Hlavné mesto: Bukurešť
Rozloha: 238 391 km2
Počet obyvateľov: 22 458 000 (Rumuni, Maďari, Nemci, Slováci)
Prírastok obyvateľstva: -0,2 %
Jazyky: rumunčina, maďarčina, nemčina
Gramotnosť: 97,8 %
Štátne zriadenie: republika

Veľkú časť územia Rumunska zaberá oblúk Východných a Južných Karpát, rozdelený priesmykom Predeal. Kryštalické, flyšové a občasné vulkanické horniny Východných Karpát tvoria rovnobežné pásma. Južné Karpaty dosahujú v skupine Fagarašských hôr 2543 m n. m. (Moldoveanul). Sú väčšinou z kryštalických hornín. Štvrtohorné zaľadnenie modelovalo ich reliéf (kary, morény, ľadovcové jazerá). V oblúku Karpát je Transilvánska vysočina členená riečnou eróziou a zalesnené pohorie Apuseni (najvyšší vrch Cucurbata 1849 m n. m. v Bihorských horách). Východné Karpaty sa k východu znižujú do Moldavskej vrchoviny, popri Dunaji rozsiahla Valašská nížina, medzi dolným tokom Dunaja a Čiernym morom Dobrudžská vrchovina. Na JZ zasahuje do Rumunska Veľká uhorská nížina, na SZ Potiská nížina. Hlavnou riekou je Dunaj s ľavostrannými prítokmi Nera, Jin, Olt, Vedea, Arges, Ialomita, Siret, hraničný Prut. Na Dunaji je veľká vodná elektráreň „železné vráta“. S a SZ odvodňuje Tisa s prítokmi Rýchli, Biely a Čierny Kriš a Maruše. Pri pobreží Čierneho mora sú limanové jazerá Sinoe, Razelm, ... v horách sú ľadovcového pôvodu a sopečného pôvodu. Podnebie je mierne, na východe kontinentálne (pri pobreží stredomorské, na západe ešte s vpyvmi Atlantického oceánu). Najmenej zrážok – v Dobrudži (okolo 300 mm/rok), v horách 800 – 1500 mm. V horách je rastlinstvo horských lúk, vyššie len machy a lišajníky.

Listnaté a ihličnaté lesy pokrývajú asi 27 % územia. Živočíchy v horách: medveď, rys, jeleň, vlk, divá mačka, v delte Dunaja množstvo vodného vtáctva, hmyzu, morských aj riečnych rýb. V delte Dunaja sú prírodné rezervácie, národný park Retezat (130 km2) vyhlásený v roku 1935, od roku 1979 biosférická rezervácia. Ďalšie biosférické rezervácie: Rosca-Letea (181 km2), zahrňujúci časť delty Dunaja, a Pietrosul (31 km2) v pohorí Rodnei. V Rumunsku sú ložiská: ropy, zemného plynu, kamenného a hnedého uhlia, lignitu, železných rúd, mangánu, polymetalických rúd, zlata, solí, bauxitu, stavebných hmôt. V priemysle je zamestnaných 44,2 % obyvateľov, v poľnohospodárstve 29 %. Priemysel: ťažobný, energetický, chemický, strojárenský, automobilový, lodiarsky, elektrotechnický, polygrafický, gumárenský, farmaceutický, textilný, drevospracujúci, vinárenský, potravinársky, ... V polnohospodárstve je významná rastlinná výroba. Orná pôda tvorí asi 41 % rozlohy. Pestuje sa pšenica, kukurica, jačmeň, ryža, slnečnica, cukrová repa, tabak, zemiaky, ľan, konope, mak, vinná réva, ovocie, zelenina. Chov hovädzieho dobytka, oviec a kôz, prasiat, hidiny, koní, mul, včiel a priadky morušovej. Administratívne sa Rumunsko člení na 40 judetov a hlavné mesto.
Členenie: Alba, Arad, Arges, Bacau, Bihor, Bistrita-Nasaud, Botosani, Brasov, Braila, Buzau, Calarasi, Caras-Severin, Cluj, Constanta, Covasna, Dimbovita, Dolj, Galati, Giurgiu, Gorj, Harghita, Hunedoara, Ialomita, Iasi, Maramures, Mehedinti, Mures, Neamt, Olt, Prahova, Satu Mare, Salaj, Sibiu, Suceava, Teleorman, Timis, Tulcea, Vaslui, Vilcea, Vrancea, hl. m. Bukurešť.