Existujú krátke a dlhé pateneras, ktoré skultivovala Niňa de las Peinas. Hovorí sa však, že tieto spevy prinášali nešťastie. Alboréas: Spievajú sa hlavne na cigánskych svadbách. Neprekračujú rodinný rámec, a preto sa vlastne ani nezmenili.
Iné formy: trilleras, nanas, guarijas, rumbas, marianas, bambas, farrucas, garrotines. III.3. Býčie zápasy

Boj s býkom patrí ku každému sviatku, aj keď s tým nesúhlasí každý Španiel. Mnohí sa od býčích zápasov odvracajú ako od surovostí, alebo ich považujú za nudné predstavenie. Aktívni členovia spolkov pre ochranu zvierat a mnohí ďalší považujú za nemorálne v civilizovanej zemi zabíjať pre zábavu býky a takúto činnosť vyhlásiť za národný sviatok. Skutočnosťou však je, že aj keď býčie zápasy ako zábava stoja veľa peňazí, arény pre býčie zápasy sú plné a pre väčšinu vidieckych obyvateľov by to nebol pravý sviatok, keby corrida de torros chýbala. Býčie zápasy sú časťou prastarej španielskej tradície. Podľa niektorých autorov majú širšie zázemie a súvisia so stredomorským uctievaním býkov (napr. egyptský kult býka). Prvé zmienky o zápasoch s býkmi patria do doby, keď sa ešte nekonali hry na Kréte a keď ešte nebol ani rímsky cirkus. Vtedy sa s býkom bojovalo tak, že ho bojovník chytil za rohy a pokúsil sa ho strhnúť za rohy k zemi. Postavy býkov sa nachádzali pri všetkých z predhistorickej doby. Tiež v stredoveku sa býk stával vďačným témou pre najrôznejšie legendy, a tiež v divadle boli používané scény z býčích zápasov. Býčie zápasy , tak ako ich dnes poznáme, sú predstavením pre ľudí a pochádzajú z 18. storočia. Predtým to bol aristokratický šport, kde bojovník sedel na koni. Za vlády Bourbonovcov strácali tieto zápasy medzi šľachtou na populárnosti, jednoduchý ľud však prejavil pre podobnú zábavu nadšenie. Bola to zrejme reakcia na to, že v minulosti mu práve táto zábava bolo odopieraná. Ľudové zápasy s býkmi prebiehali bez koňí, ktoré používali len pikadori. Neskôr sa táto forma rozšírila a toreadori sa stávali profesionálmi, ich mená boli dopĺňané prídomkami a ľudia o nich často hovorili. Začali sa stavať arény výhradne pre býčie zápasy. Najstaršia dodnes zachovaná aréna je v Ronde. Pochádza z roku 1785 a po celú dobu sa používa na tento účel. Dovtedy sa totiž býčie zápasy odohrávali podobne ako ďalšie verejné divadlá na hlavnom námestí. Vtedy existovali dve školy býčích zápasov, ktoré viedli vzájomné spory: Škola z Rondy, v ktorej hlavným predstaviteľom bol Pedro Romero, praktikovala presne určený zdržanlivý štýl.