčší prehľad však uvádzam rozdelenie do oblastí tak, ako zodpovedali regionálnemu rozdeleniu používanému v 90. rokoch.

1. BURGAS (Burgas, Jambol, Sliven)14.724 km2802.932 obyv.
2. MESTO SOFIA (Sofia)1.311 km21.173.811 obyv.
3. CHASKOVO (Chaskovo, Stara Zagora, Kardzali)13.824 km2816.874 obyv.
4. LOVEČ (Loveč, Pleven, Gabrovo, Veliko Tarnovo)15.150 km2924.505 obyv.
5. MONTANA (Montana /býv.Michajlovgrad/, Vraca, Vidin, Lom)10.607 km2559.449 obyv.
6. PLOVDIV (Plovdiv, Pazardžik, Smoljan)13.585 km2 1.175.628 obyv.
7. RUSE (Ruse, Silistra, Razgrad, Targoviště)10.843 km2702.292 obyv.
8. SOFIA-kraj (Pernik, Kjustendil, Blagoevgrad)19.021 km2930.958 obyv.
9. VARNA (Varna, Šumen, Dobrič)11.929 km2887.222 obyv.

Najväčšie mestá (podľa počtu obyvateľov, 2001):
1. Sofia 1.096.389
2. Plovdiv 340.638
3. Varna 314.539
4. Burgas 193.316
5. Ruse 162.128
6. Stara Zagora 143.989
7. Pleven 122.149
8. Sliven 100.695
9. Dobrič 100.379
10. Šumen 89.054
11. Pernik 86.133
12. Jambol 82.924
13. Chaskovo 80.870
14. Pazardžik 79.476
12.1.SOFIA
Mesto Sofia je hlavné mesto Bulharska. Leží v juhozápadnej časti Sofijskej nížiny, je obklopená z juhu Vitošou, na západe Ljulinou, na východe Lozenkou vrchovinou a na severe Starou planinou. Priemerná výška je 550 m. n. m., ale v jednotlivých častiach mesta sa od priemeru značne odlišuje. Má mimoriadne výhodnú polohu (stred Balkánskeho polostrova), je dôležitým uzlom cestných, železničných a leteckých spojov. Ide taktiež o politické, kultúrne a hospodárske centrum Bulharska. Hlavným mestom sa stala krátko po oslobodení v roku 1878. V Sofii je sústredená 1/5 priemyslu.

13.Základné ekonomické údaje a aktuálne otázky
Bulharsko je rozvíjajúci sa poľnohospodársko-priemyselný štát, ktorý od roku 1990 opustil centrálne plánované hospodárstvo, buduje trhovú ekonomiku a dokončuje privatizáciu štátnych podnikov. Ekonomika je riadená v súlade s dohodami s medzinárodnými finančnými organizáciami, hlavne Medzinárodným menovým fondom (MMF). Prioritným cieľom krajiny je integrácia do EÚ a NATO.

19931996199920002001
Miera nezamestnanosti15,8 %12,5 %17,9 %neuvedené17,3 %
Miera inflácie578,6 %16 %11,4 %11,4 %4,8 %
HDP na 1 obyvateľaneuvedené1190 USD1410 USD1459 USD1705 USD
Hospodársky rast- 420 %- 3,5 %- 2,7 %neuvedenéneuvedené
Export: 4 824 629 USD (2000)
5 099 000 (2001)
Import: 6 000 152 USD (2000)
6 665 000 (2001)
Zahraničné investície: 651 mil. USD (2001)
Zahraničný dlh: 10,3 mld. USD (2001)

