do Madridu po prvýkrát zasadanie kortézov. Hlavným mestom Španielska sa stal Madrid až v roku 1606 za vlády Filipa III. Madrid prešiel rozkvetom v 18.storočí, keď bolo postavené množstvo palácov, brán a mostov, ktoré dali mestu osobitý ráz. V dobe napoleonských vojen vládol v Madride Jozef Bonaparte. V máji 1808 vypuklo v Madride ľudové povstanie, ktoré bolo signálom pre vojny za nezávislosť. Francúzi boli definitívne z Madridu vyhnaní anglo-španielskym vojskom 27. Mája 1813. V nasledujúcom roku sa do Madridu vrátil španielsky kráľ Ferdinand VII. Od polovice 19.storočia, za vlády Izabely II, sa značne zlepšila urbanizácia mesta. V roku 1857 bol zavedený vodovod a plynové osvetlenie. Od tejto doby pokračuje urbanizačný proces až do dneška.
I.5. Jazyk

Španielsky jazyk je jazyk iberoamerickej skupiny románskych jazykov. Ako úradný jazyk sa používa v týchto štátoch: Argentína, Bolívia, Chile, Ekvádor, Kolumbia, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela, Mexiko, Guatemala, Nikaragua, Salvádor, Honduras, Kostarika, Kuba, Panama, Dominikánska republika. Jeho základom je kastílske nárečie. Ostatné hlavné nárečia sú leónsko-asturské, navarro-arargonské a andalúzske. Španielski Židia na Balkáne a v severnej Afrike hovoria archaickou židovskou španielčinou. Krajovo diferencovaná americká španielčina sa líši výslovnosťou a slovnej zásobe vplyvom indiánskych jazykov a amerikanizmov. V hovorovej stavbe španielskeho jazyka je zložitejší len slovesný systém. V slovníku je mnoho arabských prvkov, slov zveličených a zdrobnených. V najväčšej časti Španielska sa hovorí španielskym jazykom (el español), nazývaným tiež kasteláčina (el castellano), pretože vznikla z nárečia používaného v Kastílii. Španielčina spolu s katalánčinou (el catalano) sa vyvinula z ľudovej latiny starej rímskej provincie Hispana. K latinskému základu sa neskôr premiešali gótske a hlavne arabské prvky. Tak ako španielčina i katalánčina s výraznými prvkami provensálštiny má niekoľko nárečí. Galícijčina (el gallego) má niektoré spoločné rysy s portugalčinou. Baskičtina (el vascuense) sa nepodobá žiadnemu európskemu jazyku a je jedinou rečou iberského pôvodu, ktorá nepodľahla tlaku latinčiny na španielskom území. Španielčina je jedným z najstarších jazykov a v roku 1978 dovŕšila tisícročné trvanie. Platnou ústavou je stanovená ako úradná reč v Španielsku. Ústava uznáva ako oficiálne i ďalšie jazyky, a to v autonómnych oblastiach v súhlase s ich štatútmi.


I.6. Náboženstvo

V Španielsku prevládajú románski katolíci, čo predstavuje 99%.