Z toho vznikol spev flamneco, ktorý v sebe spája arabské, vizigótske, židovské, gregoriánske a byzantské korene.
Piesne flamenco boli pôvodne familiárnou, veľmi subjektívnou formou prejavu, ktorá potom prenikla na verejnosť a bola formalizovaná. Prvý spevák flamenca bol legendárny Tío Luis. Koncom 18.storočia ho nasledovali osobnosti, ktoré vytvorili hlavné piliere tradície flamenca: El Planeta, Franco el Colorao, El Fillo, La Perla...
Koncom 19.storočia v tradícii pokračovali slávni speváci a speváčky, ktorí prispeli k ďalšiemu vývoju tohto štýlu: María Borrico, Enrigue El Mellizo, Loco Mateo, Diego el Marrurro, Joaquín el de la Paula a kľúčová postava Silverio Franconetti, jediný, ktorý nebol cigánskeho pôvodu, narodený v roku 1830 v Seville a otec Cafés Cantantes. Ďalej to boli, už v 20.storočí preslávení, Manuel Torre, Tomás Pavón a Pastora Pavón, La niňa de las Peinas, prezývaná dievčaťom hrebeňov. V druhej polovici 19.storočia prerástlo flamenco intímny svet andalúzskych cigánov a malého kruhu milovníkov tohoto žánru a prezentovalo sa v lokáloch flamenca. Prvý z nich bol otvorený v Seville v roku 1842, ale najslávnejším bol lokál Silveria Franconettiho z roku 1885. Tiež v Madride vznikol Cafés Cantantes. Boli to zábavné lokály a názory o tom, ako ďaleko prospeli vývoju flamenca a čistote jeho štýlu, sa rozchádzajú. Publikum bolo veľmi pestré: vedľa panstva a toreadorov to boli aristokrati, ale i robotníci. V dvadsiatom storočí vyšlo flamenco z módy a Cafés del Cante zase zmizli. V roku 1922 usporiadal Manuel de Falla v Granade za spolupráce iných intelektuálov ako napríklad i Garcíi Lorcu súťaž spevov flamenco. Cieľom bolo pozdvihnúť túto umeleckú formu zo zabudnutia, do ktorej upadla, avšak veľký úspech sa nedostavil. Začiatkom päťdesiatych rokov sa konali ďalšie súťaže; tentokrát bol už bol väčší ohlas. Avšak až národná súťaž flamenco v Cordobe v roku 1956 vyvolala novú vlnu popularity. Bol to obzvlášť Antonio Alcor, kto sa v päťdesiatych rokoch zaslúžil o zbierku spevov a rozšírenie niektorých štýlov.
Dnes už flamenco so svojimi festivalmi a koncertmi budí záujem širokých vrstiev prívržencov, ktorí sa združujú do rôznych spolkov a klubov, tzv. Peňas Flamencas. Podporujú umelcov a venujú sa výskumu i popularizácii tohto štýlu. Vplyvnými peňas sú Peňa Juan Breva v Malage alebo Peňa de la Platería v Granade. Časom sa dospelo k súčasnému stavu, keď každá dedina v Andalúzii má svoj peňa. Keď sa v Madride vytvorila vrstva spoločenskej smotánky, prišla ďalšia módna vlna, ktorá velila navštevovať tanečné kurzy Sevillanas, aby sa pri sviatkoch a oslavách prevádzali presne nacvičené obraty a kroky, čo šírilo zdanlivo neviazané veselie. Flamenco objavili tiež intelektuálovia.