13.1.Aktuálne témy bulharskej ekonomiky
Hlavným cieľom vlády je trvale udržateľný rast a dostatok financií na euroatlantickej ambícii krajiny. Reformy úzko súvisia s integračným procesom do EÚ a kroky v oblasti ekonomiky sú vedené Medzinárodným menovým fondom (MMF). Dlhodobý plán ekonomického rastu počíta s 5-7 %, inflácia sa teraz pohybuje okolo 1 %. Prioritnými oblasťami sú telekomunikácie, technológie, energetika, cestovný ruch, poľnohospodárstvo a doprava. Ročne chce vláda prilákať zahraničné investície vo výške 1,2 mld. USD. Počíta sa tiež s daňovou reformou a zvýšením sociálnych dávok. Znížiť sa majú dane z príjmu, zvýšiť dane z áut, nehnuteľností, alkoholu a cigariet. Rozpočtový deficit (cca. 480 mil. BGN) má byť krytý efektívnejším vyberaním spotrebnej dane, DPH a colných poplatkov. Privatizáciu štátnych podnikov a bánk (od roku 1993) sa usilovala vláda dokončiť do konca roku 2002. V tomto roku ostávalo predať 1 700 štátnych firiem (napríklad metalurgický závod Kremikovci, Bulgartabak, leteckú spoločnosť Balkan, BTC atď.). Očakávaný výnos mal činiť 600 mil. USD. Vzhľadom k nevýhodným podmienkam na trhu, na ktoré upozorňovala najmä opozícia, privatizácia dokončená doteraz nebola.

Po množstve sporov nakoniec bola ukončená rokovaním s exkluzívnym kandidátom na privatizáciu bulharského telekomu BTC s britskou maklérskou firmou Advent International. Ďalším záujemcom bol napríklad priemyslový konglomerát Koc Holding či Turk Telekom. Kritizovaný bol tiež postup pri privatizácii ďalšieho významného monopolu Bulgartabak. Exkluzivitu získal neznámy rakúsky Tabaco capital partners, ktorý ponúkol len okolo110 mil. EUR. Záujem pritom prejavovali firmy Philip Morris, British American Tabacco, Imperial Tabacco Group atď. Isté nároky na časť akcií vznieslo i Rusko. Vcelku pozitívne je naopak hodnotená privatizácia bánk. Druhá najväčšia bulharská banka - DSK Bank, bola sprivatizovaná v októbri 2003 najväčšou maďarskou komerčnou bankou OTP. Privatizujú sa aj colnice a pošty. Bulharské colnice teraz spravuje britská poradenská firma Crown Agents. Najvýznamnejším privatizačným obchodom je v súčasnosti predaj siedmych bulharských distribučných spoločností. Ponuky energetických spoločností majú byť podané do konca januára 2004. Záujem zatiaľ potvrdili ČEZ a ruský UES. Špekuluje sa o záujme Enelu. Bulharský štát by naopak chcel naďalej držať jadrovú elektráreň Kozloduj (resp. jej funkčnú časť), železnice, leteckú dopravu a niektoré ďalšie strategické podniky.

13.2.Banky
Urýchlená privatizácia bankového sektoru bola požiadavkou MMF, ktorým bola podmieňovaná výška pôžičiek. Uprednostňovaný boli zahraničný investori so skúsenosťami s trhovým hospodárstvom. Od polovice roku 1999 boli predané banky OBB (Zjednotená bulharská banka), Bulharská poštová banka, Expressbank a Hebrosbank. V roku 2000 sa uskutočnila najväčšia banková privatizácia v Bulharsku, keď bolo predaných 98 % akcií banky Bulbank konzorciu zloženému z talianskej banky UniCredito a nemeckej poisťovne Alianz za 360 mil.EUR. V roku 2002 bolo predaných 99,6 % Biochim Bank za 161 365 000 leva (83mil. EUR) Bance Austria. Vážnym záujemcom bola i domáca Neftinvest Bank. V roku 2003 sprivatizovala druhú najväčšiu bulharskú banku DSK (bývalá Štátna poisťovňa)najväčšia maďarská komerčná banka OTP. Kúpna cena je 311 mil. EUR, čo je asi o 100 mil. viacej, než bola odhadovaná cena. Ročný čistý zisk banky je 38,3 mil. BGN (21,6 mil. USD, 2002). Rokovania sa viedli tiež s Erste Bank a gréckou Piraeus Bank. Najväčšou bankou v Bulharsku je Bulbank, tretia najvýznamnejšia je OBB. Privatizácia bánk v Bulharsku je Európou hodnotená ako úspešná.
Objem bankových aktivít (2001): 12,221 mld. BGN
Čistý zisk bankového sektoru (2001): 319,375 mil. BGN

13.3.Zahraniční investori
Bulharsko je orientované predovšetkým na obchod s EÚ (54 %) a krajinami CEFTA. Podľa informácií Bulharskej centrálnej banky dosiahli zahraničné investície v Bulharsku v roku 2001 650,9 mil. USD, čo znamená pokles o 35 % oproti roku 2000, kedy bola predaná banka Bulbank. Najväčším zahraničným investorom v Bulharsku bolo v roku 2001 Grécko, podieľajúce sa 32,8 %. (grécka telekomunikačná spoločnosť OTE totiž kúpila v Bulharsku licenciu na prevádzkovanie siete GSM). S podielom 12,9 % je na druhom mieste Rakúsko, za ním nasleduje Taliansko s 11,9 %. Najatraktívnejším je sektor telekomunikácií a pôšt s 26,9 %, ďalej finančníctvo a poisťovníctvo s 9,4 %, stavebníctvo s 4,6 % a textilný priemysel so 4,3 %. Pre rok 2002 sa počítalo s priamymi zahraničnými investíciami okolo 1,2 - 2 mld. USD, ale za prvých desať mesiacov roku bolo evidovaných iba 389,7 mil. USD.

Podľa štatistiky z rokov 1992-2001 sú najväčšími investormi Nemecko, Grécko, Taliansko, Belgicko a Rakúsko. Nasledujú USA, Cyprus, Rusko, Nizozemsko, Veľká Británia, Španielsko, Turecko, Francúzsko, Švajčiarsko atď. V súčasnosti sa veľmi angažuje Japonsko.
Zahraniční investori obvykle odradzuje byrokracia a s tým súvisiaci zdĺhavý proces schvaľovania. Obavy vyvoláva pretrvávajúca korupcia. Často kritizovaná bola tiež nízka úroveň marketingu. Zásadným problémom je malá kúpyschopnosť väčšiny obyvateľstva a praktická absencia stredných vrstiev. Kritizovaní boli po rokoch ale i investori. Veritelia Bulharska tvrdili, že štát predáva podniky investorom, ktorí nie sú schopní poskytnúť dostatok kapitálu, nové trhy a know-how. Najväčšími poskytovateľmi pomoci sú trvale Medzinárodný menový fond (MMF), Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), Svetová banka, Spojené štáty, Japonsko, EU ad. Jedným z hlavných nástrojov politiky EU voči regiónu juhovýchodnej Európy je Pakt stability zal.r.1999. Bulharsko je jednou z cieľových zemí.

Asi 78% zahraničnej pomoci Bulharsku tvoria úvery. Doposiaľ poskytnuté pôžičky boli určené na reštrukturalizáciu bulharského hospodárstva a na podporu platobnej bilancie. Ďalej na infraštruktúru, dopravu a ekologické projekty. Aktuálne investície smerujú do oblasti teplárenstva , vodovodov, kanalizácií, prenosu energie, železničnej dopravy a prístavov.
13.4.Zahraničný dlh
Zahraničný dlh klesol za jedenásť mesiacov roku 2001 o 340 mil. USD.
Hrubý zahraničný dlh Bulharska je asi 10,025 mld. USD, čo predstavuje asi 75 % HDP.
z toho tvorí:
dlhodobé dlhy: 9,385 mld. USD
krátkodobé dlhy: 640 mil. USD
Verejný dlh: 8, 695 mld. USD
Vládny dlh: 7,821 mld. USD
Štátom garantovaný dlh: 704,6 mil. USD
Dlhy súkromného sektoru: 1, 330 mld. USD

14.Bulharsko a EÚ
Prvé otváranie v Európe prišlo rokom 1988, kedy Európske Spoločenstvo chcelo rokovať s Bulharskom o uzatvorení Dohody o obchode a obchodne-ekonomickej spolupráci. Podpísaná bola z politických dôvodov až 8.5.1991. Ako člen programu PHARE je Bulharsko už od roku 1990 finančne podporované Európskym Spoločenstvom vo svojich reformách. Vo februári 1995 bola prijatá Dohoda o asociácii s Európskym Spoločenstvom podpísaná 8.3.1993. Dohoda priniesla významné zintenzívnenie vzájomného obchodu, ekonomickú, finančnú a kultúrnu spoluprácu. V decembri 1995 bola Európskej rade odovzdaná žiadosť o plné členstvo. V decembri 1999 na schôdzke v Helsinkách sa rozhodlo o zvolaní dvojstranných medzivládnych konferencií a zahájení rozhovorov o pridružení Bulharska k EÚ (február 2000). Boli predložené základné požiadavky. V nasledujúcich rokoch bolo postupne uzatvorených 23 kapitol, zostáva ich ešte osem. V pravidelných hodnotiacich správach Európskej komisie o pokroku kandidátskych krajín je ohodnotené veľké úsilie, ktoré Bulharsko v posledných rokoch prejavilo a jeho pokrok v rozvoji trhovej ekonomiky, reforme zdravotného a dôchodkového systému a v privatizácii (najmä bankovníctva).

Európska komisia konštatuje, že Bulharsko splnilo bez problémov základné požiadavky. Bulharsko ale ešte nespĺňa ekonomické kritéria členstva a jeho schopnosť konkurencie vzhľadom k EÚ je stále malá. Problémom je veľká chudoba a nezamestnanosť. Slabým článkom zostáva súdnictvo a pokrivkáva uvádzanie legislatívnych zmien do praxe. Vážnym problémom ostáva taktiež rozsiahla korupcia. Zložité sú jednania o poľnohospodárstve, riadiacom systéme a jadrovej elektrárne Kozloduj. Simeonova vláda zatúžila po prijatí v prvej vlne rozširovania, teda v roku 2004, ale rozširovací kodanský summit v decembri 2002 rozhodol o termíne pre prijatie Bulharska a Rumunska v roku 2007. Predvstupná pomoc pre obe krajiny určená na modernizáciu infraštruktúry, ekologické projekty, reformu poľnohospodárstva a budovanie trhovej ekonomiky bola zvýšená. Vzhľadom k tomu, že Bulharsko je v oblasti harmonizácie práva výrazne vpredu pred Rumunskom, bude každá kandidátska krajina posudzovaná samostatne len podľa svojho pokroku a nie podľa regionálneho zoskupenia ako doteraz. Štátnym koordinátorom pomoci z EÚ je odbor Správa prostriedkov z EÚ pri Ministerstve financií . Bulharsko dostáva prostriedky z troch európskych programov - ISPA, PHARE a SAPARD.

14.1.Požiadavky EÚ voči Bulharsku
postupne uzavrieť štyri reaktory jadrovej elektrárne Kozloduj
budovať ekonomiku schopnú odolávať konkurenčnému tlaku v rámci krajín EÚ
harmonizovať bulharskú legislatívu s EÚ, zlepšiť činnosť súdov a dbať na uplatňovanie zákonov v praxi
zreformovať štátnu správu
upevniť politickú stabilitu
dbať na dodržiavanie ľudských práv a práv menšín (napríklad integrácia Rómov)
účinnejšie bojovať s korupciou
zaistiť fungovanie trhu s pôdou
zaviesť zákon o bankrote
rozvíjať regionálnu spoluprácu medzi balkánskymi krajinami
účasť v štrukturálnych fondoch EÚ
14.2.Čo členstvo môže priniesť Bulharsku
zahraničné investície a zintenzívnenie finančnej podpory
nové obchodné možnosti a pracovné príležitosti
ekonomický rozkvet a politickú stabilitu
vyššiu medzinárodnú prestíž

15.Bulharsko a NATO
Diplomatické styky s Alianciou boli naviazané už v roku 1990. V novembri nasledujúceho roku bulharský prezident Želju Želev pri svojej návšteve v Bruseli prehlásil, že jeho krajina sa spolieha na NATO, pokiaľ ide o jej bezpečnosť, a že raz bude chcieť do Aliancie vstúpiť. V roku 1993 záujem o členstvo potvrdil tiež bulharský parlament. Vo februári 1994 prezident v Bruseli podpísal pripojenie Bulharska k projektu Partnerstvo pre mier. V rokoch 1995 až 2000 sa uskutočnilo v rámci projektu niekoľkých spoločných vojenských cvičení NATO a jednotiek kandidátskych krajín v čiernomorských vodách. V januári 1997 nový prezident Petar Stojanov prihlásil svoju krajinu medzi kandidátov členstva v NATO. Nasledovala prvá vládna deklarácia vyjadrujúca želanie dosiahnuť členstvo. V októbri usporiadala Sofia, aj keď nebola mestom členského štátu NATO, 43. valné zhromaždenie Združenia pre Severoatlantickú alianciu (ATA). V júli 1998 sa prezident Stojanov pri stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Javierom Solanom v Bruseli prihováral za rýchle prijatie Bulharska do Aliancie, čo zdôvodňoval okrem iného práve prebiehajúcim konfliktom v Kosove.

V októbri schválil bulharský parlament uvolnenie vzdušného priestoru Aliancii pre prípad ich leteckých úderov proti Juhoslávii. V marci 1999 vyjadril bulharský parlament podporu NATO pri zásahu v Kosove. Z prvej vlny rozširovania Aliancie na aprílovom summite vo Washingtone bolo Bulharsko vynechané, lebo nesplňovalo kritéria. Zároveň bolo vyzvané k presadeniu tvrdých reforiem. Parlament prijal novú vojenskú doktrínu, ktorej základom bolo pripojenie k NATO. Napriek odporu lavice boli v máji a v júni povolené najvyššími bulharskými orgánmi prelety lietadiel Aliancie nad bulharským územím a prechod medzinárodných mierových jednotiek KFOR cez územie pri operácii proti Juhoslávii. Aliancia za to Bulharsku poskytla bezpečnostné záruky. Už od roku 1997 sa bulharskí špecialisti zapájajú do práce jednotiek SFOR a KFOR v bývalej Juhoslávii. V septembri 1999 ministerstvo obchodu a turistiky oznámilo priame straty Bulharska spôsobené Kosovskou krízou 86,25 mil. EUR, nepriame straty 8,33 mil. EUR. Bulharské parlamentné strany do mája 2000 zjednotili svoj postoj k otázke pristúpenia Bulharska do NATO a EÚ. Parlament vyslovil väčšinou hlasov (189:3) podporu vláde v tomto smere. V apríli 2001 boli podpísané dohody o prípadnom dočasnom rozmiestnení jednotiek NATO na bulharskom území v prípade nutnosti. V rokoch 2001 - 2002 sa uskutočnili tiež dve vrcholné schôdzky kandidátskych krajín v Sofii a Bukurešti vyjadrujúce schopnosť ich vzájomnej kooperácie.

Napriek tomu, že Bulharsko ani dnes ešte nespĺňa všetky kritéria a armádna reforma sa ešte len dokončuje, Aliancia ocenila snahu a reformný pokrok Bulharska, takisto ako jeho podporu v Kosovskej kríze, v boji proti terorizmu a vo vojne proti Iraku. Bulharsko zlikvidovalo všetky rakety krátkeho a stredného doletu sovietskej výroby umiestnené na svojom území, zintenzívnilo regionálnu spoluprácu a získalo podporu členov Aliancie Turecka a Grécka. Ponúklo svoje letisko a prístavy ako základne pre americké ozbrojené sily, za čo sa mu dostalo značnej podpory od Washingtonu. V Prahe 21.11.2002 bolo Bulharsko spolu s Rumunskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Slovenskom a Slovinskom do Aliancie pozvané. Sedem nových členov by mala Aliancia privítať na začiatku roku 2004. Nový socialistický prezident Georgi Parvanov pred pražským summitom zdôraznil, že členstvo v NATO je hlavnou strategickou prioritou Bulharska, ktorú podporujú všetky politické sily a väčšina Bulharov, ktorí si zaslúžia vidieť skutočný výsledok svojho úsilia na ceste reforiem.
15.1.Čo členstvo prinesie:
- členstvo posilní politicky a vojensky NATO
- zvýši medzinárodnú prestíž BR
- prispeje k stabilite a bezpečnosti juhovýchodného regiónu
- prinesie výhodnejšiu pozíciu NATO v strategicky významných oblastiach východnej časti Čierneho mora a oblasti Kaukazu, ktoré sú obrovským zdrojom energie
- prispeje v boji proti terorizmu, organizovanému zločinu, šíreniu zbraní hromadného ničenia a pod.

16.Reštrukturalizácia energetiky
Oblasť energetiky sa stala jednou z priorít vlády. Bolo dokonca zriadené Ministerstvo energetiky a energetických zdrojov (minister Milko Kovačev), ktoré nahradilo doterajšiu štátnu agentúru pre túto oblasť. Trh s elektrinou má v súčasnosti v rukách NEK (Národná energetická spoločnosť). V roku 2007 má dôjsť k liberalizácii, takže sa spotrebitelia budú môcť dohodnúť na dodávkach elektriny so zahraničnými výrobcami. Bulharskí výrobcovia budú mať možnosť realizovať vývoz elektriny bez sprostredkovávania NEK. V októbri 2003 bola zahájená privatizácia siedmich bulharských distribučných spoločností. Ponuky energetických spoločností majú byť podané do konce januára 2004. Záujem zatiaľ potvrdili ČEZ a ruský UES. Špekuluje sa o záujme Enelu.

Reštrukturalizácia energetiky je jednou z požiadaviek EÚ voči Bulharsku. V roku 1999 si stanovila podmienku, že Bulharsko vstúpi do Únie len vtedy, pokiaľ budú v rokoch 2003 až 2006 odstavené štyri reaktory sovietskeho typu VVER v jadrovej elektrárni Kozloduj, z ktorých najstarší funguje od roku 1974. Zostávajúce dva môžu po modernizácii zostať v činnosti (rekonštrukciu uskutočňuje Leningradský závod na výrobu kovov v St. Peterburgu). Pôvodné dohody uvádzali termín 2008 až 2010. Európska banka pre obnovu a rozvoj za odstavenie reaktorov ponúkla Bulharsku finančnú pomoc 200 mil. EUR.

Požiadavky EÚ vzbudili odpor verejnosti. Jadrová elektráreň Kozloduj je totiž jedným z mála výnosných a konkurencieschopných podnikov v krajine, ktorý bol s viac ako 19 mld. kWh elektriny brutto (2001) najväčším vývozcom elektriny na Balkáne, kde pokrýval asi polovicu celkovej spotreby. Ročný zisk predstavoval 250 mil. BGN. Uzavretie reaktorov podľa expertov prinesie do dvoch rokov stratu 2,5 mld. EUR, cena elektriny sa zvýši v prvej fáze o 17 %, po odstavení ďalších dvoch reaktorov až o 40 – 60 %. To predstavuje obrovské zaťaženie pre beztak chudobných občanov. V prípade poruchy jedného zo zostávajúcich dvoch reaktorov zostane štvrtina krajiny bez prúdu. Vážne sa preto uvažuje o dokončení jadrovej elektrárne Belene na Dunaji, ktorej výstavba bola zastavená v roku 1990 pod nátlakom ekologických hnutí i z ekonomických dôvodov. Záujem o vybudovanie "Temelínu II." za odhadovaných 1,3 - 1,5 mld. EUR, majú českí investori, napríklad Škoda JS, ktorá by modernizovala riadiaci systém a využila pôvodné zariadenie.

Musela by však obstáť v konkurencii s ruským Atomstrojexportom, francúzskym Framatomom, či americkým Westinghousom. Výrobu energie zatiaľ budú nahradzovať aj tepelné elektrárne TE Ruse-východ, Bobovdol a TE Varna. Nemeckí investori chystajú obnovu TE Marica 3 v Dimitrovgrade. Pritom niekoľko nezávislých technických komisií (napríklad. Medzinárodná komisia pre atómovú energiu) konštatovalo celkom uspokojivú mieru bezpečnosti JE Kozloduj. Z týchto dôvodov je uzavretie elektrárne veľmi citlivou záležitosťou a rozhodnutie o jej uzavretí je považované za čisto politický krok. Cez pol milióna Bulharov, vrátane prezidenta Parvanova, sa podpísalo na žiadosť, aby bolo uskutočnené referendum o osude elektrárne. To sa však neuskutočnilo a v posledných dňoch roku 2002 sa začalo s uzatváraním reaktorov. Projekt likvidácie elektrárne riadi francúzsko-britské konzorcium EDF/BNFL. V rámci programu EÚ Phare budú likvidačné práce trvať 45 rokov a budú stáť 460 mil. EUR. V prvých rokoch sa bude vyvážať palivo, desiatky rokov sa bude čakať, až sa prirodzenou cestou zníži rádioaktivita, a až potom bude celé zariadenie demontované.

Reštrukturalizácia čaká i hydroelektrárne. Bulharsko predáva 36 vodných elektrárni. Zhruba 43 % bulharskej hydroenergetiky už vlastní česká firma Energo Pro. Vlastní kaskády Koprinka (VE Stara Zagora, Koprinka) a Sandanska Bystrica (VE Popina Laka, Liljanovo, Sandanski).

Obsah
1.ÚVOD4
2.POLOHA5
3.POVRCH5
3.1. HOROPISNÉ PODMIENKY5
3. 2. VODOPISNÉ PODMIENKY7
4.PODNEBIE8
5.RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO10
6.NERASTNÉ BOHATSTVO10
7.POĽNOHOSPODÁRSTVO11
8.PRIEMYSEL11
9.OBYVATEĽSTVO A JAZYK12
10.DOPRAVA14
11.CESTOVNÝ RUCH15
12.SÍDLA16
12.1. SOFIA17
13.ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ ÚDAJE A AKTUÁLNE OTÁZKY17
13.1. AKTUÁLNE TÉMY BULHARSKEJ EKONOMIKY18
13.2. BANKY19
13.3. ZAHRANIČNÍ INVESTORI19
13.4. ZAHRANIČNÝ DLH20
14.BULHARSKO A EÚ20
14.1. POŽIADAVKY EÚ VOČI BULHARSKU21
14.2. ČO ČLENSTVO MÔŽE PRINIESŤ BULHARSKU22
15.BULHARSKO A NATO22
15.1. ČO ČLENSTVO PRINESIE:23
16.REŠTRUKTURALIZÁCIA ENERGETIKY24
17.ZÁVER26
18.RESUME27
19.POUŽITÁ LITERATÚRA30
20.PRÍLOHY31